Zvládať detský hnev je pre väčšinu rodičov náročné, málokto si dokáže zachovať pokoj Angličana, no dá sa to natrénovať. Martina Vagačová, propagátorka láskyplného prístupu v rodičovstve, radí, ako si poradiť s prejavmi detskej frustrácie. Bez ďalšej drámy, trestov, vyhrážok či následných výčitiek svedomia.
1Najprv upokojte sami seba
Ak dieťaťom lomcuje nekontrolovateľný hnev, to najlepšie, čo môžete urobiť – a urobte to ako prvé –, je dostať pod kontrolu samých seba. Ľahko sa to hovorí, no je skutočne ťažké zachovať si chladnú hlavu počas besnenia tornáda, najmä ak sa záchvat hnevu odohráva niekde na na ulici, v preplnenom obchode či v škôlke.
„Ak chcete vyriešiť situáciu s dieťaťom vo chvíli, keď vo vás začne narastať hnev a strácate orientáciu, v prvom rade musíte niečo urobiť so sebou, stiahnuť narastajúcu emóciu a nevôľu, pretože pre svoju potrebu nevidíte potrebu dieťaťa. Ste plní svojho problému a nie toho, čo sa deje s dieťaťom,“ hovorí Martina Vagačová.
Ak sa dáte strhnúť hnevom svojho dieťaťa, je to s najväčšou pravdepodobnosťou preto, že sa jeho potreba zrazila s vašou potrebou. Hneváte sa na jeho prejavy hnevu, pretože máte obavu, že sa vám pre ne nepodarí dokončiť nákup? Cítite sa neschopne, pretože vaše dieťa sa nespráva tak, ako sa má? Je vám trápne, lebo sa iní ľudia pozerajú, a ktovie, čo si o vás pomyslia?
Uvedomte si, že hnev vášho dieťaťa vás neohrozuje na živote, hoci vaše telo tak reaguje – hnev je signál, že niekto prekročil našu hranicu, červená kontrolka blikajúca STOP. Zorientujte sa, čo sa s vami deje, zapnite zdravý rozum a upokojte sa. V tomto momente je rodič schopný empaticky vnímať nahnevané dieťa. Ak niekomu ubližuje alebo niečo ničí, nevhodné správanie je potrebné okamžite zastaviť a vypočuť jeho emócie.
2Zistite, aká nenaplnená potreba spustila hnev
Podľa Martiny Vagačovej by sme nemali správanie dieťaťa brať hneď na prvú – robí scény, lebo sa nevie správať, je zlé, ale zistiť, aká neuspokojená potreba sa za jeho podráždenosťou a nevôľou skrýva. Čo bolo spúšťačom hnevu? Výbuch zlosti, lebo sme dieťaťu odmietli kúpiť sladkosť, môže byť neraz prejavom únavy, rozrušenia alebo potreby zmeniť prostredie.
„Ak je dieťa na emočnom vrchole, nedá sa urobiť nič rozumnejšie než ho sprevádzať na pokojné miesto, kde nie je mnoho ľudí, a nechať ho, aby si prešlo emóciou a za vašej prítomnosti sa upokojilo, pokiaľ hnev doznie. Pre dieťa nie je bezpečné hocikde kričať a kopať nohami, preto je vhodné vziať ho niekam, kde si svoju frustráciu môže odžiť a urobiť pre seba to, čo potrebuje,“ radí Martina Vagačová. Napríklad ho z ulice odneste na záhradu alebo z rušného obchodu do auta či parku.
3Dovoľte dieťaťu vypustiť emócie a dajte mu najavo, že je prijímané
Nepokúšajte sa zastaviť hnev dieťaťa tak, že sa budete snažiť odviesť jeho pozornosť alebo ho potláčať, či bagatelizovať slovami: „Nehnevaj sa, veď to nič nie je. Nerieš to a okamžite prestaň!“
„Emócia je forma energie a nahromadenú energiu zo seba musíme dostať von, takže ak ju v dieťati zastavíme a potlačíme, vráti sa nám to pri inej príležitosti ako bumerang a výbuch môže byť ešte horší,“ upozorňuje výchovná poradkyňa.
„Malému dieťaťu treba dovoliť, aby svoje emócie v danej chvíli naplno prejavilo, vypustilo zo seba energiu, ktorá ho zaplavuje a ktorú v tom veku ešte nevie ovládať. Potom by sme ho mali objať, dať mu najavo, že chápeme, že je to pohlcujúce, no stojíme pri ňom a spolu s ním to nakoniec zvládneme. Neodmietame ho, nekritizujeme, nedávame mu najavo, že pre svoje emócie je zlé, nehodné, že si nezaslúži lásku,“ radí.
4Dajte dieťaťu najavo, že sa mu snažíte porozumieť
Nie vždy dokážeme dešifrovať, čo dieťa v danom momente potrebuje a prečo sa hnevá. Dôležité je spýtať sa ho, či chcelo to či ono, alebo staršieho, čo potrebuje. Keď dieťa vidí, že sa mu snažíme porozumieť, často mu to stačí, vidí, že jeho potreba nie je prehliadaná.
Aké metódy na detský hnev rozhodne nefungujú, ba môžu, naopak, ublížiť sebadôvere dieťaťa, dokonca naštrbiť váš vzťah?
- Hovoriť dieťaťu, aby sa upokojilo
Povedať dieťaťu, aby sa upokojilo, absolútne nedáva zmysel. Deti, najmä tie menšie, sa nevedia upokojiť, nevedia zvládať svoje emócie. Rodičia to hovoria dieťaťu skôr preto, lebo sa tak snažia upokojiť oni sami.
- Snažiť sa odviesť jeho pozornosť
Rodičia sa často snažia dieťa zaujať a odviesť jeho pozornosť od toho, čo ho frustruje. „Vôbec by sme to nemali robiť, lebo to v podstate ničomu nepomáha, len to odďaľuje nevyhnutné, a to vypustiť emóciu. Treba však rozlíšiť, o aké dieťa ide. Dieťaťu mladšiemu než jeden rok treba pomáhať upokojiť sa – aj odvádzaním pozornosti, pretože nemá psychickú výbavu na to, aby sa upokojilo samo. Také dieťa musíte okamžite brať do náručia a poskytnúť mu vrúcne láskyplné spojenie,“ hovorí Martina Vagačová.
- Kričať na dieťa preto, že sa hnevá
Krik na dieťa, keď sa hnevá, je len prejavom našej vlastnej frustrácie, neschopnosti zvládať situáciu a toho, že sa nám vynárajú naše nespracované zranenia.
- Snažiť sa dieťa za jeho hnev trestať a vyhrážať sa mu
Naučí sa, že dávať najavo svoje emócie je nebezpečné.
- Poučovať ho v emočne vypätej situácii
Poučovať plačúce či zúriace dieťa nemá absolútne žiaden význam. Keď dieťa napríklad spadne z bicykla a začne plakať, prvá reakcia mnohých rodičov je: No vidíš, ja som ti hovorila, aby si si dával pozor! Tendencia dospelých poučovať dieťa v emócii je uvoľnením ich napätia, obáv či stresu. Dieťaťu tým nepomáhajú, len sebe.
5Nenechávajte ho s jeho hnevom osamote
Rodičia často pošlú emocionálne rozrušené dieťa premýšľať nad jeho konaním alebo ho nechajú osamote, aby sa vyplakalo, vykričalo a samo upokojilo. Nie je to však práve najšťastnejšie riešenie.
„Odísť od dieťaťa v okamihu, keď je v emócii, poslať ho do izby, prípadne ho odmietnuť so slovami nechoď za mnou, to si dieťa preloží ako – keď mi je najhoršie, na teba, rodič, sa nedá spoľahnúť. Takéto rodičovské reakcie budujú vo vzťahu s dieťaťom silnú nedôveru. A bez dôvery nefunguje žiaden vzťah,“ hovorí Vagačová.
Dieťa ešte nemá vyvinutý racionálny mozog, správa sa ako dieťa, nič iné robiť nevie. „My musíme byť tými, ktorí to celé vezmú pod kontrolu. Nenútime ho však robiť nič proti sebe, len mu pomôžeme uvoľniť emócie. Po takomto emocionálnom výbuchu dieťa potrebuje cítiť, že rodič ho má naozaj rád aj napriek jeho nie úplne príjemným prejavom. Rodič by mal dať dieťaťu najavo, že hoci neschvaľuje jeho správanie, bolo v danej chvíli jediné možné, pretože chce, aby emócia išla z dieťaťa von,“ vysvetľuje.
6 Vyvarujte sa potenciálnych spúšťačov v citlivom období
Niektoré deti počas citlivého obdobia veľmi rozrušuje okolité dianie, podnety a jednoducho nevydržia napríklad v obchode či na ihrisku bez toho, aby „neurobili scénu“.
Ak máte dieťa, ktoré má práve obdobie, keď pripomína rozbušku, vezmite ho radšej na miesta, kde ste sami, aby tam dávalo zo seba čo najviac frustrácie a ťažkých emócií. „Ak môžete, choďte s ním každý deň von, najlepšie do lesa, aby sa dieťa z toľkej energie doslova ,vybilo‘. Potom ani tie prejavy nie sú až také intenzívne. Treba sa obrniť trpezlivosťou, je to skrátka vývojové štádium, dieťa svoje správanie nedokáže ovládať, je to nad jeho sily,“ vysvetľuje Martina Vagačová.
7Robte preventívne opatrenia na vypustenie energie
„Ak máte temperamentnejšie dieťa, odporúčam v citlivejšom období robiť preventívne rôzne emočno-inteligentné hry, napríklad každú štvrťhodinku zaraďte hru, pri ktorej sa dieťa hýbe a smeje. Smiech – hneď po plači – je najviac uvoľňujúci a dieťa sa ním preventívne vyventiluje, jeho emočná nádoba sa trochu prečistí a chvíľu bude mať pokoj,“ radí Martina Vagačová.
