Les, mladá ukrajinská tatérka, vyniká mierne výstredným zjavom a zvláštnym prízvukom. Okrem tetovania učí deti tancovať a vyrábať keramiku. S predsudkami sa nestretáva. Veď ako sama hovorí, všetko je len o tom, ako sa venuješ tomu, čo robíš, nie o tom, ako vyzeráš.
Má len 19 rokov a pochádza z juhoukrajinského mesta Odesa. Na Slovensko prišla pred rokom a pol študovať učiteľstvo umenia v Nitre, ale škola ani mesto jej neposkytovali možnosti, ktoré očakávala. Les Paskarenko hodila všetko za hlavu, rodičom oznámila, že so štúdiom končí a odvážne napísala tatérke, ktorú našla náhodne v knižke. Dnes sú kolegyne v bratislavskom štúdiu, kde Les tvrdo pracuje na svojej tatérskej kariére.
Od začiatku tetovala naostro
„Jedno leto som bola doma na Ukrajine a chcela som si spraviť kurz tetovania. Už vtedy som robila návrhy pre tatérov a sama som mala nejaké tetovania. Žiadny kurz som však nenašla, tak som navštívila kamarátku v štúdiu a ona ma za jeden deň naučila držať strojček v rukách, to bolo všetko,” začína Les rozprávať svoj príbeh o tetovaní. Tvrdí, že sa nikdy neučila tetovať na neostro.
Prasaciu kožu, na ktorej sa mnohí tatéri učia, odmietala už len z rešpektu pred zvieratami. Skúšala tetovať banán, ale nedávalo jej to zmysel. „Veľa ľudí chcelo tetovanie zdarma. Začala som v Nitre na internáte. Povedala som si, že nemám čo stratiť, veď nepichnem ihlu tak hlboko, aby som niekomu prepichla ruku, a všetko sa dá časom opraviť. Rátala som s tým, že niektoré škaredé tetovania časom prerobím.”
Prvé a zároveň posledné tetovanie doma na Ukrajine spravila kamarátovi, ktorý sa ozval na tetovanie zdarma. „Tetovala som mu na zápästie pierko. Bola tam aj jeho frajerka. Obe sme sa na neho pozreli, či to myslí vážne. Podľa mňa to pierko chcela ona,” smeje sa Les.
Rodičia rozhodli za ňu
Tatérka nikdy nežila na dedine či v meste menšom ako Odesa, čo je hlavné kultúrne centrum Ukrajiny, veľkosťou porovnateľné s Bratislavou. Už od pätnástich rokov premýšľala, ako si na seba zarobiť. Pracovala kade-tade po kaviarňach, neskôr na strednej škole si začala kresliť do zošitov. Chodila na kurz češtiny. Práve tam dostali návrh, že jeden z triedy môže ísť študovať na Slovensko. Rodičia rozhodli za ňu, a tak sa Les už v sedemnástich rokoch dostala do Nitry, ktorá jej však nestačila. Aktuálne žije v Bratislave. Hlavné mesto sa jej spočiatku zdalo v porovnaní s Odesou malé, no časom sa doň zamilovala. „Jasné, že domov budem mať navždy v Odese, to je moja láska,” zdôrazňuje tatérka.
Jej tetovania sú čisto estetické
Na mladej Ukrajinke už na prvý pohľad vidno, že má k tetovaniam pozitívny vzťah. Aj jej telo zdobí niekoľko čiernych obrázkov. Les tvrdí, že za každým je dlhý proces výberu, moment zapáčenia sa či pocity po tetovaní. Aj keď konkrétne tetovanie nemá hlbší príbeh alebo zmysel, jeho majiteľ si pamätá okolnosti, za ktorých si ho dával robiť.
„Tetovania na mojom tele sú čisto estetické. Zachytávajú momenty života, pamätám si, čo som vtedy robila, prečo som si to dala vytetovať. Keď som sa začala venovať tetovaniam, rozmýšľala som nad takým, ktoré by pre mňa malo zmysel, ale nevyzeralo by prvoplánovo. Ako nejaká bodka, ktorá má za sebou veľa histórie, a keď sa na ňu pozrieš, tak si na niečo spomenieš. Na prvý pohľad je to však len obyčajná bodka,” vysvetľuje svoj prístup.
Prvé tetovanie mladej tatérky boli hrubé čiary okolo ruky, ktoré si dala spraviť v osemnástich rokoch spolu so svojím vtedajším frajerom. Stavila na minimalizmus a doteraz to neľutuje. „Jediné tetovanie, ktoré pre mňa niečo znamená, je mandala, do ktorej som zakomponovala systém bicykla – fixed gear, čo je bicykel s pevným prevodom,” hovorí Les, ktorá na obľúbenej „fixke” jazdí takmer všade. Tetovania na zvyšku tela má esteticky zladené v rovnakom štýle. „Mám však aj obyčajnú čiaru, na ktorej som si trénovala rovnosť. Keď sa ma na to niekto spýta, poviem, že to je minimalizmus,” smeje sa Les.
Jej prísni rodičia spočiatku neboli z obrázkov na koži nadšení. „Naši hovorili, že to budem ľutovať. Potom som odišla na Slovensko, a keď som sa o pol roka vrátila domov potetovaná, oznámila som im, že nechávam školu a idem tetovať. Pozreli sa na mňa a súhlasili. Bola som veľmi prekvapená, akoby na zem spadol meteorit.”
Nosí vlastné návrhy
„Rusko, Ukrajina a Poľsko sú podľa mňa v tetovaní oveľa ďalej ako Slovensko. Rusko zadáva štýl celému svetu. V posledných rokoch však aj slovenskí tatéri začali viac študovať, sledovať novinky, a tak sa úroveň zvyšuje aj tu,” konštatuje Les.
Sama má približne 15 tetovaní. Nohy si tetovala sama, zvyšok robil tatér, ktorý sa považuje za najlepšieho na Ukrajine. Štúdio má na hraniciach medzi Slovenskom a Ukrajinou, preto k nemu pravidelne chodieva. „Tetuje mi moje vlastné návrhy. Aj pri prvej kerke som zobrala ceruzku, pravítko a spravila kruh okolo predlaktia, aby to bol aspoň môj návrh.”
Tatérka aj lektorka
Les má zaujímavú kombináciu povolaní. Okrem PoppyTattoo robí lektorku v organizácii Krúžky v škole, ktorá realizuje záujmové krúžky priamo v materských a základných školách. Les vedie krúžok keramiky a tanečné krúžky hip-hopu a moderného tanca.
Boli sme zvedaví, aké sú reakcie detí a ich rodičov na jej tetovania. „Stretávam sa s reakciami ľudí, ktorí sú prekvapení, že potetovaná žena robí lektorku. Kolegovia a deti sú super aj napriek tomu, že nerozprávam dobre po slovensky a občas sa zvláštne obliekam. Nedávno sme mali festival a aj rodičia na mňa reagovali úplne normálne. Je to o tom, ako sa venuješ svojej práci, nie o tom, ako vyzeráš,” dodáva Les.
Neustále sa učí
„Moja profesia je o tom, že každý deň študujem. Na Instagrame hľadám inšpiráciu, mám plný telefón nápadov na tetovania. Keď večer odchádzam zo štúdia, moja práca sa nekončí. Stále pozerám videá, tattoo blogerov, youtuberov,” tvrdí Les. Podľa nej sú momentálnymi trendmi minimalizmus a autentické veci – vyfarbovanie či tieňovanie. Akvarelové farby už nie sú v trende. „Kvalita a idea musia byť v rovnováhe, tetovanie musí byť vždy na mieru a má človeka okrášliť,” tlmočí svoju filozofiu Les.
V minulosti boli tetovania skôr symbolom rôznych subkultúr. Morská panna, osemcípa hviezda či lebky boli charakteristické pre väzňov, námorníka ste spoznali podľa lastovičky. Je aj dnes tetovanie znamením určitej skupiny ľudí či spoločenskej vrstvy? „Pred dvomi či tromi rokmi prišla spolu s hipstermi, čo bola asi posledná výrazná subkultúra, vlna jeleňov či sov. Vždy, keď vidím niekoho staršieho s takým tetovaním, viem si ho predstaviť pár rokov dozadu v košieľke, s bradou a s okuliarmi,” hovorí Les.
Vníma tiež skupinku ľudí okolo hudobných štýlov reggae a drum and bass, ktorí si stále dávajú tetovať farebný óm – znak z budhizmu, ktorý znamená spokojný život. Ale inak sa s tým Les už veľmi nestretáva.
Čierne kvety sú jej rukopisom
V súčasnosti je takmer každý mladý človek potetovaný, no čoraz viac sa začína hovoriť o tom, že tetovanie už nie je moderné. Les si to však nemyslí. „Stále sa vymýšľa niečo nové, nielen v štýle, ale aj vo farbách. Už sú napríklad vegánske farby, ktoré nie sú testované na zvieratách, či neofialová farba, ktorá svieti v tme,” zdôvodňuje Les.
Tatérka si však zachováva svoj štýl. „Stáva sa, že niekto príde do štúdia, aby som mu vytetovala kvety, ale tak, ako ich robím ja – čierne nasýtené farby, fľaky, bodkovanie. Netetujem farebne a ľudia sú často prekvapení, ako dobre sa dá vytetovať len čiernou. Podľa mňa farebné tetovanie vyzerá ako maľovanka.”
Na otázku, či by niečo odmietla vytetovať, odpovedá jednoznačne: „Nápisy.”
