O starnutí hovoríme málo – aj preto jeho predstavu často sprevádza smútok, ľútosť či pesimizmus. Mnohé ženy sú pritom dôkazom, že žiť naplno sa dá aj v penzijnom veku a že možno až vtedy je čas na veci, na ktoré dovtedy čas nebol. Piatich žien sme sa opýtali, ako vnímajú svoje dozrievanie, ako sa vyrovnávajú so starnutím fyzicky aj mentálne a na aké pravdy dozreli až v pokročilom veku.

V šesťdesiatpäťke som sa stala dídžejkou 

Michaela Trizuljaková (71) 

„Keď som mala 20 rokov, staroba bola pre mňa sci-fi. Starších ľudí som vnímala, ale neuvažovala som nad tým, že aj na mňa si staroba počká. 

Vyrovnávanie sa so starnutím je pre mňa dlhodobý proces. Prehodnocujem, akú rolu chcem v tomto období života napĺňať, a často rekapitulujem. Inak uvažujem, čo má v živote naozaj cenu, a tomu prispôsobujem svoj voľný čas. Snažím sa robiť veci, ktoré ma napĺňajú a zároveň sú prospešné aj pre iných. 

„Vo vyššom veku rekapitulujem, čo má v živote naozaj cenu, a tomu prispôsobujem svoj voľný čas.“ 

Moja práca výtvarníčky ma baví a okrem nej mám aj veľa ďalších záujmov. Hudbu, ktorá ma sprevádzala celý život, teraz ponúkam aj iným – vo veku 65 rokov som sa stala dídžejkou a dnes pravidelne hrávam pre ľudí, ktorí chcú tancovať. Do môjho života patrí aj pravidelný pohyb: chôdza, bežky, tanec, čo mi dáva pocit sviežosti. 

Mám priateľku, ktorá vraví, že starnúť treba dôstojne. A to je to, čo obdivujem na ženách starších, ako som ja. Keď sú samy sebou, žijú dôstojný život.“

Z krízy stredného veku mám „krídla“ stredného veku

Lýdia Ladanová (48)

„ Svoj vek si zatiaľ neskutočne užívam. Vďaka tomu, čo som sa každý rok naučila, by som sa nechcela vrátiť ani o jeden späť – možno aj preto, že krízou stredného veku, ktorá ma zasiahla relatívne skoro a drsne, som si už prešla. Počas nej som si musela život poskladať nanovo, čo mi umožnilo žiť podľa seba viac než kedykoľvek predtým. Napokon som ju premenovala na „krídla stredného veku“ a napísala o nej román.  

„Ženy, ktoré si vedia užívať život aj vo vyššom veku a ktoré sa o seba neprestávajú starať, nás zbavujú hlboko zakoreneného strachu zo starnutia.“

Vekom dozrievam aj na pravdu o tom, aké je to byť sama sebou a sama, no nie osamelá. Čas, ktorý trávim len vo svojej spoločnosti, je pre mňa cestou, ako stráviť kvalitnejší a vedomejší čas aj s niekým iným. 

Vo svojom tele sa chcem cítiť dobre – a dobre vyzerať – aj v tomto veku, preto sa o seba starám podľa toho, čo už viem, že mi robí dobre. Či sa to týka štýlu, stravy, pohybu alebo voľného času. Želala by som si vedieť skôr, že pod to, ako sa budem cítiť v štyridsiatke, sa podpisujú vnútorné nastavenia a rozhodnutia po dvadsiatke. Preto sa teším, akú formu bude mať moja práca a moje poslanie postupom času. Akákoľvek pozornosť venovaná sebe sa počíta. 

Ženy, ktoré si vedia užívať život aj vo vyššom veku a neprestávajú sa o seba starať, ma neskutočne inšpirujú. Obdivujem ich zažitú múdrosť a podporu pre ostatných. Narúšajú tak stereotyp, že obdobie po menopauze je pre ženy už ‚konečná‘, a vlastným príkladom nás zbavujú hlboko zakoreneného strachu zo starnutia.“

Verím, že s vekom budem dozrievať k vyrovnanosti

Barbora Babicová (35)

„Svoj vek si väčšinou vôbec neuvedomujem, no prídu chvíle, keď ma niečo bolí a telo mi zrenie nástojčivo pripomenie. Aj preto som tento rok poslušne absolvovala všetky preventívne prehliadky, začala som sa lepšie stravovať a pravidelne sa hýbať. 

A výzorovo? Klamala by som, ak by som povedala, že vrásky vôbec neriešim. Snažím sa o pleť starať kvalitnou kozmetikou, pretože keď som mala 20 rokov, vôbec som na ne nemyslela. Žila som bezstarostný študentský život – kiežby som sa aj vtedy bola každý večer odlíčila a nakrémovala! 

„Staroba v mojom okolí často symbolizovala bolesť, pesimizmus a samotu, no každý deň vídam mnoho starších dám, ktoré si užívajú rozhovory s priateľkami a radostne popíjajú vermut.“ 

Starnutie ako niečo pekné som začala vnímať až po tom, ako som sa presťahovala do Madridu. Predtým staroba v mojom okolí často symbolizovala bolesť, pesimizmus, smútok a samotu, no v Španielsku je to inak. Obdivujem staršie upravené dámy, ktoré si na terasách užívajú rozhovory s priateľkami a radostne popíjajú vermut. Sú pre mňa veľkou inšpiráciou, pretože mi ukazujú, že vysoký vek nie je koniec pekných chvíľ, ale práve naopak.

Nedávno som si uvedomila, že v prvom rade musím robiť také rozhodnutia, ktoré sú dobré pre mňa. Znie to ako fráza, ale pre mňa to bol najdôležitejší moment, ktorý vyriešil viacero mojich problémov. Aj naďalej verím, že s vekom budem dozrievať k ešte väčšej vyrovnanosti.“ 

Obdobie, keď sa mi zdalo, že je dôležité pekne vyzerať a vynikať, už mám za sebou

Andrea Cocherová (50) 

„V živote som musela dozrieť na veľa právd. Môže to znieť banálne, ale pochopila som, ako veľmi potrebujem pokoj, domov a rodinu. Teším sa, ako sa ešte viac usadím, intenzívnejšie postarám o svojich najbližších, svoju domácnosť, ako ešte viac dozrejem. 

Starnutím sa zatiaľ veľmi nezaoberám. Obdobie, keď sa mi zdalo, že je dôležité pekne vyzerať a vynikať, už mám za sebou a je to veľmi oslobodzujúce. V okamihoch, keď ma pri podrobnejšom skúmaní prekvapí vek alebo pribúdajúce kilá, sa iba usmejem a hneď je to lepšie. 

„Pokojná sebaistota, akú majú zrelé ženy, je jeden z najväčších dôvodov, prečo sa na starnutie pozerám ako na naplnenie svojej túžby.“

Mentálne starnutie zasa vnímam ako dar, pretože je pre mňa cestou, na ktorej veľa objavujem a získavam. Aj preto na starších ženách obdivujem ich nadhľad a zrelú, pokojnú sebaistotu. Takú, v ktorej nie je kúsok manipulácie a ktorá povzbudzuje aj ostatných. 

Túto zázračnú schopnosť starších žien som začala vnímať už dávno. Bol to úplný opak toho, čo som osobne prežívala, a v podstate moment, pre ktorý som sa začala tešiť aj na svoje dozrievanie. Pokojná sebaistota je stále moja méta a zrejme jeden z najväčších dôvodov, prečo sa na starnutie pozerám ako na naplnenie svojej túžby.“  

Niektoré veci mi šťastne unikajú a medzi nimi aj plynutie času – niekedy mám pocit, že mám stále 18 

Janka Holubeková (61)

„Život je v každom veku krásny. Konečne viem, že sa už nemusím s nikým porovnávať a že môžem byť sama sebou. Pochopila som, že ak sa chcem starať o druhých a pomáhať im, musím sa najskôr postarať sama o seba – byť láskavá aj voči svojim chybám a omylom. To mi prinieslo láskavý nadhľad a pochopenie nielen seba aj iných.

Ako 20-ročná som nad starnutím nerozmýšľala. Režim, v ktorom som žila, napokon, nebol naklonený takýmto témam. Vedela som len, že sa o seba a o svoj vzhľad treba starať, a robím to rada. 

„Imponuje mi, keď vidím, ako si aj zrelé ženy dovolia užívať bez posudzovania, či to prislúcha ich veku alebo nie.“

Mám svoje ranné aj večerné rituály, ktoré mi pomáhajú naštartovať deň a večer sa upokojiť pred spánkom. Každý deň cvičím a veľa chodím pešo. Veľa čítam, vzdelávam sa, stále objavujem niečo nové a meditujem. Pribúdajúce roky a dozrievanie beriem ako súčasť života. Pribúdajúce roky a dozrievanie beriem ako súčasť života a užívam si každý deň.

Niektoré veci mi šťastne unikajú a medzi nimi aj plynutie času – niekedy mám pocit, že som prestala počítať roky a že mám stále 18.