Podľa Moniky Koreňovej, riaditeľky centra voľného času Domino vo Zvolene, navštevujú deti väčšinou dva alebo tri krúžky.

„Závisí to od temperamentu a schopností dieťaťa. Dva krúžky pri dnešných povinnostiach v škole stačia. Poznám deti, ktoré majú krúžky každý deň. Aktivitami majú obsadený celý týždeň,” tlmočí skúsenosti.

Monika Koreňová hovorí, že rodičia sa snažia deti vo výbere krúžkov usmerniť, ale zväčša si krúžky deti vyberajú samy. „Rodičia, ktorí sa aktívne venujú nejakej záujmovej činnosti alebo športu, rozvíjajú tento záujem aj u svojich detí.”

Sú aj prípady, keď dieťa chodí na krúžok z povinnosti voči rodičom. „Rodičia v dobrom úmysle prihlasujú deti na krúžky už od dvoch-troch rokov. Malé deti po celodennom odlúčení od rodičov uvítajú viac ich prítomnosť a pozornosť než organizovaný krúžok. Dieťa je potom často unavené, mrzuté a chce robiť veci podľa seba. Chce relaxovať a hrať sa podľa svojho záujmu,” opisuje dlhoročné skúsenosti riaditeľka.

„Ak sa dieťa nechce zapájať do činnosti a odmieta spolupracovať, porozprávam sa s rodičmi. Cieľom nie je dosahovať čo najvyššie méty a ciele. Deti nesúťažia, ale rozvíjajú svoje záujmy a talent. Okrem iného krúžky sú miestom, kde sa spájajú s rovesníkmi, ktorí majú podobné záujmy, a získavajú nových kamarátov,” dodáva.

Šéfka CVČ ďalej poukazuje aj na problémy detí s poruchami pozornosti. „To, že v súčasnosti máme veľa detí s poruchou pozornosti, môžeme pripisovať aj tomu, že nemajú dostatok času na hranie a obyčajné behanie po vonku. Rodičia malých detí majú nedostatok času, veľa pracovných povinností a využívajú zariadenia, ktoré ponúkajú krúžky už od útleho veku. Krúžková činnosť sa stala dobrým biznisom. Rodičia sú svojim deťom ochotní dať všetko, no menej je niekedy viac,” vysvetľuje riaditeľka.

„Vhodné je, aby dieťa malo vyplnený voľný čas zmysluplne a podľa svojich predstáv. Určite tým nemám na mysli, aby sedelo doma alebo len tak sa potulovalo vonku s kamarátmi. Je dobré už v ranom veku zistiť jeho záujmy a priviesť ho k činnosti, ktorá ho bude baviť. Dieťa bez záujmov sa často nudí a nuda je živnou pôdou pre činnosť, o ktorú nemajú záujem rodičia,” vysvetľuje Monika Koreňová.

Dôležitá je aj správna kombinácia fyzickej a psychickej záťaže. „Určite treba kompenzovať sedavú činnosť s fyzickou činnosťou.  V športovej činnosti si dieťa rozvíja kreativitu, zručnosť, ale aj vedomosti. Sú aj deti, ktoré nemajú vzťah k žiadnej športovej aktivite. Pre správny vývin dieťaťa je však potrebné priviesť ho napríklad k turistike, bicyklovaniu či k inému športu,” odporúča.

Moniky Koreňovej sme sa opýtali aj na to, ako vníma dnešné deti, ktoré často musia zvládať toľko aktivít ako niektorí dospelí. „Priniesla to táto doba. Je tu veľká ponuka, čo nie je na škodu. Rodičia však príliš prežívajú život svojich detí. Nechajme ich žiť svoj život, pýtajme sa ich, čo chcú a čo ich zaujíma. V konečnom dôsledku tí,  ktorí im v tom pomáhajú, teda učitelia, vychovávatelia či tréneri, majú ten istý cieľ:  vychovať dobrého, zdravého, sebavedomého človeka,” uzatvára.

Mária Bohušová pôsobila dlhé roky ako riaditeľka v škôlke, dnes si na dôchodku užíva svoje najmladšie vnúča.

To má každý týždeň na programe okrem školy a krúžkov aj trávenie času s babkou. „Cez školský rok sme spolu každý víkend a cez prázdniny sme spolu stále okrem dní, keď ide Sofia na dovolenku s rodičmi. Keď bola malá, bola vždy so mnou, aj keď bola chorá, teraz už menej,” hovorí 73-ročná stará mama.

Okrem malej Sofie má Mária Bohušová tri dospelé vnúčatá. „Rozdiel je v tom, že moje prvé tri vnúčatá boli malé v čase, keď som chodila ešte do práce. Pravidelne sa u mňa stravovali a trávili čas najmä spolu, keďže boli traja, vedeli sa zahrať spolu. V čase, keď sa narodila Sofia, som už bola na dôchodku, no ešte stále som pracovala na čiastočný úväzok v škôlke. Potom som si povedala, že sa budem venovať hlavne jej,” spomína.

Jedenásťročná Sofia sa popri škole venuje aj gymnastike, no často už v piatok volá babke so slovami, ako sa na ňu teší a čo jej prinesie ukázať. „Najčastejšie si čítame knižky, chodíme so psom na prechádzku alebo cvičíme na ihrisku. Vždy som ju naháňala, to má najradšej, ale teraz už toľko nevládzem. Často si kreslíme a hráme spoločenské hry,” opisuje čas strávený s vnučkou Mária. „Chodíme do prírody zbierať bylinky alebo k neďalekému potôčiku, kde si púšťame loďky. Potom Sofii ukazujem záhradku, čo som zasiala, kde ktorá zelenina vyrástla. V lete, keď sú horúčavy, chodievame autobusom do blízkeho mesta na zmrzlinu. Veľmi má rada to, čo navarím, najradšej buchty na pare. Vždy mi hovorí – nechápem, ako môžeš robiť také dobré buchty,” dodáva so smiechom.

Stará mama Mária má s vnučkou Sofiou veľmi blízky vzťah. Priepasťou v komunikácii nie je ani vekový rozdiel. „Ona je najradšej so mnou sama. Aj keď stretneme niekoho na prechádzke po dedine, vždy sa po chvíľke vypytuje, či už ideme. Raz mi dokonca povedala, aby som sa rozprávala s ňou, nie s tou tetou. Aj keď ju ku mne dovezú rodičia alebo brat, tak vždy čaká, keď odídu a ostaneme samy,” hovorí so smiechom.

Dieťa si užíva nielen prítomnosť blízkej osoby, ale aj prostredie na dedine. „Často sedí v záhrade na strome, ja sedím na stoličke a pýta sa ma, ako som sa hrávala, aké som mala detstvo. Tak jej rozprávam, ako som behala po strniskách bosá alebo ako som sa hojdala na vŕbe. Alebo jej hovorím, ako sa kedysi nedali kúpiť počítadlá do školy, tak nám ho otec vyrobil z fazúľ a drôtov. Tiež jej rozprávam, ako sme celý deň bez dozoru behali kade-tade, škriabali sme sa po plotoch,” spomína stará mama.

To, že Sofia má pozornosť starej mamy len pre seba, Mária negatívne neberie. „Samozrejme, chodí sa hrávať ku kamarátkam, ony zas k nej. Nemyslím si, že je rozmaznaná. Rodičia jej dávajú isté hranice a ja sa tiež snažím,” vysvetľuje babka. „Do žiadnej aktivity ju nenútim, väčšinou ju to prirodzene baví. Stane sa, že nájde niečo zaujímavé v mobile, a vtedy je ťažké odtrhnúť ju od neho. Občas ju musím aj donútiť odložiť ho, ale vždy si dá povedať. Povie mi, aby som chvíľu počkala, a potom už ide,” spokojne dodáva.

Podľa Evy Lichej, učiteľky na základnej škole, má na trávenie voľného času dnešných školákov vplyv viacero faktorov.

„Nie je to len vek, ale aj prostredie, v ktorom vyrastajú – rodina, škola, mesto či dedina. Dnes trávia školáci najviac času v školskom klube, no sú aj takí, ktorí idú po vyučovaní hneď domov. Tí sú často na dvore s kamarátmi alebo sa hrajú na tablete či mobile, prípadne si čítajú alebo kreslia. To závisí od konkrétnej rodiny. V poslednom období pozorujeme trend, že aj rodičia si začínajú uvedomovať negatívny vplyv počítačových hier na svoje deti, a viac v tomto smere na ne dohliadajú, prípadne korigujú čas strávený na internete. Na prvom stupni pozorujeme, že čoraz menej detí ma v škole mobil,” opisuje.

Pedagógovia sa téme trávenia voľného času venujú aj osobitne. „V škole sa počas celého školského roka zaoberáme témou trávenia voľného času. Napríklad na etickej, občianskej, náboženskej či informatickej výchove sa rozprávame o hodnotách v živote, o medziľudských vzťahoch, o zmysluplnom trávení voľného času, o nástrahách internetu a o kyberšikane,” vysvetľuje Eva Lichá.

Mnohí rodičia sa aj pri téme organizovania voľného času detí radi poradia s učiteľmi, iní majú jasnú predstavu o tom, čo bude ich dieťa navštevovať. „Sú rodičia, ktorí úzko spolupracujú s pedagógmi a rešpektujú rady týkajúce sa trávenia času mimo školy. Napríklad pravidelne rodičov upozorňujeme na to, aby dieťa v prvom ročníku navštevovalo len jeden záujmový útvar. Sú však aj rodičia, ktorí svoje deti prihlásia na množstvo krúžkov, potom sú deti unavené, vystresované a nič nedokážu robiť s radosťou. Je niekedy náročné presvedčiť rodiča, že jeho dieťa nemusí mať toľko krúžkov ako jeho šikovnejší spolužiak. Často to súvisí s prestížou. Rodičia sa radi chvália svojimi deťmi,” hovorí učiteľka.

„Všetko je však o nastavení danej rodiny, o jej prioritách. Či chcú mať dieťa šťastné a spokojné, napríklad aj s dvojkami a trojkami, alebo chcú mať dieťa vystresované, no s jednotkami. Často  sa stretávame s kritikou zo strany rodičov, že dnešné deti majú toho v škole veľmi veľa alebo že majú veľa domácich úloh,” opisuje Eva Lichá, ktorá v tomto s rodičmi nesúhlasí.  „Pred pár rokmi v rámci školskej reformy došlo napríklad na prvom stupni k výraznej redukcii učiva v matematike aj v slovenskom jazyku. Množstvo tém sa presunulo na druhý stupeň,” vysvetľuje.

Učiteľka zdôrazňuje, že rodič by mal počúvať svoje dieťa a vedieť, čo ho baví, koľko toho zvláda, čo ho napĺňa. „Veľa súčasných rodičov nevedie svoje deti k samostatnosti a k zvládaniu problémov. Žiaci v minulosti boli omnoho samostatnejší. Je dôležité, aby rodič poznal svoje dieťa a vedel správne využiť jeho potenciál. Aby neporovnával, lebo každé dieťa je iné a zároveň je pre každé dieťa dôležité, aby malo čas aj pre seba, počas ktorého bude robiť to, čo ho baví, prípadne len tak oddychovať,” uzatvára pani učiteľka.