Ako sa učia hovoriť deti v bilingválnych rodinách? Päť mám prezradilo, ako u nich funguje komunikácia

28. augusta 2018
Autor: Simona Lichá, Viktória Mirvajová
Foto: Shutterstock, archív respondentiek

Vedieť ovládať minimálne jeden cudzí jazyk je dnes úplnou samozrejmosťou, preto sa s vyučovaním angličtiny, nemčiny či iných rečí začína už v škôlke. Alebo sa to dá ešte skôr? Päť mám bilingválnych detí v rôznom veku vysvetlilo, ako vedú svoje deti k viacerým jazykom už od útleho detstva a to aj v prípade, že obaja rodičia ovládajú rovnaký jazyk.

Katka, mama troch detí: Aj keby sme žili vo Francúzsku, učila by som deti po slovensky

V päťčlennej rodine Kataríny Abeille sa hovorí materinskými jazykmi oboch manželov, teda po slovensky a po francúzsky. Katka s manželom Jérômom a troma deťmi žijú v Modre, a hoci Jérôme ovláda slovenčinu, s ňou aj s deťmi sa baví najmä po francúzsky. Sedemročný Arthur, trojročný Victor a dvojročná Marion tak od útleho detstva prichádzajú do kontaktu s oboma jazykmi.  „Plynulo zatiaľ rozpráva len najstarší syn, hovorí po slovensky a po francúzsky. Bábätká, ako súhrnne nazývame dve mladšie deti, rozprávajú jedno- až dvojslovne. Zatiaľ dominuje slovenčina, ale vedia aj nejaké slová po francúzsky,” objasňuje Katka.

Katka hovorí, že za učením oboch jazykov nie je žiadna veda. „V dvojjazyčných rodinách sa deti učia dva jazyky prirodzene. Nepoužívali sme žiadne špeciálne metódy, len na nich systematicky hovoríme každý svojím materinským jazykom, a to odmalička.” Katka dvojjazyčnosť svojich detí považuje za veľkú výhodu. Myslí si, že každý rodič sa so svojím dieťaťom najradšej baví v materinskom jazyku. „Aj keby sme žili vo Francúzsku, trvala by som na tom, aby deti ovládali slovenčinu a rozprávala by som sa s nimi týmto jazykom. Okrem toho, dvojjazyčné deti majú flexibilnejšie zmýšľanie, pretože sú odmalička zvyknuté myslieť v dvoch jazykoch,” hovorí.

Najviac skúseností s vývojom jazykových zručností má Katka u najstaršieho syna Arthura. „V istom období si vytváral vlastné slová. Napríklad vlnu, ktorá sa po francúzsky povie vague, istý čas volal vlag, išlo akoby o kombináciu oboch slov. Stávalo sa mu to aj s ďalšími slovami. Inak si slová neplietol, ale pravda je, že jeden jazyk zvykne byť dominantný, v jeho prípade je to slovenčina, ktorú používa v škole aj doma. Vo francúzštine má menšiu slovnú zásobu a stane sa mu, že niektoré veci nevie vyjadriť a povie ich otcovi po slovensky,” opisuje. V škole ani v škôlke sa Arthur s problémami ohľadne jazyka nestretol, aj keď mu už v škôlke pribudol k dvom materinským aj tretí jazyk. „Mám pocit, že sa mu vďaka francúzštine učí angličtina jednoduchšie. V mnohých slovách vie nájsť podobnosť, napríklad beautiful a beau (krásny),” dodáva mama troch detí.

Misha, mama dvoch dcér: Po anglicky som sa s deťmi rozprávala už od ich narodenia

Michaela Paľová je mamou šesťročných dvojičiek Mie a Naly. Hoci pre ňu aj pre jej partnera je materinským jazykom slovenčina, Misha si dala záležať na tom, aby boli deti s angličtinou v kontakte od útleho detstva. „Ja som na ne od narodenia inak ako po anglicky neprehovorila. Všetci ostatní s nimi hovoria po slovensky vrátane ich otca, ktorý po anglicky nevie. Som pre moje deti jediný zdroj angličtiny, spolu s občasnými rozprávkami, ktoré im púšťam v anglickom origináli. V našom prípade ide o intenčný bilingvizmus, teda cielené rozhodnutie dať deťom do daru ďalší jazyk.”

Mishino rozhodnutie učiť dievčatá po anglicky prišlo už v tehotenstve. „Angličtinu som vyštudovala a milujem ju od mojich desiatich rokov, preto bolo pre mňa úplne prirodzené s nimi po anglicky rozprávať od ich narodenia. Nejde tu však o žiadne učenie. Jednoducho sa s nimi len rozprávam a deti to pochytia rovnako ako svoj materinský jazyk, ktorý u nich prirodzene dominuje, keďže vyrastajú v slovenskom prostredí a nikdy nechodili do anglickej škôlky,” objasňuje.

Dôvody naučiť Miu a Nalu dobre po anglicky sú aj praktické. „V dnešnej náročnej dobe je niektorý zo svetových jazykov úplný základ pre akékoľvek lepšie zamestnanie, uľahčuje človeku život pri cestovaní a otvára dvere k poznatkom a informáciám, ktoré často nie sú v slovenčine dostupné. Navyše bilingválne deti majú mozog trénovaný na neustále prepínanie z jedného jazyka do druhého. To im neskôr v škole uľahčí riešenie aj iných, napríklad matematických a logických úloh. Taktiež by malo byť pre ne oveľa jednoduchšie naučiť sa ďalší cudzí jazyk,” hovorí mama dvojičiek.

Dnes už dievčatá hovoria po anglicky plynule, keďže cesta k jazyku bola prirodzená.  „Dosť dlho trvalo, kým mi začali po anglicky odpovedať. Rozumeli mi všetko už od jedného roka, ale až vo veku štyri a pol roka odpovedali jednoduchými vetami v angličtine. Teraz už krásne rozprávajú celé dlhé súvetia a často ma prekvapia zložitou gramatickou štruktúrou bez chýb. Anglicky sa často rozprávajú aj medzi sebou. Niekedy síce do anglickej vety vložia slovenské slová a naopak, celkom sa na tom zabávam, je to naozaj podarené.”

Katta, mama dvoch detí: Syn prekladá slovenskej babke, čo hovorí španielska babka

Katta Tubio žije s manželom a dvoma deťmi na Malorke. Osemročný Edko a takmer päťročná Dianka sa od mamy učia slovenčinu a od otca španielčinu. Keďže každý z manželov má iný materinský jazyk, Katte pripadá prirodzené, že deti sú bilingválne. „Chcem, aby sa moje deti vedeli v slovenčine dohovoriť so mnou a s mojou rodinou. Tiež je veľká výhoda, keď sa dieťa naučí nenútene od malička dva jazyky. Vidím, ako sa rozvíja ich inteligencia. Edko je schopný v telefóne prekladať slovenskej babke, čo hovorí španielska babka. Študovala som prekladateľstvo, viem, aké je to náročné, pre neho je to však úplne prirodzené,” vysvetľuje.

Edkovi aj Diane sa stane, že povedia polovicu vety v jednom a druhú polovicu vety v druhom jazyku alebo na otázku po slovensky odpovedajú v španielčine. „Vtedy ich odpoveď zopakujem, ale po slovensky a pokračujeme ďalej v konverzácii. Nepozastavujem sa nad tým a obzvlášť ich na to neupozorňujem,” hovorí Katta.

Okrem španielčiny a slovenčiny však deti na Malorke prichádzajú do kontaktu aj s ďalšími jazykmi. „Používa sa tu mallorquín, čo je dialekt pochádzajúci z katalánčiny, ktorá je v štátnych školách povinná. V školách sú všetky skúšky v tomto jazyku. Moje deti zatiaľ navštevovali súkromné školy, ale v budúcnosti sa budú musieť tento jazyk naučiť, ak tu ostaneme žiť. Už teraz ho registrujú a rozumejú mu, ale neboli ešte nútené ho používať.” Okrem toho sa nevyhnú ani angličtine. „V škole majú veľa anglicky hovoriacich detí, a preto, aj keď nehovoria plynule po anglicky, je tento jazyk pre ne tiež bežný. Hlavne Diana chce veľmi rozprávať po anglicky a má výbornú výslovnosť,” dodáva mama.

Denisa, mama dvoch synov: Rozmýšľať vo viacerých jazykoch prináša výhodu porozumieť súvislostiam v rôznych rovinách

„Mojím materinským jazykom je maďarčina, preto bolo pre mňa prirodzené rozprávať sa s deťmi od narodenia v maďarčine,” hovorí Denisa Šifrová, mama šesťročného Sama a trojročného Adama. Keďže manžel sa rozpráva po slovensky s ňou aj s deťmi, chlapci hovoria a rozumejú obom jazykom. „Starší Samo v základoch rozumie a konverzuje aj v angličtine. Neučíme ho aktívne a do škôlky ešte chlapci nechodia, ale angličtinu pochytil z YouTube a Netflixu. Teraz sa s ním manžel občas baví aj po anglicky,” vysvetľuje Denisa.

Žiadnu špeciálnu metódu na výučbu jazykov Denisa nemá, jazyky sa na nich nalepili z bežnej komunikácie. „Samko začal rozprávať až v troch rokoch – oneskorenie sme pripisovali bilingvizmu, čo však pravdepodobne nebol problém. Teraz už plynule prepína medzi jazykmi, v prípade potreby aj prekladá, ale dodnes má problémy so skloňovaním v oboch jazykoch, ktoré majú gramatiku pomerne odlišnú. Vyše roka však chodíme k šikovnej (bilingválnej) logopedičke,” opisuje Denisa.

V prípade mladšieho Adama sa vo vetách tiež vyskytuje kombinácia oboch jazykov. „Niekedy skloňuje slovenské slovo po maďarsky alebo naopak. Občas sú z toho celkom úsmevné kombinácie, ale napriek tomu tvorí správne vyskloňované zložené vety. Podľa toho, ktoré slovo pozná v ktorom jazyku, si ich skombinuje, aby vedel vysvetliť aj zložitejšiu myšlienku,” hovorí.

Doteraz boli chlapci väčšinu času s mamou, preto sa medzi sebou bavia po maďarsky a maďarčinu celkovo radšej používajú. Tento rok však začínajú chodiť do slovenskej škôlky, preto sa ich komunikácia možno zmení. Podľa Denisy je ovládanie dvoch jazykov od detstva pozitívom. „Vedieť rozmýšľať vo viacerých jazykoch prináša výhodu porozumieť súvislostiam v rôznych rovinách a byť oveľa otvorenejší. To je ako čítať knihu v origináli a v preklade, má to iný rozmer aj dosah.”

Mariana, mama jedného syna: Ovládanie oboch jazykov mu pomôže pochopiť kultúru svojich rodičov

V bilingválnej rodine je vychovávaný aj takmer dvojročný Joel, ktorý s mamou Slovenkou a otcom Talianom žije vo Švajčiarsku. Obaja rodičia sa s Joelom rozprávajú svojimi materinskými jazykmi. V jasliach zasa prichádza do kontaktu so švajčiarskou nemčinou.

Keďže Marianin manžel po slovensky síce rozumie, ale nehovorí, aj ich bežné konverzácie prebiehajú v taliančine a synček je v kontakte s talianskym jazykom častejšie než so slovenčinou. Napriek tomu jeho mama chce, aby vedel aj po slovensky. „Slovenčina je súčasťou rodiny, z ktorej môj syn pochádza, a taktiež rečou, ktorou s ním komunikujem najprirodzenejšie a prostredníctvom ktorej mu predstavujem kultúru slovenskej časti rodiny. Ovládať oba jazyky je dôležité aj preto, aby sa vedel dorozumieť so širšou rodinou – so starými rodičmi, s tetami či bratrancami,” objasňuje Mariana.

Zaujímavé je, že malý Joel dokonca spája obe časti rodiny. „Je milé sledovať, ako sa vďaka jeho reči starí rodičia učia slová druhej časti rodiny. Napríklad talianski starí rodičia už poznajú názvy rôznych hračiek, najmä dopravných prostriedkov. Slovenskí starí rodičia sa zas naučili farby po taliansky,” opisuje. Keďže Joel ešte len teraz začína rozprávať, stane sa, že si oba jazyky pletie. „Začína zostavovať krátke vety a je bežné, že rozpráva sčasti po slovensky a sčasti po taliansky aj v rámci viet,” hovorí.

Radi prispôsobíme obsah a vizualizáciu webovej stránky a reklám, ako aj poskytovanie funkcií sociálnych médií, aby sme vám poskytli lepší zážitok z používania webovej stránky. Umožní nám to analýza návštevnosti a aktivít na webovej stránke, k čomu potrebujeme používať vaše online identifikátory (cookies, IP adresy).