Detské zuby podceňujú nielen rodičia, ale aj zubní lekári. Prispieva k tomu prežitý názor, že na zdraví mliečnych zubov nezáleží, lebo aj tak čoskoro vypadnú. Súčasná ultraspracovaná strava či úzkostliví rodičia, ktorí sa boja deťom čistiť zuby, zdraviu detských zubov tiež nepomáhajú. O tom, ako zvyšovať dôležitosť zdravých detských zubov či ako hovoriť s rodičmi a detskými pacientmi o prevencii, nám porozprával detský zubný lekár Adam Mikuš.
Ako vzniklo vaše rozhodnutie venovať sa výhradne detským pacientom?
Pôvodne som išiel študovať zubné lekárstvo so zámerom robiť zubné strojčeky. Detskí pacienti mi v tom čase skôr naháňali strach. V druhom ročníku mi ale prišla ponuka od Curaproxu zapojiť sa do osvetového projektu Dental Alarm, ktorý učí deti v škôlkach a na základných školách, ako sa správne starať o zuby. A chytilo ma to do takej miery, že som až do konca vysokej školy ostal ponorený do témy prevencie u detí.
Zároveň, kým som bol na vysokej škole, začala mať moja vtedy štvorročná sesternica problémy so zubami. Zubára ochotného ju ošetriť sme hľadali v troch okresoch. Vtedy som bol prvýkrát konfrontovaný so situáciou, že zubní lekári dávajú od detských pacientov ruky preč. Nakoniec sa nám podarilo nájsť istého pána doktora, ktorého milo prekvapilo, ako moja sesternica všetko zvládala. Až do momentu, keď sestrička pred ňou spomenula injekciu. Rozplakala sa a všetko sa pokazilo.
Videl som, že zubné lekárstvo na Slovensku sa nachádza v stave, keď sa zubní lekári nielenže nehrnú ošetrovať deti, ale otázne je aj to, nakoľko vedia k detskému pacientovi pristupovať správne. Vtedy som sa rozhodol, že toto bude moja cesta. A to aj napriek tomu, že mnohí zabehnutí kolegovia z praxe sa mi čudovali, že chcem ošetrovať deti. Pripadalo im to ako „podnikateľská samovražda“.
Zjavne ste sa tým odradiť nedali…
Moje nastavenie bolo, že deti kvalitnú starostlivosť potrebujú. Podľa mňa sa pedostomatológia dá robiť na veľmi vysokej úrovni. Musíte však krvopotne budovať svoje vedomosti, zručnosti alebo časový manažment. Je to práca, ktorú musíte robiť naozaj srdcom. Bez toho to nejde.
Mnohým lekárom pripadá práca s detskými pacientmi psychicky vysiľujúca. Nie je taká?
Mnohí rodičia mi hovoria, že čistiť zuby vlastným deťom je pre nich náročné, je to boj. A to ide o dvoj- až trojminútové čistenie kefkou v domácom prostredí. Zubný lekár naproti tomu robí na zuboch dieťaťa niečo, čo rozhodne dve minúty netrvá. A nie je to vôbec príjemné.
Niekedy musíme detských pacientov ošetrovať so sedatívami a sú aj pacienti, ktorých nejde ošetriť inak než v celkovej anestézii. Detské zubné lekárstvo je totálne špecifikum, nenapadá mi iná oblasť, kde je to takéto náročné. Keď ide o zuby, detskému pacientovi nehrá do karát navyše ani nastavenie systému.
V čom detským pacientom nepraje systém?
Ústa sú vraj dverami k celkovému zdraviu. Znie to vznešene, no realita je taká, že na detské ústa kašleme. Dieťa je na Slovensku pacientom druhej kategórie. V našej spoločnosti sa detské zuby nepovažujú za dôležité. Všetci budú tvrdiť, že dôležité sú, ale v bežnej praxi to nevidno. Dospelému človeku by sme v ústach nenechali vyhnitý alebo otvorený zub. Dieťaťu áno.
To sa deje hlavne pri mliečnych zuboch…
Stále sme sa ako spoločnosť nezbavili názoru, že mliečne zuby beztak skôr či neskôr vypadnú, tak prečo platiť za ich ošetrenie. Bohužiaľ, aj niektorí odborníci zastávajú názor, že pokazené mliečne zuby netreba riešiť, ak pacient nemá bolesti, teplotu či opuch. Keď štvor- až päťročným deťom odumrie zub, stále populárne riešenie je zub rozvŕtať a nechať otvorený, aby sa z neho „drénoval“ hnis. Rodič to prijme, veď je to len mliečny zub a čoskoro aj tak vypadne.
Ak však rodič dostane informáciu, že pokazený zub jeho dieťaťu vypadne až napríklad v jedenástich rokoch, čiže ho v ústach bude mať v tomto stave ďalších sedem rokov – a za tých sedem rokov sa môže prihodiť všeličo –, jeho motivácia riešiť to sa hneď zmení. Ak my, zubní lekári, nebudeme dávať detský chrup na prvé miesto, negatívne to ovplyvní stav chrupu celej spoločnosti.
Ako?
Ak dospelému človeku poviete, že je v pohode prehliadať kazy vlastného dieťaťa, sotva sa dá očakávať, že potom bude prísny aj na vlastné zdravie. Rovnaké to bude, keď dieťaťu v ôsmich rokoch poviete, že má síce medzizubný kaz, ale to nič, lebo aj tak tie zuby o dva roky vypadnú, a je v poriadku žiť dva roky s kazom. Akú motiváciu bude mať, aby si potom čistilo trvalé zuby a vyhlo sa kazom?
Mnohí si myslia, že o čistení zubov by sa mali rozprávať s pacientom dentálne hygieničky a nie zubní lekári. Alebo si myslia, že všetkým je jasné, ako sa majú čistiť zuby. Nie, nie je to jasné a ukazujú to aj epidemiologické výsledky. Na Slovensku je obrovská kazivosť zubov. Rád by som neopakoval rodičom každý deň dookola to isté. Musím to však robiť, lebo vďaka nastaveniu spoločnosti to ustavične zlyháva na rovnakých veciach.
Akú veľkú časť vašej práce tvorí edukácia pacientov?
Samotná edukácia pacientov zaberá veľa času, asi najviac. Vysvetľujem rodičom a vysvetľujem dieťaťu. Sú to dva odlišné svety. S každým hovorím iným jazykom. Rodičom vravievam, že ich najradšej vídam len na preventívnej prehliadke.
Pozrite sa na to z pohľadu rodiča: ak ako rodič cítim, že lekárovi, ku ktorému chodím, nezáleží na prevencii, kde mám potom istotu, že nebude mať rovnaký prístup aj k oprave medzizubného kazu či plombovaniu? Ako viem, že sa mi u neho oplatí nechať peniaze? Nemyslím si, že človek, ktorému je ľahostajné, že jeho pacientovi vznikajú kazy, ich vie potom ošetriť naozaj dobre.
Edukácia pacienta nie je jednorazovou záležitosťou. Po otvorení ambulancie som mal idealistickú predstavu, že za mnou prídu deti s akýmkoľvek stavom zubov, u nás rodičia a deti pochopia, prečo k tomu došlo, pomôžeme im, ony sa z toho poučia a už budú všetko robiť lepšie. Nanešťastie to tak nefunguje.
Ako vyzerá návšteva vo vašej ambulancii?
Závisí to od veku konkrétneho dieťaťa. Prvou návštevou je vstupné vyšetrenie. Počas neho vysvetľujem, že každé dieťa prechádza veľmi podobnými časovými periódami, počas ktorých sa mu zuby vyvíjajú v určitom poradí. Je dôležité zdôrazniť, že dieťaťu rastú najskôr predné zuby, o chvíľu budú stoličky, potom očné zuby, následne posledné stoličky…
Pri najmenších pacientoch sa viac obraciam na rodičov, vysvetľujem význam čistenia zubov vo veku ich dieťaťa. Rozprávam im o správnej hygiene, výžive a o tom, ako a čím čistiť zuby.
Od troch rokov sa na preventívnych prehliadkach vždy zaoberáme medzizubným priestorom a jeho čistením. Rodičia pre deti od nás dostanú medzizubku alebo šabličku a inštrukcie, ako ich používať.
A čo staršie deti, predškoláci, školáci?
V tomto veku deťom rastú šestky, často riešime ich pečatenie. Na môj vkus však máme v mojej praxi priveľa sedem- až osemročných detí, ktorým sa šestky začínajú kaziť.
Vysvetľujem si to tak, že je to otázka disciplíny, návykov a ďalších premenných. Nie je to o nevedomosti rodičov. Rodičia niektorých pacientov mi povedia: „Vieme, čo máme robiť, ale nerobíme to.“ S takýmto prístupom im však nemám ako pomôcť. Náš život je o každodenných návykoch. Zdravé zuby nie sú niečo, čo nám spadne z neba. Musíme na ich zdraví pracovať.
Možno je to otázka správnej motivácie…
Môžeme sa ich snažiť motivovať, ale v konečnom dôsledku je to na nich. K nám do ambulancie môže prvýkrát prísť pacient v akomkoľvek zdravotnom stave, nikoho neodsudzujeme ani nekritizujeme, pretože nevieme, kto a ako ho predtým usmerňoval.
Ak sa však už stane mojím pacientom a opakovane príde v zlom zdravotnom stave, potom si to rodičia „zlíznu“, pretože stav zubov môjho pacienta je aj moja vizitka. Ťažko sa mi prijíma, že mi na výsledku záleží viac ako tomu, kto sedí v zubárskom kresle, či dospelému, ktorý ho má na starosti. Ak dospelý človek svoje zdravie zanedbáva, je to jeho rozhodnutie. Deti však za stav svojich zubov nemôžu. Zodpovední sú rodičia.
Ako dá sa zabrániť tomu, aby sa deťom kazili zuby?
Riešenie je veľmi jednoduché: rodičia na to potrebujú len zubnú kefku a odhodlanie čistiť dieťaťu zuby odvtedy, ako sa mu prerežú. A musia to robiť poctivo a pravidelne raz denne. Čistiť zuby polročnému bábätku však nie je nič veselé a ono prirodzene plače.
Rodičia potom nadobudnú pocit, že robia niečo nasilu a dieťa traumatizujú. Nikto sa nepozastavuje nad tým, že dieťa plače aj vtedy, keď ho prebaľujú. Jednoducho to urobia, aby nemalo zapareniny. Pri zuboch však následky nedostatočného čistenia nevidno ihneď.
Hovoríte teda, že deťom treba čistiť zuby aj nasilu?
U malých detí treba prijať, že plakať jednoducho budú. Rodičov treba upokojiť, že ich dieťa je malé a nemá byť prečo šťastné, keď mu chcú do úst strkať čokoľvek okrem prsníka a jedla.
A keď sa už niekto na to odhodlá, treba mu poradiť, aby zúbky nečistil náprstkami, ale solídnou kefkou. Je potrebné rodičom ukázať, ako na to, a sprevádzať ich v tom. Mali by sme ich upozorniť aj na to, že keď bude dieťa staršie, do kefky bude mať tendencie hrýzť, takže sa treba naučiť rôzne finty, napríklad čistiť zuby dvoma kefkami – jednu použiť ako „páčidlo“ a druhou čistiť.
S niektorými malými deťmi je to ťažké a pri čistení zubov musia asistovať dvaja dospelí. Treba im však povedať, že ide o rýchlu záležitosť s viditeľným pozitívnym efektom. A potom príde ďalšia heroická výzva – aby deti nemali medzizubné kazy. Na rozdiel od čistenia predných zubov je problém udržať motiváciu rodičov pri čistení medzizubných priestorov.
Prečo?
Rodič s vytvorenými správnymi návykmi, ktorý sa o svoje zuby stará a pravidelne chodí na dentálnu hygienu, rozumie, čo je medzizubný priestor a že ho treba čistiť. A následne ho ochotnejšie vyčistí dieťaťu. Ak si však rodičia sami svoje vlastné zuby dobre nečistia, je výzva od nich požadovať, aby dieťaťu čistili medzizubný priestor.
S niektorými deťmi je navyše spolupráca náročná a očistiť im medzizubný priestor je naozaj ťažké. A ak sa k tomu pridajú veľmi voľné mantinely ohľadom konzumácie cukru, dochádza k situácii, že dieťa má osem stoličiek a osem medzizubných kazov. Môj odhad je, že minimálne 90 % štvorročných detí má medzizubný kaz.
Aké tipy máte pre rodičov, ktorí nevedia či nedokážu svojim deťom vyčistiť medzizubné priestory?
Ak rodič vyhlási, že mu nejde čistiť dieťaťu medzizubný priestor, ako prvé sa musíme spýtať, či dieťa stojí alebo leží. Len malé percento rodičov totiž dokáže dieťaťu očistiť medzizubný priestor tak, že dieťa stojí a oni sa k nemu hrbia.
Nevedia ani to, že by nemali čistiť medzizubný priestor dieťaťu tesne pred spaním, keď je už unavené a mrzuté, ale ani vtedy, keď sú sami nahnevaní. Rodič často nevie, že by to nemal robiť nesprávnym produktom v zlej veľkosti. Samozrejme, všetky podmienky môžu byť priaznivé, no ak budú pri čistení stáť a rodič dieťa pichne dvakrát bolestivo do ďasna, je po čistení.
Rodičom treba prízvukovať, aby dieťa uložili do polohy ležmo, medzizubnú kefku trochu ohli, vošli do medzizubného priestoru a nebáli sa krvi. Niektorí rodičia majú pocit, že dieťaťu trhajú ďasno, a nevedia prekonať strach.
Ste jedným zo zubných lekárov, ktorí dávajú pacientom produkty na doma. O aké produkty ide?
Keď k nám dieťa príde na vstupné vyšetrenie alebo na preventívnu prehliadku, dostane od nás kefku, o ktorej si myslíme, že je vhodná v jeho veku. U najmenších pacientov je to kefka Curaprox Baby, ktorú považujem za zlatý štandard. Po kefke Curaprox Baby nasleduje kefka Kids, a keď sa im začína uzatvárať medzizubný priestor, vybavíme ich šabličkou alebo medzizubkou s patričnou edukáciou.
Do akej miery je pre deti dôležité používať zubnú pastu?
Vychádzajúc z konceptu maturácie skloviny, len čo sa zub prereže do úst, jeho sklovina sa ešte štrukturálne mení, a to vďaka prítomnosti fluoridu. Prirodzene ho obsahuje naša slina, čiže ten proces sa udeje sám od seba, ale je dobré ho aj podporiť.
Niektorí jednoroční pacienti k nám prídu s takým rozsiahlym odvápnením zubov v dôsledku zlého čistenia, že im musím odporučiť pastu s obsahom fluoridu, hoci len v malom množstve, aby dochádzalo k podpore remineralizácie. Pastu s obsahom fluoridu potom určite odporúčam deťom od dvoch rokov.
A aké zubné pasty rodičom odporúčate? Čím sa pri výbere riadiť?
Čo sa týka zubných pást, u detí je kľúčová chuť. Keď sa ma rodič spýta, akú pastu má dieťaťu kúpiť, vždy odporúčam pasty s obsahom fluoridu. Rodičia ale často nevedia trafiť príchuť. Curaprox má, našťastie, v ponuke pasty s fluoridom vo viacerých príchutiach, takže rodičia a deti si môžu vyskúšať a vybrať tú, ktorá im vyhovuje najviac.
