Nie všetci sa na jar tešia z rozkvitnutých stromov, kytíc lúčnych kvetov či prvých jahôd. Alergikmi sú ľudia žijúci v meste aj na dedine, seniori aj tí najmenší, mäsožravci aj vegáni. Dá sa vôbec rozvinutiu alergie zabrániť? Opýtali sme sa alergiologičky Heleny Novosadovej.

Prejavy alergie ľudia riešia až v momente, keď im začne znepríjemňovať život. U niekoho sa objaví v detstve, niektoré typy zmiznú, iné pretrvajú celý život. Hoci lekárka Helena Novosadová priznáva, že výskyt alergií na Slovensku neustále stúpa, tvrdí, že existuje prevencia, s ktorou by mal byť oboznámený každý rodič.

Vplyv má pohyb aj strava už počas tehotenstva

Jednoznačná odpoveď, v ktorom veku alergie prichádzajú, neexistuje. S prvými prejavmi sa stretávame u batoľaťa aj u dospelého človeka. Na rozvinutie alergie má značný vplyv aj genetika. „Riziko alergie je zvýšené o 50 %, pokiaľ je jeden rodič alergik. Ak sú alergikmi obaja rodičia, šanca, že bude dieťa alergické, je až 70 %,“ hovorí lekárka Helena Novosadová. „Preventívnym protialergických opatrením je dojčenie. Ak nie je možné dieťa dojčiť, odporúča sa počas prvých štyroch až šiestich mesiacov života používať hypoalergénne mliečne prípravky,“ dodáva.

„Prevencia pred alergiami sa začína v gravidite. Budúca mamička by mala mať pestrú, zdravú a vyváženú stravu, dostatok pohybu a spánku a, samozrejme, mala by vylúčiť cigarety, alkohol či iné návykové látky,“ radí lekárka.

Deťom môže pomôcť aj otužovanie

Podľa lekárky sa prvé prejavy alergie môžu prejaviť už v prvých mesiacoch života. „Najčastejšie ide o atopický ekzém, ktorý postihuje tvár, líčka, lakťové a kolenné zhyby alebo zápästia. Je spojený so svrbením, čo spôsobuje nepokoj dieťaťa a poruchy spánku. Často súvisí s potravinovou alergiou, preto nemusí ustúpiť ani napriek liečbe od dermatológa. V takom prípade je potrebné vyšetrenie v imunoalergiologickej ambulancii.“

To najzákladnejšie, čo môžu rodičia pre dieťa urobiť, je prevencia. „Z preventívneho hľadiska treba odstrániť alergény z prostredia aj zo stravy. U mnohých detí sa ekzém objaví s prvými príkrmami, preto treba dôsledne dodržiavať odporúčania pediatrov a testovať každú novú potravinu tri dni. Dôležité je otužovanie dieťaťa a častý pobyt na čerstvom vzduchu,“ radí lekárka. Veľa urobí aj pohyb. „Rodič by mal dbať na fyzickú aktivitu, pretože obezita je jedným z rizík astmy u alergických detí. Dôležité je alergiu podchytiť čo najskôr a zodpovedne pristupovať k liečbe.“

Po narodení treba dieťa obliekať do svetlého bavlneného oblečenia a pri praní nepoužívať agresívne prípravky a parfumované aviváže.“ Treba obmedziť nadmerné používanie hygienických prostriedkov, hlavne parfumovaných šampónov a mydiel, pretože detská pokožka prichádza o svoj ochranný film na povrchu, a tak sa riziko ekzémov a infekcií kože zvyšuje,“ hovorí. „Prehnaná čistota nie je ideálnym riešením. S hygienou to netreba preháňať, lebo imunitný systém si dieťa musí stimulovať práve pri kontakte s prostredím a s baktériami v ňom,“ vysvetľuje.

Veľa druhov potravín môže uškodiť

Ďalším problémom a dôvodom na návštevu odborníka môžu byť ťažkosti s trávením. „O alergii treba uvažovať aj v prípade zažívacích ťažkostí, pri prechode na umelú výživu. Môže ísť o vracanie, nepriberanie na hmotnosti, bolesti bruška, hnačku, hlien a krv v stolici, ale aj zápchy,“ vysvetľuje.

Stáva sa, že rodičia chcú deťom dobre, no v konečnom dôsledku im škodia. „Rodičia by nemali dávať dieťaťu pri prechode z dojčenia na tuhú stravu veľa druhov potravín súčasne. Pre ešte nevyvinutý imunitný systém to v zažívacom trakte predstavuje veľkú záťaž, čím sa riziko vzniku potravinovej alergie zvyšuje. Tiež nie je vhodné dávať dieťaťu exotické ovocie či zeleninu, ale radšej zvoliť sezónne plody,“ radí alergiologička.

„Časté alergie v detskom veku spôsobujú jahody, maliny, citrusové plody, paradajky, orechy. Z ostatných potravín sú to čokoláda, med, vaječný bielok, sója, ale aj pšenica, ktorú obsahujú detské kaše,“ hovorí lekárka.

Potravinová alergia býva sprevádzaná hnačkami, bolesťami bruška, vracaním, aftami, ale i kožnými prejavmi a ťažkosťami s dýchaním. „Významným alergénom u batoliat a detí do dvoch rokov je bielkovina kravského mlieka. Veľmi často však deti s alergiou na kravské mlieko môžu reagovať aj na kozie či ovčie mlieko. U viac než 80 % prípadov alergia na bielkovinu kravského mlieka vyhasína do približne dvoch až troch rokov,“ tvrdí Helena Novosadová.

„Pri čerstvom ovocí či zelenine a orechoch sa alergia môže prejaviť aj opuchom hrdla, svrbením pier či podnebia. Alergiu na arašidy je odlišná od väčšiny potravinových alergií, lebo u väčšiny postihnutých je celoživotná. Iba približne 20 % pacientov z precitlivenosti vyrastie,“ vysvetľuje.

Alergény v mestách sú koncentrovanejšie

Okrem potravinových alergií sa v útlom veku môžu rozvinúť aj inhalačné alergie. „Pravidlom je čo najviac znížiť množstvo alergénov v prostredí, napríklad prachu v domácnosti, alebo upraviť režim alergika v prípade peľovej sezóny, či už zmenou prostredia, obmedzením vonkajších aktivít, častejším umývaním vlasov, alebo vetraním hlavne v nočných a skorých ranných hodinách,“ radí.

Zvýšenému kontaktu s alergénom zamedzí zmena prostredia. „V mestách je zvýšený smog a alergény sú tu oveľa koncentrovanejšie ako v mimomestských oblastiach. Ideálny je aspoň dvojtýždňový pobyt  pri mori, alebo v horských oblastiach,“ odporúča lekárka a zároveň zo skúsenosti hovorí, že deti, ktoré vyrastajú v blízkosti prírody, majú menej problémov s alergiami. „Vo väčších mestách je výraznejšie znečistenie ovzdušia, čo ma za následok zvýšenú agresivitu peľu. Alergici majú vo vidieckych oblastiach menej časté prejavy alergie ako v industrializovaných mestách,“ hovorí alergiologička.

Neliečená alergia sa postupne zhoršuje

Hlavnou peľovou sezónou je podľa lekárky obdobie od konca februára do júla. „Sezónu ovplyvňujú aj poveternostné podmienky. Koncom februára začínajú kvitnúť stromy, alergizujúce sú v tomto období pele brezy, jelše a liesky. Neskôr od konca apríla sa do ovzdušia dostávajú pele travín. Pre alergikov na jesenné buriny je najintenzívnejšie obdobie od augusta do začiatku októbra.

Je veľmi individuálne, aký priebeh má alergia počas života. „Alergia nevymizne, môžu sa zmierniť alebo zintenzívniť jej prejavy. Zásadou je, že neliečená alergia sa bude postupne zhoršovať. Potravinová alergia, ktorá sa častejšie objavuje ako prvý prejav alergie v detstve, zvyčajne do šiesteho až desiateho roku života ustúpi,“ hovorí Novosadová.

Neustále pribúdajú nové typy alergií

Výskyt alergií sa podľa Heleny Novosadovej celosvetovo zvyšuje, prejavy alergie sa stali jedným z najzávažnejších medicínskych problémov. „V rozvinutých krajinách sa počet alergikov odhaduje až na 30 % populácie, pričom pred sto rokmi sa počet alergikov pohyboval na úrovni 1 % obyvateľov. V súčasnosti v industrializovaných krajinách trpí na alergickú nádchu 25 až 40 % všeobecnej populácie a na alergickú astmu 20 % populácie,“ hovorí lekárka.

Na rozvoj alergií vplývajú podľa alergiologičky zmeny životného prostredia a životného štýlu. „Na našom trhu pribúdajú rôzne exotické potraviny, na ktoré náš organizmus nie je geneticky prispôsobený. Zároveň pribúdajú nové typy alergií, ktoré boli pred desaťročiami neznáme. Výskyt alergií u detí na Slovensku stúpa, v súčasnosti každé tretie dieťa trpí na niektorý typ alergie,“ uzatvára Helena Novosadová.

O Helene Novosadovej

Študovala na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracuje na Klinike pneumológie a ftizeológie LF UK v Univerzitnej nemocnici Ružinov v Bratislave. Má špecializáciu v odbore klinická imunológia – alergiológia a pneumológia a ftizeológia. Zameriavala sa na diagnostiku a liečbu alergických ochorení, hlavne ťažkej astmy, ako aj porúch imunity a pľúcnych ochorení. Ako odborná asistentka sa venuje výučbe medikov na Lekárskej fakulte UK.