Betka šije štýlové košele z textilného odpadu, aby poukázala na obrovské plytvanie v módnom priemysle

2. januára 2018
Autor: Viktória Mirvajová
Foto: Ľubo Baran, archív Alžbety Irhovej

Plytvanie a ekologický dosah textilného priemyslu je síce témou, o ktorej sa hovorí čoraz viac, nie je však veľa tých, ktorí proti negatívnym vplyvom rýchlej módy aktívne bojujú. Alžbeta Irhová k nim však rozhodne nepatrí. Pod značkou Bagbet vymýšľa, šije a predáva originálne kúsky z materiálov, ktoré by inak skončili na smetisku.

Zvykli sme si na pohodlný život a málokto sa zamýšľa nad tým, či je pohodlný aj pre našu planétu. Na základe názorov a užitočných tipov od žien, ktoré si uvedomujú, aké dôležité je chrániť životné prostredie, vám chceme ukázať, že niekedy stačí malý krôčik na to, aby sme žili lepšie, zdravšie a šetrnejšie. Na 10 otázok o zodpovednosti k životnému prostrediu odpovedala Alžbeta Irhová, zakladateľka ekologickej módnej značky Bagbet.

Čo je podľa vás v súčasnosti najväčší problém týkajúci sa životného prostredia?

Alarmujúcich problémov týkajúcich sa životného prostredia je v súčasnosti veľa. Mnohí si možno myslíme, že sa nás to netýka. No pravda je, že odpad sa stal súčasťou nášho každodenného života a má nebezpečný vplyv nielen na vodu, ovzdušie, pôdu, zvieratá, ale aj na nás samotných. Osobne si myslím, že je najvyšší čas naučiť sa žiť tak, aby sme sa kúsok po kúsku snažili vnášať ekológiu do nášho každodenného života.

Čo robíte vy sama na zlepšenie situácie?

Spolu s mojím priateľom Ľubom Baranom sme si založili značku Bagbet. Ide o ekologickú módnu značku, ktorá svojimi kolekciami košieľ poukazuje na obrovské plytvanie v odevnom priemysle. Našou prioritou je byť ohľaduplný k prírode a vrátiť späť medzi ľudí oblečenie, ktoré by za normálnych podmienok skončilo v koši. Pracujeme s textilným odpadom, lebo v súčasnosti sa vyhadzuje veľké množstvo kvalitného materiálu. Snažím sa veciam vdýchnuť nový život.

V čom je Slovensko v tejto oblasti pred inými krajinami?

Otázka ekológie čoraz intenzívnejšie rezonuje v slovenskej spoločnosti. Dôkazom toho sú nielen veľmi vydarené kolaborácie slovenských vedcov a dizajnérov v oblasti výroby ekologických produktov, ale aj vzostup značiek, ktoré myslia ekologicky a ponúkajú ľuďom alternatívy, ktoré pomáhajú chrániť životné prostredie.

V čom je Slovensko v tejto oblasti za inými krajinami?

V porovnaní s vyspelejšími krajinami sme dosť pozadu hlavne v oblasti recyklácie a separovania odpadu. Mnoho ľudí nevie, ako správne triediť odpad. Častým dôvodom je aj to, že v mestách a obciach chýbajú smetné koše určené na separovanie. Pevne však verím, že táto situácia sa postupne zmení k lepšiemu.

Čo môže urobiť bežný človek?

Je veľa možností. Podstatné je to, že každý človek môže začať veľmi jednoducho. Je však dôležité porozmýšľať nad tým, čo nakupujeme, ako to nakupujeme a ako si nákup odnesieme. Ja využívam na nákup vlastnú plátennú tašku, látkové sieťky na pečivo či ovocie a zeleninu, ktoré som si vyrobila zo starého oblečenia. Veľmi dôležité je neplytvať a nakupovať rozumne nielen potraviny, ale aj oblečenie, kozmetiku a ďalšie veci potrebné k životu.

Čo môže urobiť štát?

Štát by mal jednoznačne šíriť osvetu, ako správne recyklovať, separovať, ale aj o dosahu znečistenia na životné prostredie a o tom, ako poctivo a v súlade s prírodou podnikať. Mal by podporovať energiu z obnoviteľných zdrojov a daňovo zvýhodniť opravy pokazených vecí.

Čo by ste v tejto oblasti chceli spraviť vy?

Chcela by som sa naučiť, ako vytvárať čo najmenšiu uhlíkovú stopu. Teda vedieť, ako nevytvárať odpad, a to nielen stravovaním, obliekaním, ale aj presúvaním sa a bývaním.

Máte nejakú „ekovychytávku”, na ktorú nedáte dopustiť?

Rada pestujem kvietky úplne odmalička. Väčšinu z malých lístkov. Pestujem aj avokádo. Vyklíčilo z kôstky, ktorú možno niekto vyhadzuje do koša. Neskutočne ma fascinuje proces premeny z niečoho malého na niečo veľké.

Snažíte sa v tomto smere ovplyvňovať svojich blízkych, rodinu či priateľov?

Skôr si myslím, že to bolo opačne. Vyrastala som v prostredí, ktoré ma formovalo do takej podoby, v akej som dnes, a to, čo robím, je práve výsledok vplyvu mojich blízkych a rodiny. Funguje to však aj tak, že teraz, keď sa niečomu konkrétnemu venujem, sú tým ovplyvnení aj oni.

Myslíte, že generácia našich rodičov bola k životnému prostrediu šetrnejšia?

Myslím si, že ľudia z generácie mojich rodičov menej plytvali. No netvrdím, že to bolo priamo tým, že by sa sústredili na ekológiu. Skôr to bola otázka financií a dostupnosti tovarov. Boli odkázaní na pestovanie vlastnej zeleniny, pečenie chleba a podobne. Iné to bolo s veľkými podnikmi. Tam sa podľa mňa neriešili takéto otázky vôbec.

O Alžbete Irhovej

Študuje, stará sa o bylinky, šije, dizajnuje a stále niečo vymýšľa. Fascinujú ju zaujímaví, kreatívni a odvážni ľudia, ktorí sa neboja veci robiť jedinečne. Hovorí, že zbožňuje pocit, keď stojí pri vzniku niečoho veľkého, či už šije košeľu, vymýšľa nový projekt, alebo sleduje, ako rastie avokádo. S priateľom Ľubom Baranom založila módnu značku Bagbet, ktorá zhmotňuje jej lásku k životnému prostrediu a dizajnu. Heslo značky, ktorej štýlové modely pochádzajú zo starých látok a košieľ, je vnášať ekológiu do každodenného života.