Hovorí sa, že najväčší vplyv na celkové zdravie a spokojnosť majú malé zmeny, ktoré sa konzistentnosťou a pravidelným opakovaním prirodzene stanú našou súčasťou. Môžu to byť maličkosti, nové zvyky či rituály. Dôležité je, aby sme si ich vytvárali zo svojich vlastných potrieb. O svojich obľúbených rituáloch nám porozprávalo päť žien. 

Chôdza je pre mňa očistou od podnetov 

Slavomíra Černáková, spoluzakladateľka projektu Duše naše

„Každý deň prejdem určitú cestu pešo. Pozerám okolo seba, niekedy aj pod nohy alebo zastanem a zahľadím sa na nebo. Určitý úsek prejdem tak, že si uvedomujem svoje kroky spoločne s dýchaním. Jeden krok na dva dychy. Vedome si prekysličím organizmus. Vždy objavím niečo, čo som predtým neregistrovala. Napĺňa ma to radosťou a šťastím. 

Chôdza je súčasťou mojej každodennej očisty od množstva podnetov, ktoré som počas dňa prijala. Som pripravená na ďalšiu fázu a tou je usporiadanie myšlienok, ktoré vo mne rezonujú. Venujem im krátky čas. Vyhodnotím, čo môžem vyriešiť hneď a čomu sa potrebujem venovať viac. K týmto témam si neskôr sadnem a dám im adekvátny čas a energiu. 
Vytvorila som si priestor na to, aby som sa s ‚čistou hlavou‘ mohla venovať najobľúbenejšej časti tohto rituálu. Rozmýšľať, skúmať, tvoriť, hľadať… – a prichádzať na nové, staré alebo zabudnuté riešenia či nápady. Nahrávam si ich, prípadne si ich zapíšem do svojho zápisníka nápadov a podnetov.“

Rituály sú dnes pre mňa záchytnými bodmi 

Michaela Kučová, spoluzakladateľka newslettra Kurník

„Často som zápasila so snahou byť lepšia alebo jednoducho iná, ako som, a preto sa u mňa s rituálmi a pravidelnými návykmi zvykli spájať zákazy, príkazy a pocity viny. Postupne sa učím nechápať rituály ako násilné preberanie rôznych sebazlepšujúcich receptov od ostatných, ale skôr ako záchytné body, ktoré vychádzajú z mojich skutočných potrieb a prežívania. 

Takouto každodennou ‚kotvou‘ je pre mňa písanie denníka. S rôznou intenzitou ma sprevádza už od detstva a s príchodom korony som sa v snahe spracovať svoje pocity k tomuto zvyku vrátila s naozaj železnou každodennou pravidelnosťou. 

Každý večer pred spaním dám na papier všetko, čo mám v hlave. Pre mňa osobne je to nenásilná forma, ako prehlbovať porozumenie sebe samej, pracovať s úzkosťou, dať priestor vďačnosti, frustrácii, snom a popritom sa pripraviť na spánok. 

S podobnou pravidelnosťou som si obľúbila masážneho ježka, prípadne roller. Mám obdobia, keď sa mi nechce hýbať, ale aspoň krátka uvoľňujúca masáž je niečo, čo zvládnem kedykoľvek a moje telo to oceňuje. Lepší pocit mi prináša aj len ranný multitasking, keď si popri umývaní zubov rýchlou masážou chodidiel vlastne zobudím celé telo. Aspoň si to myslím. A osviežujúci zvyk pre mňa predstavuje aj dovoliť si robiť namiesto maxima iba úplné minimum.“

Pracujem na návyku nepracovať po večeroch a cez víkend 

Valentína Sedileková, zakladateľka projektu Chuť žiť

„Priznám sa, že starý rok bol pre mňa výzvou, keď som sa strácala v nekonečnom kolotoči dvoch prác, a nový rok pre mňa zase predstavuje viacero veľkých zmien, vďaka ktorým si poriadne návyky ešte len vytváram. Režim, ktorý prispieva k štruktúre dňa a používame ho vo svoj prospech, vie človeku pomôcť ako v práci, tak aj v duševnej pohode. 

Vytvorenie návyku prechádzky počas dňa a pár tréningov v týždni, ktoré mi vyvetrajú hlavu, mi veľmi pomáha. Rovnako ako (budúci) návyk nepracovať cez víkend či po večeroch. Najkrajším návykom je však ranné zobudenie od priateľa, keď príde, na líce ulepené od vlasov mi vtisne bozk a k nosu mi priloží hrnček s teplou kávou. A ak ešte vonku svieti slnko, je to to najkrajšie ráno.“

Pomáha mi dlhá sprcha aj rituálne kakao

Daniela Zvalová, certifikovaná popôrodná dula

„Rituály sú pre ľudí aj pre deti veľmi dôležité. Veľa rituálov máme u nás doma v rodine aj s deťmi, ale mnohé rituály mám len pre seba. Spomeniem niekoľko z nich.

Už niekoľko rokov chodím pravidelne raz mesačne na kozmetiku. Nie klasickú, ale ošetrenie Rituál, ktorý vytvorila Zusky z lásky. Ide o dve alebo štyri hodiny rozmaznávania. Vždy si pri tom skvelo oddýchnem a dobijem baterky.

Ďalším rituálom je pre mňa rituálne kakao. V ostatnom roku je to veľká vášeň pre mňa aj môjho manžela. Kakao sa dá kúpiť aj priamo u mňa, odporúčam ho ako skvelého pomocníka pri sprítomňovaní sa.

Kúpeľ alebo dlhá sprcha. Dlhú sprchu si doprajem každý večer. Voda je pre mňa veľmi dôležitým živlom, sprevádza ma pri všetkých dôležitých transformačných miľníkoch môjho života. Keď mám náročný deň, dlhá sprcha je pre mňa pomocníkom. Pomôže mi všetko ‚spláchnuť‘, uzemniť sa, uvedomiť si prúd emócií, myšlienok, ktoré zo mňa stečú ako voda.

Rituálom sú aj vône, veľa zážitkov mám spojených najmä s nimi. Pamätám si parfum svojho muža, ktorý používal, keď sme spolu (pred 16 rokmi) začali chodiť. Vôňa geránia je u mňa navždy spojená s pôrodom. Predstavuje pre mňa spojenie s vnútornou ženou. 

Mojím zvykom je tiež zahaliť sa do kameňov. Málokedy odídem niekam na stretnutie, poradenstvo či konzultácie bez toho, aby som mala so sebou nejaký minerálny kameň. Rituál si spájam aj  so svojím telom, menštruácia mi napríklad pravidelne prináša čas stiahnutia sa do seba.“

Hľadám v sebe a pre seba pochopenie

Zuzana Dutková, koučka a zakladateľka Platformy udržateľnosti 

„Byť k sebe láskavá. To je môj zvyk no.1, ktorý by som dopriala každému. 

Roky som si všeličo vyčítala. Nemala som sa rada. Nedovolila som si prijať sa taká, aká som, pretože som sa bála, že prijatie toho, aká som, by znamenalo, že taká ostanem, a to som, pochopiteľne, nechcela. Zamieňala som si prijatie so zmierením sa s tým, že už som raz taká a bodka. A ja som chcela byť iná, lepšia, krajšia, múdrejšia…

Nič, čo som spravila, nebolo dosť dobré. Moja postava nikdy nebola dosť štíhla a moje brucho nikdy nebolo dosť ploché. A nebolo nič, čo by mi stačilo. Upadala som čoraz hlbšie a hlbšie do pozície obete, ach, ten bludný kruh obete, a všetko nasvedčovalo tomu, že celý svet je proti mne. 

Byť k sebe láskavá pre mňa znamenalo obrat. Učím sa zbierať dôkazy, že som dosť. A učím to aj svoje klientky. Učím sa pozerať sa na svoje úspechy, nech sú hocijaké maličké. Hľadám v sebe a pre seba lásku. Hľadám v sebe a pre seba pochopenie. Výčitky otáčam na láskavé prijatie reality so slovami: ‚Dobre, Zuzi, toto sme nezvládli, nevadí, ideme ďalej.‘ Niekedy sa na seba s láskou nas*riem, buchnem pästičkou do stola a poviem si: ‚Zuza, a dosť! Inak to poďme spraviť.‘

Myslím, že výčitky sú najväčšia blbosť, akú môžem sama sebe robiť. Výčitky nikdy nikomu nepomohli. Výčitky na to nemajú vibráciu, energiu. Výčitky sú zbytočné. Vždy s úsmevom sebe aj svojim klientkam hovorím‚ radšej sa na seba nahnevaj, ale nevýčitkuj sa‘. Zdravo uchopený hnev môže byť motivátorom zmeny. Hnev na to má silu, výčitka nie. Pri nej sa chceš maximálne schovať do skrine a už nikdy z nej nevyjsť. Načo na seba tlačiť viac? Načo si pridávať, keď po 1.) nemusíš a po 2.) už na teba tlačí sám život? Láskavosť k sebe uvoľní tlak. A ty sa môžeš cez uvoľnené telo a myseľ lepšie rozhodnúť, čo ďalej.

Preto je môj zvyk no. 1 byť k sebe láskavá. Dovolím si tvrdiť, že tento zvyk zmení život každému. Byť k sebe láskavá je skrátka umenie.“