Architektke a aktivistke Lívii Gažovej chýbalo v zahraničných projektoch srdce. To dnes vkladá do aktivít na Slovensku

Patrí k mladým ľuďom, ktorí sa napriek zahraničným skúsenostiam rozhodli ostať doma na Slovensku a namiesto poukazovania na to, čo nefunguje, prinášajú konkrétne riešenia. Architektka Lívia Gažová pôsobí a žije v Piešťanoch, stojí za projektmi skrášľovania verejných priestorov v rodnom meste či za lesnou saunou na Spiši. Pri prechádzke kúpeľným mestom sme sa rozprávali o aktivizme aj o snahe spopularizovať menej známe kúty Slovenska.

Záber aktivít, ktorým sa Lívia Gažová venuje, je naozaj široký. Vedie svoje občianske združenie Centrum architektúry, podieľa sa na projektoch v Piešťanoch, pôsobí v občianskom združení Punkt, ktoré organizuje bratislavský Dobrý trh, spolupracuje s organizáciou Čierne diery, ktorá mapuje technické pamiatky po celom Slovensku a najnovšie spolumoderuje rozhlasovú reláciu Živé Mesto na Rádiu_FM. „Všetko, čo robím, sú veci, ktoré ma bavia. Baví ma popularizácia, komunikácia v súvislosti s architektúrou, presahy architektúry. Som architektka, ktorá v živote nič nepostavila,“ hovorí o sebe Lívia Gažová.

Prepájať ľudí a spokojne žiť

V zahraničí študovala urbanizmus, dnes si záujem o verejný priestor rozširuje na doktorandskom štúdiu urbánnej sociológie v Brne. Rozhodnutie, či ostať v zahraničí, alebo sa vrátiť na Slovensko, prišlo po dokončení vysokej školy. „Mala som možnosť ostať v Estónsku, kde som študovala, alebo som mohla ísť inam. Rozhodla som sa vrátiť, pretože som si uvedomila, že ma to sem ťahá najmä z toho aktivistického pohľadu. V Tallinne som mala možnosť byť súčasťou skupiny aktivistov, ktorí robili svoje zásahy na jednom z najväčších sídlisk, no potom som zistila, že nemám motiváciu robiť to tam, ale robiť to doma. Keď človek ostane doma, môže robiť oveľa väčšie veci ako v zahraničí. Paradoxne, keďže na Slovensku veľa vecí nefunguje, aktívni ľudia sa tu nikdy nebudú nudiť,“ hovorí Lívia.

Ak jej niečo v meste chýba, snaží sa hľadať spôsoby, ako to vytvoriť. „Som lokálpatriot, takže všetky projekty sa snažím robiť v Piešťanoch a hľadať si svoje pole pôsobnosti a vytvárať si príležitosti sama. Snažím sa v Piešťanoch pôsobiť, prepájať ľudí a spokojne žiť,“ približuje svoj pohľad.

Oživenie mestskej pláže architektonickými zásahmi

Jedným z projektov, na ktorom Lívia spolupracovala s miestnymi dobrovoľníkmi, je zrevitalizovanie polostrova Lido medzi dvomi ramenami rieky Váh. Cieľom bolo prinavrátiť kedysi atraktívnej lokalite na rekreáciu život. Dnes na prechádzke plážou a zalesnenou časťou nemožno prehliadnuť zaujímavé drevené objekty, z ktorých každý má iný účel, no napriek tomu spolu krásne vizuálne ladia. „V 70. rokoch tu bola mestská pláž, dokonca tu boli aj sprchy, ležadlá, slnečníky. Potom to však upadlo, lebo to nemalo správcu,“ hovorí Lívia.

Aktivity na Lide vznikli v spolupráci so združením Spoločne pre Piešťany. „Na začiatku som povedala, aby sme spravili niečo, čo bude hodnotnejšie a bude sa to sem hodiť. Vtedy sme začali rozmýšľať nad architektonickými zásahmi. Prvým architektonickým objektom bol objekt UWO, ktorý vznikol zo študentského workshopu v roku 2016, druhým lavička pre otužilca,“ približuje projekty. „Našli sme provizórny spôsob čistenia miesta − raz za týždeň sem chodia ľudia bez domova, oni to tu poupratujú a dostanú za to stravný lístok. Nie je to dlhodobé, ale je to nejaký dočasný režim,“ vysvetľuje.

Pochváliť je krok jedna, pomôcť krok dva

S negatívnymi reakciami sa Lívia nestretáva, skôr by od ľudí čakala väčšiu iniciatívu „Veľmi často dostávam pozitívne správy typu super, to, čo robíš je fajn, chcel by som ti pomôcť, pomôžem, keby niečo. Ale tí ľudia sa už nikdy neozvú. Je to iba vyjadrenie podpory, ale priložiť ruku k dielu, to je už druhý krok, ktorý urobí málokto,“ hovorí z vlastnej skúsenosti.

Pri projektoch na Lide sa Lívia stretla aj s vandalizmom. „Tanier UWO − Unidentified Wooden Object (neidentifikovateľný objekt z dreva) napríklad hneď nasprejovali. Architektky z občianskeho združenia Woven, s ktorými som na projekte pracovala, mi však hovorili, že to je super, aspoň vidíme, že sa používa. Ony mali na to úplne iný pohľad. Celý sme ho očistili, no o tri dni tam bolo grafiti zas. Na druhej strane sa to naozaj využíva, a to nás teší. Keby sme nerobili takéto veci len preto, že sa bojíme, aby to niekto nezničil, tak nemôžeme robiť nič,“ hovorí architektka.

Lesná sauna na Spiši

V Piešťanoch mal stáť aj najnovší projekt, ktorým je lesná sauna. Na nej pracuje Lívia so spomínanými architektkami zo združenia Woven a so združením Čierne diery. Sauna svoje miesto nakoniec našla až na Spiši. „Môj zámer bol, aby sauna stála v Piešťanoch, no keďže sa to nepodarilo, museli sme ju presunúť inam. Rozmýšľali sme nad rôznymi malými dedinkami, nad miestami, ktoré sa Čierne diery snažia spopularizovať, ale potom sme si povedali, že poďme poukázať na dedinu Spišský Hrhov, ktorá má progresívny prístup v začleňovaní rómskej komunity, robia tam veľa vecí, majú obecnú firmu. Stretli sme sa so starostom, bol perfektný, vo všetkom nám vyšiel v ústrety a ešte stále vychádza. Takže sme sa rozhodli ísť touto cestou a tým poukázať aj na aktivity dediny. Niektorí ľudia sa pýtali, prečo v Hrhove, že tam už všetko je, ale to, že tam všetko je, má svoj dôvod. Čiže ten prístup bol úplne opačný,“ vysvetľuje dôvod.

Financie na realizáciu projektu lesnej sauny zbierali crowdfundingovou kampaňou. „Zohnali sme viacero sponzorov, mediálna pozornosť bola tiež veľká, takže sa celkom teším na to, ako to vypáli. Aj v dedine sa na to veľmi tešia, starosta nám hovoril, že to bolo v obecných novinách, že všetci o tom vedia. Momentálne sa dokončuje realizačný projekt, takže by sme chceli začať stavať hneď, ako bude projekt dokončený,“ prezrádza Lívia.

Radosť putovať po miestach a nechať v nich zásah

Inšpiráciu Lívia hľadá v zahraničnej architektúre, motiváciou je aj potreba vlastnej profesionálnej realizácie. „Tým, že som študovala aj v zahraničí, mám v tomto smere prehľad, ale s nápadom sauny sme prišli spolu s dievčatami s Wovens, ony zas majú skúsenosti s architektúrou z dreva a jedna z nich bola aj na workshope vo Fínsku, kde sa sauna stavala. Takže slovo dalo slovo a rozhodli sme sa postaviť ju na Slovensku. Keď s Čiernymi dierami chodíme na výlety, často zájdeme do Dúbravice, kde takáto sauna už funguje a je to výborné,“ približuje.

„Chceli sme aj do týchto malých dedín priniesť odvážny a originálny architektonický koncept. Ďalším rozmerom toho celého je, že ja aj dievčatá z Wovens si ako mladé architektky chceme vytvárať vlastné príležitosti, keď nám ich nedáva trh. Na Slovensku nevzniká až tak veľa dobrých stavieb, tak sme sa s tým rozhodli niečo urobiť. Nazhromaždiť nejaké peniaze, presvedčiť ľudí, že je to dobrá myšlienka, spraviť si to sami. Aj keď takýmto aktivistickým spôsobom, ale inak by to asi nevzniklo. Momentálne chystáme malú brožúrku, ktorá bude informovať o tom, že keby nejaká samospráva chcela podobnú saunu vo svojej obci, prečo je dobrý takýto komunitný projekt, koľko to stojí a čo to prináša.  Baví nás putovať po mestách a sem-tam nechať nejaký zásah,“ dodáva architektka.

Mapovanie pamiatok po Slovensku

Spolupráca s Čiernymi dierami je dlhodobejšia, s členmi združenia má ako architektka rovnaký pohľad na potrebu zachovania pamiatok aj historického bohatstva. „Zhodou okolností môj priateľ je jeden z troch členov Čiernych dier. S nimi robíme lesnú saunu, ale je to naozaj len spolupráca, nie som ich člen. Saunu robím konkrétne s Martinom Liptákom, ktorý je veľmi šikovný v marketingových veciach a v písaní, projekt spolu koordinujeme a spolupracuje sa nám veľmi dobre,“ hovorí o spolupráci architektka.

Lívia bola súčasťou aj niekoľkých mapovaní technických pamiatok po Slovensku, ktoré pravidelne členovia združenia Čierne diery robia. „Naposledy sme boli na strednom Slovensku v dedine Šumiac pod Kráľovou hoľou, kde sa na kraji dediny nachádza prvá sauna na Slovensku, ktorá bola postavená okolo roku 1920,“ hovorí.

Ľudia si uvedomujú, že Slovensko je omnoho bohatšie

Lívia najmä pri cestovaní po krajine vníma, že nie pre každého je zachovanie pamiatok prioritou. „Podľa mňa si ľudia uvedomujú hodnoty, ale oveľa viac vnímajú svoje okamžité potreby. Keď som bola pred časom robiť rozhovor v jednej dedinke pri Piešťanoch, starosta hovoril, že keby dal opraviť kaštieľ, prídu ľudia so slovami, že nemajú kanalizáciu. Ľuďom sú ukradnuté kultúrne hodnoty, pretože riešia podstatnejšie veci pre život. Kým sa toto nezlepší, nemôžeme sa posunúť ďalej. Lenže dovtedy tie pamiatky spadnú. Preto si aj s Čiernymi dierami myslíme, že by mal zasiahnuť štát, ktorý by mal ľuďom kompenzovať to, že vlastnia pamiatku, alebo ju odkúpiť, či dávať väčšie granty,“ vysvetľuje svoj pohľad.

Napriek tomu však Lívia vníma pozitívnu zmenu, ktorá v posledných rokoch nastala. „Všímam si, že letí cestovať po Slovensku a navštevovať pamiatky a rôzne lokality. To pred časom nebolo. Nie je to iba o objavovaní pamiatok, ale celkovo Slovenska a jeho zabudnutých kútov. Ľudia si uvedomujú, že nemáme len slovenské tradície a jazyk, ale je toho omnoho viac. Myslím si, že aj takéto malé architektonické zásahy, ako robíme v Piešťanoch či na Spiši, môžu pomôcť tomu, že sa obce spropagujú. Týmito zásahmi sa snažím ukázať miesta v inom svetle,“ hovorí.