Podporuje domácich producentov, zaujíma sa o to, odkiaľ potraviny, ktoré má doma na stole, pochádzajú a z balkóna bratislavského bytu si vytvorila vlastnú záhradku. Mama dvoch synov a mestská pestovateľka Michala Hrnčiarová hovorí, ako sa dá v meste žiť spokojne a zároveň zodpovedne k životnému prostrediu.

Zvykli sme si na pohodlný život a málokto sa zamýšľa nad tým, či je pohodlný aj pre našu planétu. Na základe názorov a užitočných tipov od žien, ktoré si uvedomujú, aké dôležité je chrániť životné prostredie, vám chceme ukázať, že niekedy stačí malý krôčik na to, aby sme žili lepšie, zdravšie a šetrnejšie. Na 10 otázok o zodpovednosti k životnému prostrediu odpovedala mestská pestovateľka Michala Hrnčiarová.

Čo je podľa vás dnešný najväčší problém týkajúci sa životného prostredia?

My ľudia sme príliš spohodlneli a stali sme sa bezohľadnými voči susedom aj ďalším generáciám. Dôležité je pre nás len vlastné pohodlie – všade chodíme autom, robíme zbytočné nákupy, plytváme prírodnými zdrojmi. Nechce sa nám veci opravovať, radšej si kúpime nové. A často kupujeme lacné, nekvalitné výrobky a potraviny. Nezaujímame sa o ich pôvod ani o to, ako sa dostali na náš pult.

Čo robíte vy sama na zlepšenie situácie?

Podporujem lokálnych producentov a pestovateľov. Zeleninu, ovocie, vajíčka a med kupujem na trhoch v Starej tržnici alebo na trhoviskách, a keď nestíham, volím debničkový predaj. Zaujímam sa o to, či boli potraviny, ktoré jem, vypestované ekologicky a uprednostňujem organické produkty. Niečo si pestujem aj doma na balkóne – najmä bylinky a listovú zeleninu do šalátu, ale nájdete u mňa aj veľa jedlých kvetov a kríčky čučoriedok pre deti.

Snažím sa nakupovať rozumnejšie. Vyhýbam sa impulzívnym nákupom v potravinách aj inde. Ak mám pocit, že niečo nutne potrebujem a musím to mať, snažím sa nekúpiť si to hneď a nejaký čas počkať. Tak si kupujem nový zimný kabát už tretiu zimu a stále ho nemám, asi ho naozaj až tak veľmi nepotrebujem, keď som bez neho vydržala až doteraz.

V čom je Slovensko v tejto oblasti za inými krajinami?

V podpore alternatívnej dopravy. Keď sa už vyznačí cyklotrasa, často sa končí niekde uprostred trávnika, prípadne rovno v citylighte. To je skutočná situácia z Kamenného námestia v Bratislave. A pritom bicyklovanie je v tejto krajine obľúbené, stačí sa pozrieť cez víkend na niektorú bratislavskú hrádzu. Verím tomu, že veľa cyklistov z hrádzí by zvážilo používanie bicykla ako dopravného prostriedku aj cez týždeň cestou do práce, keby bola vybudovaná prepojená sieť cyklotrás.

Čo môže urobiť bežný človek na zlepšenie situácie?

Každý z nás môže urobiť veľmi veľa. Môže začať šetriť zdrojmi a zaujímať sa o to, čo kupuje.

Čo môžu urobiť firmy?

Cítiť spoločenskú zodpovednosť. A vytvoriť prostredie pre svojich zamestnancov, ktoré bude ohľaduplné k životnému prostrediu, napríklad zabezpečením odpadkových košov na separáciu odpadu alebo tým, že nebudú kupovať pre svojich zamestnancov a návštevy nápoje v plastových fľašiach.

Čo môže urobiť štát?

Podporovať ekologické riešenia a pozitívne vplývať na ľudí. Veľmi si prajem, aby bola jedného dňa naša krajina spravovaná múdrymi a odvážnymi ľuďmi, ktorí sa neboja robiť to, čo je správne, aj za cenu toho, že to nebude práve populárne.

Čo by ste v tejto oblasti chceli spraviť vy?

Chcela by som vedieť výborne plánovať nákupy potravín, tak aby ani jedna reďkovka a ani jeden lístok šalátu nevyšli nazmar, a aby sme všetko, čo si kúpime a uvaríme, včas spotrebovali.

Máte nejakú „ekovychytávku“, na ktorú nedáte dopustiť?

Takú klasickú – malú skladaciu tašku na nákupy hodenú v batohu. Už ma toľkokrát zachránila pred taškami z obchodu. Potom ocot, ktorý používam ako čistiaci prostriedok v kuchyni aj v kúpeľni. Dokonca ho pridávam do práčky ako aviváž, keďže zmäkčuje vodu, dezinfikuje a zjemňuje bielizeň. A tiež pestujem bylinky. Tie kupované z obchodu aj tak dlho nevydržia, a pritom vypestovať si vlastné bylinky je také ľahké.

Sme v oblasti ochrany životného prostredia dostatočne vzdelaní?

Myslím si, že informácií máme dosť a vieme si ich ľahko vyhľadať. Preto mi je vždy ľúto, keď vidím, ako sa šíria rôzne antikampane. Napríklad tá, že ktosi videl ako nejaké smetiarske auto zbieralo smeti tak, že najprv vysypalo kôš na plast a vzápätí kôš na papier, teda že nemá zmysel separovať, lebo aj tak tie smeti skončia v jednom aute a na jednej skládke. V skutočnosti má to auto dve priehradky a do jednej vysypáva plasty a do druhej papier. Pre ľudí je však jednoduchšie povedať si, načo sa budem trápiť so separovaním odpadu, aj tak je to jedno, ako keby si mali informácie overiť.

Snažíte sa ovplyvňovať svojich blízkych, rodinu, priateľov?

Áno a prináša to prvé ovocie. Moja mama prestala kupovať mäso v hypermarketoch, teraz ho kupuje od farmárov. Môj starší syn je úplne posadnutý recykláciou. Vždy, keď sa u nás doma objaví nejaký kartón alebo sklenená nádobka, vymýšľa, čo by sme z toho mohli vyrobiť, aby sme to nemuseli vyhodiť. Náš najobľúbenejší projekt boli roboty zo škatuliek z liekov a plechoviek zlepené teplovzdušnou pištoľou.

Keď mám priestor, šírim osvetu aj medzi ľuďmi mimo mojej rodiny prostredníctvom blogu, kde píšem o pestovaní v meste, recyklovaní a trvalej udržateľnosti.

Myslíte, že generácia našich rodičov bola k životnému prostrediu šetrnejšia?

Na úrovni jednotlivca pravdepodobne áno, ale na úrovni spoločnosti neboli o nič lepší, keď vezmeme do úvahy intenzívne poľnohospodárstvo a množstvo nebezpečných hnojív a postrekov, ktoré sa používali, aby sa naplnili všetky plány.

O Michale Hrnčiarovej

Michala je mestská záhradkárka, narodila sa a žije v Bratislave. Na svojom blogu foresterblog.sk píše o pestovaní jedlých rastlín v nádobách, kde experimentuje s rôznymi druhmi zeleniny, ovocia, kvetov a byliniek. Využíva princípy permakultúrneho pestovania a záhradného upcyclingu. V roku 2014 jej na Slovensku vyšla kniha Balkón ako záhradka, o rok neskôr aj v českom preklade. Od septembra 2017 vedie Coworking Cvernovka – coworkingovy priestor pre rodičov s deťmi. Je mamou 1,5-ročného Emila a 6-ročného Jonáška.