Až počas natáčania som si uvedomila, koľko odpadu tvoríme, hovorí režisérka dokumentu o skládke v Pezinku

26. novembra 2018
Autor: Simona Lichá
Foto: Dominika Behúlová, Tomáš Pitoňák, Hitchhiker Cinema

Podľa filmárky Leny Kušnierikovej máme na Slovensku mnoho tém, o ktorých treba hovoriť. Jednou z nich je téma životného prostredia, ktorá sa dotýka každého z nás. V dokumente o pezinskej skládke spracovala problém nadmerného odpadu a poukázala na schopnosť občanov spojiť sa pre dobrú vec. Rozprávali sme sa o filmovej tvorbe, ale aj o tom, prečo treba hovoriť o spoločenských témach prostredníctvom filmu.

Vo svojej tvorbe sa nevenuje jednej téme, no napriek tomu majú dokumentárne filmy Leny Kušnierikovej niečo spoločné. Nastavujú zrkadlo spoločnosti a idú do hĺbky presne tam, kde treba. Momentálne pracuje na dokumentárnych filmoch o hrozbe kontaminácie vody na Žitnom ostrove so Zuzanou Piussi a téme anonymných alkoholikov v spolupráci s Janou Bučkou. Film Pezinská skládka je dôkazom toho,  že aj o veciach, ktoré sa javia ako dobre známe, vieme niekedy veľmi málo.

Príbeh občianskej angažovanosti

Problém skládky v Pezinku patrí k najväčším environmentálnym kauzám na Slovensku. „Film je nielen o kauze, ale snaží sa povedať, ako sa Pezinčania zomkli bojovať spolu, a práve preto uspeli,” vysvetľuje dokumentaristka Lena Kušnieriková. „Má zmysel zaujímať sa o verejné veci a veriť, že to môže dopadnúť dobre. Keď sa to ukáže v celku, výsledkom je silný príbeh práve o občianskej angažovanosti,” dodáva.

Film vznikol v rámci cyklu Biele vrany a hrdinovia medzi nami. „Na začiatku boli vypísané nejaké témy a návrhy na spracovanie, ktoré sa odvíjali od ocenených ľudí. Pezinská skládka bola jednou z tém, ktoré ma zaujali. Rozhodla som sa, že to nebudem kombinovať so žiadnym iným prípadom a že to bude príbeh o jednej kauze. Vo výsledku je tá minutáž aj tak krátka na to, čo všetko sa tam udialo,” hovorí dokumentaristka.

Odborné informácie komunikované zrozumiteľne

Lena priznáva, že si mnoho vecí uvedomila až počas natáčania. „V téme skládok som sa musela dovzdelať, rovnako aj v tom, koľko odpadu tvoríme a kde odpad končí. Nevedela som o tom veľa. Až keď mi Pezinčania začali rozprávať o starej jame a o novej jame, uvedomila som, aké je potrebné, aby sa problém odpadu riešil, a že to treba začať meniť,” vysvetľuje Lena, ktorá tému odpadu konzultovala počas natáčania aj s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky, ktorý sa jej aktívne venuje. „Ivana Maleš mi v číslach vysvetlila, koľko produkujú dvaja-traja ľudia odpadu za rok, čo to znamená a kde ten odpad končí. Predtým som si to nikdy neuvedomila,” hovorí.

Cez filmy ako Pezinská skládka sa Lena stretáva s ľuďmi, ktorí sú v danej téme ako doma. Uvedomuje si, že práve preto je potrebné posúvať tieto informácie ďalej aj prostredníctvom filmu. „Bolo super rozprávať sa o téme odpadu s ľuďmi, ktorí tomu naozaj rozumejú. Keď vznikne na celý problém beznádejný pohľad, tak práve oni povedia, aký zákon môže situáciu trochu zlepšiť. Je veľmi dôležité, aby to takíto odborníci zrozumiteľne komunikovali ľuďom, pre ktorých to nie je také jasné,” vysvetľuje filmárka.

O téme odpadu vedia ľudia stále málo

Podľa Leny je film vhodným médiom na to, ako ľuďom vysvetľovať environmentálne témy, no stále je to iba malá časť toho, čo by sa malo diať. „Ten film je iba taká kvapka v mori, malo by sa to začať riešiť na rôznych úrovniach, no zároveň je super, keď o tom môže vzniknúť film. Pri natáčaní som si uvedomila, že my sme sa to, ako triediť a kde končí odpad, neučili ani v škole. To, že som v 26 rokoch zistila, ako to s odpadom celé naozaj je, je podľa mňa trošku neskoro,” hovorí.

Lena si uvedomuje, že mnoho ľudí má v téme odpadu chaos. „Vieme o tom strašne málo. Aj preto, lebo je to v každom meste iné, keď niekto žije v Banskej Bystrici a príde do Bratislavy, tak to funguje inak, tie zberovky sú iné a potom je v tom chaos. Myslím si, že by sa to malo stále riešiť. Stále veľa nakupujeme a zbytočne, ale zároveň by som to nechcela nikomu kázať. Myslím, že je to na každom z nás, aby si to uvedomil,” vysvetľuje svoj pohľad.

Komunita s veľkou silou

Filmy, ktoré Lena točí, nie sú iba o silných témach, ale najmä ľuďoch. Pezinská skládka je príkladom toho, že keď ľudia chcú, spolu dokážu veľa. Filmárka priznáva, že práve komunita Pezinčanov bola tým, čo ju počas natáčania prekvapilo najviac.

„Podľa mňa je veľmi cenné, že tí ľudia sa navzájom vzdelávali o tom probléme a už v 90. rokoch bol Pezinok jedným z prvých miest, ktoré začali so separáciou. To povedomie tam bolo naozaj veľmi vysoké, zapojili sa do toho skauti, miestni podnikatelia, vinári, aktivisti. Bola to živá tematika na rôznych úrovniach. Prišlo mi to až šokujúce, že mali medzi sebou silné vzťahy, poznali sa, pomáhali si a že tá komunita mala v sebe veľkú silu. Môže to byť aj ako dobrá inšpirácia, že rôzni ľudia prijmú niečo ako svoj problém,” hovorí.

Lena je ako filmárka zvyknutá, že pracuje s autentickými výpoveďami. Pri natáčaní Pezinskej skládky sa nestretla s tým, že by ľudia, ktorí nie sú profesionálnymi hercami, mali pri vystupovaní pred kamerami problém. „Tým, že som študovala dokumentárny film, som práve na takúto prácu zvyknutá a cítim sa v tom doma. Tí ľudia sú veľmi milí a mám pocit, že zatiaľ to s nimi vždy bolo v pohode,” hovorí zo skúsenosti.

Veľa tém aj šikovných ľudí

Školu skončila len pred dvomi rokmi, no priznáva, že nikdy neuvažovala o práci v zahraničí. „Príde mi prirodzené točiť filmy tu.  Poznám tu ľudí, je mi to tu blízke, mám tu kamarátov, s ktorými to môžem prežívať a robiť. Nikdy mi nepadlo, že by som odišla. Práveže som mala až takú úzkosť, že keby som odišla niekam preč, čo by som tam točila, keď to tam nepoznám. Podľa mňa je tu veľa tém, ktoré sa dajú spracovať a tiež veľa šikovných ľudí,” hovorí s úsmevom.

Je rada, že jej vysoká škola dala dostatok priestoru na realizáciu. „Do školy som išla kvôli pedagógom, ktorí ma učili. Sú to super ľudia, ktorí učia aj točia, a teda nie je to teória oddelená od praxe,” približuje štúdium filmovej tvorby.

Ako filmárka vníma, že má zmysel robiť na Slovensku dokumentárne filmy, ktoré majú potenciál pohnúť spoločnosťou. „To, čo som zachytila v poslednom čase, je film Biomasaker.  Naozaj otvoril tému, resp. podporil tému rúbania lesov a myslím, že to bolo urobené tak, aby to fungovalo a splnilo účel nad očakávania. Téma sa oživila, ľudia problém začali chápať a vedia k tomu zaujať vlastný postoj,” približuje.

Najradšej má natáčanie, ktoré je slobodné

Hoci dokument aj kauza Pezinská skládka mala v konečnom dôsledku úspech, Lena vníma, že táto téma by sa dala spracovať ešte hlbšie. „Bolo by super urobiť ďalšie filmy, ktoré by sa venovali environmentálnym témam, koncepčne ich natočiť a naozaj tomu venovať veľa času a sprítomniť tému ešte viac. Myslím si však, že si to vyžaduje čas, premyslenie a nejaké nastavenie koncepcie,” vysvetľuje.

Momentálne sa venuje vlastným aj komerčným projektom. V televízii pracuje na natáčaní relácie, rozpracovaných má niekoľko dokumentárnych filmov. „Je dobré robiť aj publicistiku, naplánovať si to, natočiť. V televízii mám celý štáb, tam je to iné, ale aj tak mám najradšej, keď robím film s kamarátmi, sme dvaja alebo traja, ideme a snažíme sa, nech je to slobodné,” uzatvára.

Príďte si pozrieť Zelené vyhliadky

Ak vás rozprávanie Leny Kušnierikovej zaujalo, navštívte podujatie PechaKucha night s podtitulom Zelené vyhliadky, ktoré sa bude konať 5. decembra 2018 v Novej Cvernovke. Lena a ďalších 11 spíkrov bude hovoriť o svojich zelených projektoch a rozoberať aktuálne environmentálne témy z rôznych pohľadov.

V Cvernovke si budete môcť vypočuť napríklad umelkyňu Eleónoru Stankovú, ktorá sa venuje téme plytvania potravinami, autorov ekologických školských tašiek Nosha, nebude chýbať ani CURAPROX a príbeh o tom, ako môže kefka z plastu pomôcť Slovensku triediť odpad.

Lístky na PechaKucha night si môžete rezervovať na info@pechakucha.sk. Viac informácií o podujatí nájdete na evente na Facebooku.

O Lene Kušnierikovej

Lena Kušnieriková je slovenská režisérka dokumentárnych filmov. Vyštudovala Ateliér tvorby na VŠMU v Bratislave. Je autorkou filmu Pezinská skládka či filmu Ahoj, láska, ktorý bol vyhodnotený za najlepší film festivalu študentských filmov Áčko. Vo svojej tvorbe rada otvára témy so spoločenským či politickým kontextom. Pochádza z Bratislavy.

Radi prispôsobíme obsah a vizualizáciu webovej stránky a reklám, ako aj poskytovanie funkcií sociálnych médií, aby sme vám poskytli lepší zážitok z používania webovej stránky. Umožní nám to analýza návštevnosti a aktivít na webovej stránke, k čomu potrebujeme používať vaše online identifikátory (cookies, IP adresy).