Vydať sa na cestu s bábätkom môže znieť ako niečo nepredstaviteľné, čoho sa mnohí rodičia boja. Mamy, ktoré so svojimi deťmi cestujú už od útleho veku, sa podelili o skúsenosti s cestovaním do blízkych aj exotických destinácií. Hoci sú ich rady a tipy rôzne, všetky sa zhodujú v tom, že mať deti rozhodne nie je prekážka v prežívaní dobrodružstiev mimo domova.

Adriana, mama ročného Félixa: V lietadle mi pomohlo dojčenie

Adrianin synček Félix mal už ako šesťmesačný za sebou niekoľko výletov, najmä autom. „Najčastejšie sa premiestňujeme autom na Liptov, kde má Félix starých rodičov. Keď mal mesiac, potrebovala som ísť na fotenie do Plzne, tak sme to rovno spojili s výletom do Prahy a následne do obce Adršpach. Všetko to prespal zababušený v kočíku. Ako štvormesačný letel na týždňovú dovolenku na Maltu, polročného sme ho vzali na stanovačku do Nórska. Bol to štvordňový roadtrip s príletom a odletom z Osla a všetko vrátane letu zvládol excelentne,“ vymenúva cestovateľské zážitky Adriana.

Adriana tvrdí, že bola počas ciest vždy zvyknutá improvizovať a nezmenilo sa to ani s príchodom bábätka. „Jednoducho len zbalíme, čo treba. S dieťaťom je ťažké niečo plánovať, tak radšej riešime veci za pochodu a podľa jeho aktuálnej nálady a potrieb.“ Adriana si pred cestou neštudovala žiadne rady, ako cestu zvládnuť, lebo verí, že každé dieťatko je iné a sama mama musí nájsť recept, ako ho udržať v pohode.

„V aute sa snažím synovi čítať knižky a zabávať ho. Malinkému je dlho sedieť v sedačke viac ako dve hodiny, tak si robíme krátke pauzy na prebalenie, kŕmenie a nadýchanie sa čerstvého vzduchu,“ opisuje cestu autom. „V lietadle mi veľmi pomohlo dojčenie, pretože Félix z každého letu tak polovicu prespal na prsníku a vďaka prehĺtaniu zároveň vyrovnával tlak v uškách. Zatiaľ však šlo len o dva hodinové lety, nič náročné. Dúfam, že sa nám ho čoskoro podarí zobrať do väčšej exotiky, napríklad do Ázie. Uvidíme, čo povie tatino, ten je v tomto smere opatrnejší,“ dodáva Adriana. Cestovateľské inšpirácie môžete sledovať aj na Adrianinom Instagrame.

Romana, mama trojročného Jacoba: Vyberajte lety bez prestupov a sedadlo pri okne

Romana žije s manželom Seanom a synčekom Jacobom v kanadskom Toronte. Najmä tisíce kilometrov vzdialená vlasť Romaninu rodinu predurčila na cestovanie aj s dieťatkom. „Už trikrát sme leteli na Slovensko, raz na Kubu a stihli sme aj dovolenky autom − jednu vo Vysokých Tatrách a druhú v Národnom parku Algonquin v Kanade,“ vymenúva Romana.

V pamäti má najmä prvú cestu z Kanady do Viedne, keď mal Jacob len šesť mesiacov. „Letela som sama s prestupom vo Varšave. Celá cesta nám vtedy trvala vyše 12 hodín. Najväčší problém sme mali na letisku. Jacob má kanadský pas a otcovo priezvisko, ja mám slovenský pas a stále používam svoje dievčenské meno. Na letisku odo mňa pýtali písomné povolenie od otca dieťaťa, že Jacob môže so mnou opustiť krajinu. Ten som nemala, preto nás odmietli pustiť na palubu. Nakoniec sa však spoločnosť s manželom skontaktovala telefonicky a dovolili nám nastúpiť do lietadla,“ opisuje. „Tento prvý let bol zatiaľ najjednoduchší, takmer celý čas som dojčila, takže Jacob bol veľmi spokojný a vôbec neplakal. Teraz je to horšie, s tabletom sa ešte nevie hrať a hračky ho veľmi nezaujímajú. Neposedí, nezaspí a naše posledné dva lety takmer celé preplakal.“

Romana pred každou dlhšou cestou a zmenou prostredia navštevuje lekára, aby cestovanie odobril. „Keď sme v zahraničí a potrebujem radu, tak mu len pošlem email a on nám hneď odpovie. Jacob nie je takmer nikdy chorý, ale vždy, keď cestujeme, tak vplyvom časového posunu či zmeny prostredia je prvé dni nesvoj a odmieta jesť. Vtedy stresujem a som rada, že sa viem s jeho pediatrom skontaktovať prostredníctvom emailu,“ opisuje.

Romana s manželom plánujú cesty s ohľadom na synčeka. „Snažíme sa, aby bol let priamy, bez prestupov, aj keď sú letenky na priame spoje zvyčajne oveľa drahšie,“ hovorí. Tipy má aj na dovolenky pri mori. „Pri plánovaní dovolenky na Kube bolo pre nás dôležité mať all inclusive pobyt, keďže deti bývajú stále hladné. Volili sme tiež hotel pri lagúne a nie pri otvorenom mori. Vlny sú tam menšie alebo žiadne a ja som pokojná, keď sa dieťa hrá vo vode. Ak ideme na chatu, tak tam musí byť trampolína, pieskovisko, jednoducho niečo, čo dieťa zabaví.“

Romana má aj radu na to, ako zvládnuť dlhý let. „Niektoré letecké spoločnosti ponúkajú na dlhšie lety cestovné koše pre bábätká. Nie vždy je možné tento kôš rezervovať pri kúpe letenky a je ich len obmedzený počet, takže odporúčam informovať sa a rezervovať si ho mailom alebo telefonicky. Odporúčam aj sedadlo pri okne. Je najpohodlnejšie a ak dojčíte, poskytne najviac súkromia.“

Aj úplne bežné veci vás počas dlhých hodín v lietadle zachránia. „Netreba zabudnúť na extra oblečenie nielen pre dieťa, ale aj pre mamičku, napríklad pre prípad, že obed vášho dieťaťa skončí na vašom tričku. Môj syn bol vždy závislý od cumlíka, hneď na začiatku nášho letu ho zahodil a už sme ho nedokázali nájsť, takže celý let preplakal. Ak máte rovnako závislé dieťa, extra cumeľ alebo aj dva sú povinná výbava.“

Martina, mama 2,5-ročného Maťka: Nie všetko, čo máte doma, potrebujete aj na dovolenke

Cestovateľka Martina s malým Maťkom stihla prejsť autom Slovensko aj Česko, vlakom boli v Prahe, no navštívili aj vzdialenejšie destinácie. „Keď mal päť mesiacov, letecky sme boli v Amsterdame, kde sa plazil na podložke pod veternými mlynmi a v tulipánovom parku. V deviatich mesiacoch lozil štvornožky v historickom centre v Bosne a Hercegovine, v 11 mesiacoch mrzol v Moskve. Keď mal rok, trénoval chôdzu na bielom piesku na Maldivách, prechádzal sa v Dubaji a po výletnej lodi z Dubaja do Ománu. Pár týždňov dozadu som ho naháňala v Londýne,“ vymenúva  dobrodružstvá Martina.

Prvý náročnejší výlet bol Amsterdam. „Cestovanie aj celý výlet sme si všetci užili. V lietadle sme ho zabavili hračkami, čo hrkali a šušťali, aj si pospal. Počas výletov trávil veľa času v nosiči, kde bol veľmi spokojný. Bol aj v kočíku a pravidelne sme mu dávali priestor na lozenie a hranie sa na podložke.“

Prípravy sa začali vybavením cestovného pasu, ktorý deti do piatich rokov potrebujú pri vycestovaní kamkoľvek do zahraničia. Martina hovorí, že balenie vecí pre dieťatko jej trvalo oveľa dlhšie než pre seba. „Chcela som byť pripravená na všetky možné situácie. Brala som hračky do lietadla, lieky či podložku na hranie,“ hovorí. „Pri voľbe ubytovania som myslela na blízkosť centra mesta, aby sme nemuseli veľa cestovať. Odkedy som začala variť príkrmy, hľadala som apartmány s kuchynkou. Našťastie drobcovi nevadilo narušenie jeho režimu, keď sme ho skoro ráno zobudili kvôli odletu, dospal to, hneď ako mohol, a všetko bolo v poriadku,“ spomína.

Martine sa osvedčil nosič, ktorý jej pohyb s bábätkom veľmi uľahčoval. „Malý cestovateľ v ňom bol veľmi spokojný, upokojil sa v akejkoľvek situácii a rád v ňom spal. Takže pokiaľ bol v nosiči, bol úplne spokojný, lebo mal mamu, jedlo a posteľ pri sebe,“ opisuje svoju skúsenosť.

Martina odporúča vziať so sebou aj nejaké nové neopozerané hračky, prípadne osvedčené, o ktorých viete, že sa s nimi dieťa zabaví dlhšie. Jej momentálne pomáhajú aj interaktívne knihy či tablet kvôli detským pesničkám. „Presuny nad päť hodín je ideálne načasovať na noc, keď deti spia. Maťko väčšinu cesty na Maldivy a naspäť prespal a my sme si zdriemli spolu s ním,“ hovorí Martina.

Aj Martine sa stalo, že na cestách musela prekonať nepríjemnosti, našťastie nešlo o nič závažné. „Ponadávala som si v Moskve, kde v centre mesta neboli všetky zastávky metra bezbariérové, a tak sme museli kočík nosiť po schodoch. Na Maldivách som zase zistila, že drobec nemá rád kupované príkrmy, a tak som ich jedla ja. Pobyt napokon strávil na mliečku, malých banánikoch, papájach a ryži,“ spomína.

Scestovaná mama tvrdí, že rodičia cestujúci s deťmi by nemali lipnúť na detailne naplánovanom programe. „Nie všetky deti reagujú na zmenu prostredia pozitívne, a tak môžu byť prvé dni nesvoje. Buďte tiež pripravení na to, že budete musieť vyhľadať lekára, preto je fajn vopred zistiť kontaktné informácie. Samozrejmosťou je dobré zdravotné poistenie. Treba zbaliť potrebné veci, ale zároveň je dôležité uvedomiť si, že nie všetko, čo máte doma, nevyhnutne potrebujete na dovolenke. A obchody sú všade. Netreba teda brať plienky na celý pobyt, stačí ich dokúpiť na mieste,“ radí Martina.

„Pri pobyte pri mori myslite predovšetkým na ochranu pred slnkom krémami a oblečením, tiež na dostatočný pobyt v tieni a dbajte na pitný režim. Z hračiek k moru stačí lopta a zopár lopatiek či formičiek do piesku. Pre najmenšie detičky je vhodné vziať plážový stan, pokiaľ na daných plážach nie je tieň a nemáte istotu, že sa vám ujde slnečník. Keďže sa pobyt na slnku cez obed neodporúča, prípadne dieťa potrebuje pokoj na spánok alebo hranie, je fajn mať ubytovanie blízko pláže, keďže sa budete viackrát presúvať,“ dodáva.

Hoci cestovanie a dovolenka s deťmi znie náročne, Martina ju vrelo odporúča. „Je to úžasný čas, ktorý strávite spolu ako rodina. Máte menej povinností, a tak môžete venovať čas deťom a partnerovi. Zažijete nezabudnuteľné okamihy, na ktoré budete spomínať celý život.“

Kamila, mama štvorročnej Larissy a dvojročného Arthura: Príprava na cestovanie sa začína v hlave matky

Kamila zaznamenáva vtipné okamihy života matky na svojej facebookovej stránke Diagnóza mamička. K tým každodenným pribudli už aj zážitky z ciest. Kamilin vzťah k cestovaniu s deťmi najlepšie vystihuje hláška: Lepšie plačúce dieťa na Havaji ako doma na ihrisku.

Kamila tvrdí, že s manželom vždy radi cestovali a nemienili sa toho vzdať ani po narodení detí. „Riadili sme sa heslom Čím skôr, tým lepšie. A osvedčilo sa to. Dcéra je na cestovanie zvyknutá odmalička a teraz už aj syn,“ hovorí dvojnásobná mama, ktorej deti majú za sebou cesty takmer všetkými dopravnými prostriedkami. Cestovali po Slovensku, Česku, Maďarsku, do Chorvátska, s dcérkou absolvovali roadtrip do Petrohradu cez deväť krajín a s oboma deťmi lety do USA a na Havaj.

Pred cestou kladie Kamila dôraz na prípravu lekárničky. „Skôr než sa niekam vyberieme, vždy pozrieme dostupnosť lekárskej starostlivosti a ako ďaleko sa nachádza nemocnica,“ hovorí. Napriek tomu, že sa snaží myslieť na všetko, ráta s tým, že ju niečo prekvapí. „Aj tak sa človek nedokáže pripraviť na všetko. Keď ste pod tlakom, vymyslíte také riešenie, ktoré vám doma na gauči určite nenapadne. Stať sa vám môže hocikde hocičo. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí vám pomôžu. Myslite na to, že pre deti je cestovanie neoceniteľný zážitok, ktorý im už nikto nevezme. Získajú množstvo podnetov, ktoré im v bežnom dni nebudete môcť nijako nahradiť. Najväčšia príprava na cestovanie sa začína v hlave matky. Keď ste mimo domu, ste v inom svete, takže sa netrápte tým, že má dieťa trochu posunutý režim alebo špinavé tričko, ktoré nemáte kde oprať. Cestovanie má byť zábava, tak si ho hlavne užite,“ uzatvára Kamila.

Dana, mama sedemročného Alexisa a štvorročnej Thalie: Ak chce človek cestovať, deti nie sú prekážkou

Dana pochádza z Košíc, no už roky žije v zahraničí. Spolu s manželom poňali cestovanie s deťmi naozaj dobrodružne, keďže strávili 344 dní na plachetnici plavbou po Atlantiku. Skúsenosti s cestovaním mali ich deti aj pred plavbou. „Syn mal mesiac, keď sme s ním išli prvý raz na služobnú cestu asi 12 hodín autom. Keď mal tri mesiace, leteli sme deväť hodín. Niekedy okolo šiestich mesiacov bol na svojej prvej plavbe na plachetnici. Dcéra letela prvý raz v dvoch mesiacoch, v štyroch mesiacoch absolvovala prvú plavbu. Keď mala 10 mesiacov, mala za sebou už 26 letov. Potom som stratila prehľad,“ opisuje Dana cestovateľské skúsenosti svojich detí.

Podľa nej sa vnímanie cestovania mení v závislosti od veku dieťaťa, vždy treba brať ohľad na jeho potreby. Na druhej strane je skvelé, ak sa deti naučia cestovať v ranom detstve a môžu byť súčasťou aktívneho životného štýlu rodičov. „Keď sú potom väčšie, je pre ne cestovanie prirodzené. Spoznávajú iné kultúry, históriu, geografiu. Čerpajú skúsenosti a učia sa podstatne rýchlejšie, ako keby o tom istom len počuli.“

Negatíva cestovania s deťmi Dana nevníma. „Náročnejšie situácie môžu nastať. Presne tak, ako sa to deje v bežnej rutine, no presne tak sa dajú aj zvládať. Pokiaľ chce človek cestovať, deti nie sú prekážkou. Keď prichádzajú do nášho života, nik neočakáva, že to bude rovnaké, ako keď tu neboli. Ak človek dospeje k tomu, že svoj život obohatí o deti, nemusí nevyhnutne ochudobňovať seba o to, čo má rád. Naopak. Môže sa o svoje vášne či záujmy deliť so svojimi deťmi, ony si už z toho samy vyberú to, čo ich zaujme a čo nie. Ani sa nenazdáte a ocitnete sa v bode, keď sa aj deti začnú deliť o svoje vášne s vami a svojou zvedavosťou vás naučia veciam, o ktorých ste nemali ani tušenia,“ hovorí Dana, ktorá sa o svoje zážitky delí aj prostredníctvom online Námorníckeho denníka.

Dana má s cestovaním mnohé skúsenosti, preto má aj osvedčené pomôcky, ktoré cesty uľahčujú. „Nám sa (nielen) na cestách osvedčila šatka či nosič. Ak je dieťa dojčené, tak to uľahčí množstvo ďalších vecí − kŕmenie bábätka,  jeho upokojenie alebo uspávanie. Z mojich skúseností aj zo skúseností okolia môžem povedať, že bábätká aj staršie deti sa vedia cestovaniu veľmi dobre prispôsobiť. Každý rodič však pozná svoje deti a sám najlepšie vie, ako im cestu čo najviac spríjemniť,“ uzatvára mama cestovateľka.

Aké sú vaše skúsenosti s cestovaním s deťmi? O svoje tipy, postrehy a názory sa podeľte v diskusii pod týmto článkom na Facebooku.