Existuje vôbec niečo ako zdravé opaľovanie? Je rozdiel medzi slnkom slovenským a prímorským? Na základe rád odborníčky na starostlivosť o zdravie pokožky Jany Polanskej sme pripravili ilustrovaného sprievodcu, vďaka ktorému prežijete leto bez bolestivého spálenia a ďalších nepríjemných problémov spojených so slnečným žiarením.

Bolestivo opálený a červený dekolt či plecia sú pre mnohých bežnou a nepríjemnou súčasťou dovolenky či dlhšieho pobytu na slnku. Málokto z nás myslí na následky, akými sú starnutie pleti či tvorba pigmentových škvŕn, preto je potrebné, aby sme sa pred slnkom chránili poriadne.

Nie je pravda, že slovenské slnko škodí menej

Kedysi bolo úplne bežné, že sa používali krémy s nízkymi UV faktormi a aj tak bolo opaľovanie bez ujmy. „Vplyv slnečného žiarenia sa za ostatné roky zmenil. Ozónová vrstva sa postupne oslabuje a nedokáže už pred ním ľudí ochrániť tak ako v minulosti, preto by sme mali byť omnoho opatrnejší, keď sa žiareniu vystavujeme. Pobyt na slnku je potrebný, ale v oveľa menšej miere, než si ľudia myslia,“ hovorí Jana Polanská, ktorá denne s klientmi rieši problémy s pleťou.

Neplatí teda, že slovenské slnko škodí menej než to španielske. „Rozdiely sa postupne stierajú a aj naše zemepisné šírky začínajú byť subtropické, čo sa týka teplôt a intenzity spádu slnečného žiarenia. Napríklad v austrálskom Melbourne uprostred letného poludnia namerali UV index 10, na Slovensku koncom minuloročného júna kolísal medzi hodnotami 8,5 až 9,5. V týchto dňoch sa pohybuje UV index na Slovensku okolo 7. V Chorvátsku je to 6 až 8. Určite by sme nemali podceňovať slnko u nás,“ hovorí odborníčka.

„Už aj jarné slnko je silné a môže vás spáliť. Mnohé klientky ku mne prichádzajú už v marci s prvými hyperpigmentáciami, hoci neboli na žiadnej exotickej dovolenke. Naša pokožka nie je po dlhej slnečnej prestávke zvyknutá na intenzívne slnečné žiarenie, po zime je vyblednutá a náhla dávka slnečných lúčov ju môže veľmi rýchlo poškodiť,“ tvrdí. „Odporúčam u nás rovnakú ochranu pred slnkom ako napríklad v južných krajinách Európy, a to nielen kvôli intenzite žiarenia, ale najmä kvôli dĺžke vystavovania sa slnečným lúčom. Ľudia by sa mali chrániť aj mechanickým spôsobom, teda zahaľovať svoje telá oblečením či nosiť pokrývky hlavy,“ hovorí odborníčka.

Opaľovací krém s UV faktorom aspoň 30

Konkrétne rady, ako sa chrániť, sa na rozdiel od intenzity slnka nemenia. Najlepšou prevenciou je nevystavovať slnku nechránenú tvár, dekolt či ruky. Ak sa chystáte na pláž, mali by ste nasledovať tieto odporúčania: „Opaľovací krém by mal mať UV faktor najmenej 30 a vhodný je aj mejkap s UV filtrom. Netreba zabúdať na to, že ochranný účinok opaľovacieho krému začína pôsobiť až po 15 minútach. Natierať by ste sa preto mali ešte predtým, ako vyjdete na slnko. Ak sa natierate priamo pri vode počas toho, ako na vás svieti slnko, účinok sa môže znížiť. Tiež je pre vašu kožu dobré, ak nie ste celý deň na slnku, ale doprajete si pravidelný oddych v tieni. Je veľmi dôležité nespoliehať sa na to, že ste sa už raz natreli. Krém treba nanášať opakovane v dvoj- až trojhodinových intervaloch a po každom vyjdení z mora či bazéna,“ pripomína odborníčka. Samozrejmosťou je aj zahaľovanie citlivých miest a nosenie pokrývky hlavy.

Neustále opálenie spôsobuje starnutie kože

Mnohí si myslia, že keď už nejaké to opálenie majú, sú chránení. To však nie je pravda: „Nespoliehajte sa na to, že keď už máte nejaký bronz, tak sa už spáliť nemôžete. Opálenie zodpovedá ochrannému faktoru tri až päť, čo je veľmi málo.“ V súčasnosti sa otvorene hovorí o škodlivosti solárií, aj tak sa však nájdu ľudia, ktorí sa do solárka chodievajú pripraviť na leto. Podľa Jany Polanskej to rozhodne nie je dobrý nápad a pokožke to určite nepomôže znášať slnko lepšie: „Nadmerné vystavovanie sa slnečnému či solárnemu žiareniu spôsobuje (okrem iného) starnutie kože (tzv. photoaging). To má za následok zmenu pomeru elastínu a kolagénu v koži. Koža sa stáva menej odolnou a pružnou a tiež sa viac presušuje. Mnohé klientky si takto spôsobia hyperpigmentácie. Mladé ženy okolo 25 rokov už majú na rukách starecké škvrny po solárku. Nemyslím si, že sa im to páči.“

Práve toto sú vážne a neželané následky opálenej pokožky, ktorá je už dlhé roky veľkým trendom. „Mnohé ženy nemyslia na to, aké ďalekosiahle dôsledky to bude mať na stav ich pleti. Žiaľ, veľakrát si to uvedomia až vo vyššom veku, keď sa to dá už len veľmi ťažko zvrátiť,“ upozorňuje odborníčka.

Slnko je bezpečné, kým sa nespálite

Podľa Jany Polanskej je pobyt na slnku pre telo potrebný, napríklad aj kvôli prísunu vitamínu D. Na potrebnú dennú dávku vám však stačí 15 minút. „Slnko je bezpečné, pokiaľ sa nespálim. Za spálenie pokožky sú zodpovedné UVB lúče, zatiaľ čo pekné opálenie vám zabezpečí UVA žiarenie. Žiaľ, nielen to. UVA preniká do hlbších vrstiev kože, kde trvalo poškodzuje elastínove vlákna. Škody napáchané UVA žiarením sa prejavia až po rokoch – napríklad vo forme spomínaného predčasného starnutia kože a pigmentových fľakov,“ hovorí.

Ak už teda viete, že vás pobyt na slnku čaká, a chcete získať aj o odtieň tmavšiu pokožku, opaľovacie krémy si vyberajte dôkladne. „Veľmi vhodnou ochranou proti UVA a UVB žiareniu sú krémy s obsahom látok zinc oxide (oxid zinočnatý) a titanium dioxide (oxid titaničitý). Tieto dve netoxické zložky a prírodné minerály sú používané vyše 75 rokov po celom svete ako prirodzené ochrany pred slnečným žiarením. V minulosti vznikli obavy o ich bezpečnosť, pretože niekoľko vedeckých štúdií preukázalo, že nanočastice môžu poškodiť žijúce bunky a orgány. Ďalšie štúdie však preukázali, že tieto látky neprenikajú cez pokožku,“ vysvetľuje. „Ja osobne používam a odporúčam klientom, ktorých trápia hyperpigmentácie, krém s oxidom zinočnantým, ktorý pôsobí na pleti ako zrkadlo, teda dokáže odraziť UV lúče,“ pridáva radu.

Existujú však aj mnohé prírodné látky, ktoré chránia pred slnečným žiarením alebo inak pomáhajú zachovať si zdravú pokožku. „Vhodnou zložkou opaľovacích krémov je napríklad astaxantín, účinný antioxidant, ktorý dodáva ružovú farbu plameniakom, krevetám či morskému planktónu. U ľudí funguje ako účinná ochrana pred spálením,“ opisuje Jana. Pokožku dobre hydratuje aj kokosový olej, glycerín, jojobový či eukalyptový olej. Včelí vosk zasa krémom dodáva odolnosť proti vode.

Krémujte sa aj pod plavkami

Pri krémovaní by sme mali venovať pozornosť najmä tvári, krku, dekoltu, teda častiam, ktoré sú odhalené. Háklivé na spálenie sú aj chrbty rúk.  „Určite netreba nič podceňovať. Už som mala klientku, ktorá prišla z dovolenky so spálenými členkami na nohách,“ spomína Jana. Aj keď neopálené pásiky a trojuholníky na tele všetci dobre poznáme, odborníčka upozorňuje aj na to, že UV lúče dokážu preniknúť aj cez textil. „Najmä cez ľahké bavlnené látky, ktoré tesne obopínajú telo. Žiarenie prepúšťajú aj mokré plavky, najmä ak sú z tenkého svetlého materiálu. Opaľovaciu kozmetiku preto nanášajte aj na pokožku pod plavkami,“ dodáva. Aby vás oblečenie malo chrániť pred UV lúčmi, musí byť tmavé, široké a zo syntetického materiálu, čo zasa nie je ten najpohodlnejší letný odev.

Niektorí ľudia prichádzajú z dovolenky opálení do bronzova, iní do ružova. Úlohu v tom rozhodne zohráva aj genetika. Odborníčka zdôrazňuje, že genetické šťastie je skôr v tom, že sa nespália rýchlo, prípadne, že ich koža nereaguje hyperpigmentáciami, ale určite to nie je o tom, že by boli úplne neohrození a mohli sa na slnku pohybovať bez použitia krému.

Samostatnou kategóriou sú materské znamienka. „Znamienka odporúčam ošetriť opaľovacím krémom s vyšším ochranným faktorom, prípadne zvoliť oblečenie, ktoré ich zakryje.“

V súčasnosti máme na trhu množstvo produktov – opaľovacie mlieka, krémy, oleje, spreje… Najúčinnejšou ochranou je však stále opaľovací krém. Jana Polanská vysvetľuje základný rozdiel: „Opaľovací krém dovolí UV žiareniu preniknúť do vrchnej vrstvy kože, čím získavame opálenie kože. Opaľovací olej pomáha zasa urýchliť proces opaľovania, obsahuje chemikálie, ktoré zosilňuje UV žiarenie dopadajúce na našu pokožku. Olej však nechráni pokožku, ten len urýchľuje proces opálenia.“

Ideálne je nanášať krém v hrubšej vrstve. „Hrúbka vrstvy opaľovacieho prípravku je dôležitým faktorom, ak je prípravku málo, ochrana nebude dostatočná,“ zdôrazňuje.

Na záver odborníčka vyvracia ešte jeden populárny opaľovací mýtus – tvrdenie, že keď ležíte v tieni, krémovať sa netreba. „Až 85 % intenzity slnečných lúčov sa odráža od piesku, vody alebo budov. Aj to je dôvod, prečo sa niektorí ľudia citliví na slnečné žiarenie spálili, hoci celý deň strávili pod slnečníkom. Preto platí – krémovať sa treba, aj keď budete ležať v tieni. Nebojte sa, opálite sa aj tak. Bude to síce trvať dlhšie, ale opálenie bude zdravšie a rovnomernejšie,“ uzatvára.

Odborné informácie poskytla Jana Polanská

Pochádza z Humenného. Vyštudovala sociálnu prácu na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, no už niekoľko rokov pôsobí ako predajkyňa a školiteľka estetických prístrojov v rámci celého Slovenska. Vo svojej práci radí klientom ohľadom všetkého, čo sa týka zdravia pleti, hyperpigmentácie a omladenia.