Detstvo ako z knihy Julesa Verna. Dana s manželom vzali deti na ročnú plavbu plachetnicou cez Atlantik

13. februára 2018
Autor: Viktória Mirvajová
Foto: Námornícky denník

Hojdanie morských vĺn, šušťanie plachiet, spoznávanie morských živočíchov a cudzích krajín naživo, nielen prostredníctvom učebnice. Dana s manželom Brunom a ich synčekom Alexisom a dcérkou Thaliou vymenili svoj parížsky byt za plachetnicu a vydali sa na ročnú plavbu z Francúzska na Bermudy a späť.

Dana je pôvodom z Košíc. Pred rokmi však odišla do Talianska, kde spoznala Francúza Bruna, svojho terajšieho manžela. Ich cesty sa na čas rozišli, no keď sa znova stretli, zaiskrilo to a rozhodli sa pre spoločný život v Paríži. Neskôr vo Francúzsku spolu podnikali a vychovávali synčeka Alexisa a dcérku Thaliu. Práve Bruno priviedol Danu k láske k moru a plachteniu.

Pôvodný trojmesačný plán sa predĺžil

„Manžel má záľubu v plachtení od svojich 13 rokov. Plavba na plachetnici je niečo, čo sa vám buď zapáči, alebo na ňu radšej nevstúpite,” vysvetľuje Dana, ktorá bola odmalička vodným živlom, plávať sa naučila už v troch rokoch. Plachtenie sa stalo vášňou oboch a všetky spoločné dovolenky trávili na plachetnici. Potom prišlo rozhodnutie vydať sa na dlhú dobrodružnú cestu. Samozrejme, aj so šesťročným Alexisom a takmer trojročnou Thaliou.

Pôvodný plán bol vyraziť na trojmesačnú plavbu po Stredomorí, neskôr ich však zaujala oveľa dobrodružnejšia myšlienka. „Zvíťazila predstava nádherného roka stráveného spoznávaním krajín severného Atlantiku a prechod cez veľkú mláku. Na plavbu sme sa pripravovali nákupom máp, navigačných kníh a programov, kalkuláciou trasy, kontrolou štatistík, výberom plachetnice, prípravou prvej pomoci a pomoci v izolovaných situáciách. K tomu patrila dôsledná príprava lekárničky v spolupráci s lekármi. Deťom sme nemuseli veľa vysvetľovať, boli nadšené a zbalili si polovicu detskej izby už niekoľko mesiacov pred plavbou,” opisuje.

Z Francúzska až na Bermudy

V auguste 2017 rodina napokon vymenila parížsky byt s rozlohou 135 m² za 11-ročnú plachetnicu Sofiu so šírkou necelé štyri metre, s dĺžkou 12,64 metra a s interiérom s rozlohou asi 40 m². Plavba sa začala na pobreží Francúzska, pokračovala cez Kanárske a Kapverdské ostrovy, nasledovalo 13 dní plavby cez Atlantický oceán, zakotvenie na Barbadose.

My sme Danu zachytili počas pobytu v prírodnej rezervácii Cousteau na súostroví Guadeloupe v Karibskom mori. „Pobudneme tu skoro mesiac, lebo si robím potápačský kurz a inštruktorské skúšky. Ďalej budeme pokračovať na ostrovy Antigua a Barbuda, Svätý Martin, Panenské ostrovy. Ak nebude problém s vízami, radi by sme navštívili Portoriko, potom Bahamy a Bermudy. Odtiaľ sa vydáme na cestu naspäť do Európy,” prezrádza plány Dana, ktorá o zážitkoch pravidelne píše na blogu Námornícky denník.

 

Na obed čerstvo ulovený homár aj ovocie od domácich

Ich dni rozhodne nie sú jednotvárne a ich plavba nie je len o pobyte na mori, ale aj o dlhšom kotvení a spoznávaní miest. „Záleží na tom, či sa práve plavíme, či sme niekde zakotvili a na ako dlho, prípadne či sme v prístave. Do prístavu chodíme len preto, aby sme doplnili zásoby vody či nafty, prípadne kvôli nejakým opravám.”

Stravovanie počas plavby je tiež neobvyklé. „Nakupujeme v miestnych potravinách, malých supermarketoch či na trhoch, niekedy nám predajú domáci to, čo vypestovali alebo ulovili. Jedávame najčastejšie cestoviny a rizotá na rôzne spôsoby. Ak nám miestny rybár ponúkne homára, neváhame. Ceny sú s Parížom neporovnateľné. Nesmie nám chýbať čerstvá zelenina či ovocie. Radi si doprajeme aj grilovačku, ak natrafíme na dobrú mäsiareň. Zásoby si robíme priebežne, pokiaľ nie sme na dlhej plavbe trvajúcej niekoľko dní, tak to nie je potrebné. Keď sme prechádzali cez Atlantik z Kapverd na Barbados, plavba nám trvala 13 dní. Zásoby sme si vtedy zorganizovali tak, aby sme mali stále čerstvé ovocie aj zeleninu. Všetko sme nakúpili v rôznom stupni zrelosti. Najprv sa jedli zrelé potraviny a zvyšok postupne dozrieval.”

Dobrodružstvo si, samozrejme, najviac užívajú deti, ktoré sú najradšej vo vode alebo v piesku, no veľa sa aj učia. „Na každom mieste spoznávame okolie. Chodíme do hôr, na sopky, do jaskýň, na okolité ostrovy a do prírodných rezervácií. Alexisa momentálne najviac baví objavovanie podmorských živočíchov, potom si ich vyhľadáva v knihách, aby zistil, čo to vlastne videl. Keď sa plavíme, tak sa hrajú s plastelínou alebo so svojimi obľúbenými figúrkami. Veľmi radi si kreslia, bavia ich pracovné zošity, ktorých sme vzali neúrekom,” hovorí o hrách a vzdelávaní detí mama. Hoci má rodina dopredu všetko naplánované, zmenám sa nebránia, ak sa im niekde zapáči, ostanú dlhšie, ak im miesto, kde kotvia, nevyhovuje, pohnú sa ďalej. „Všetko sa však odvíja od počasia, ktoré je stále potrebné dôkladne zvážiť, aby bola plavba bezpečná,” dodáva Dana.

Neustála kontrola počasia a poctivé istenie na palube

Plavba nie je len o krásnych zážitkoch, ale aj o hrozbách počasia. Jednotlivé etapy plavby plánujú podľa štatistík vetra. „Cieľom je, aby sme mali čo najväčšiu časť cesty vietor, a teda aj vlny zo zadnej strany, čo je najbezpečnejšia situácia. Naopak, navigácia proti vetru je veľmi únavná a zložitá pre cestujúcich aj pre loď. Dôležitým faktorom je meteorologická predpoveď. Informácie o počasí musíme brať veľmi vážne a riadiť sa podľa nich. Existujú aj rôzne softvéry, vďaka ktorým možno sledovať počasie v akejkoľvek časti sveta, a prognózy na sedem dní. So satelitným telefónom sa k týmto informáciám dostaneme aj uprostred oceána. Sme teda stále v pozore, aby sme sa v prípade potreby mohli oblasti, kde je búrka, vyhnúť,” opisuje predchádzanie možných rizík. Aj vďaka dôslednému plánovaniu sa s vážnejšou hrozbou nestretli, a to ani počas plavby šírym oceánom.

Na bezpečnosti seba, ale najmä detí si dávajú Dana a Bruno obzvlášť záležať. Aby sa nestalo, že niekto padne cez palubu, pozdĺž celej lode majú postroje a sú neustále istení, s výnimkou úplného bezvetria a času v kokpite. Plachetnica má, samozrejme, aj záchranný čln, ktorý sa automaticky nafúkne. Disponuje tiež zariadením EPIRB, prostredníctvom ktorého dokáže posádka v ktorejkoľvek časti planéty ohlásiť umiestnenie. Núdzový signál spúšťa vyslanie prieskumného lietadla a najbližšia loď v okolí má povinnosť odkloniť sa od svojej trasy a zachrániť loď v ťažkostiach, prípadne naložiť záchranný čln a jeho posádku.

Rok na mori ako štvrtina životných nákladov v Paríži

Aj bežné domáce práce a povinnosti sú na palube plachetnice iné. „Neustále utierame drevo od všadeprítomných odtlačkov rúk, lebo držaním sa človek snaží pri plavbe nespadnúť pri prechode z jednej strany na druhú. Aj vlhkosť robí svoje, a preto je dôležité dávať pozor, aby sa nevytvorila pleseň. Čo mi občas chýba, je dostatok vody. Pri umývaní riadu v prístave som si uvedomila, ako si užívam ten tečúci prúd vody pod tlakom, no zároveň ma prepadol mierny pocit viny takéhoto zbytočného plytvania. Pritom v mestách bez akéhokoľvek zamyslenia splachujeme pitnou vodou záchody.”

Človeku, ktorý si plavbu neskúsil, sa môže zdať, že cena takéhoto výletu sa môže vyšplhať do závratných výšok. Dana výber lode prirovnáva k autám – je len na človeku, akú si vyberie. Ceny plachetníc sa pohybujú od niekoľko tisíc eur až po niekoľko miliónov, stále je možnosť plachetnicu kúpiť z druhej ruky alebo sa rozhodnúť pre prenájom či tzv. loďostop. Čo sa týka ďalších nákladov Dana hovorí, že ich rok na mori vyjde na štvrtinu ich životných nákladov v Paríži. Palivo sa používa len minimálne, pri príchode či odchode z prístavu alebo na dobitie batérií pri dlhej navigácii, o všetko ostatné sa postará vietor v plachtách. Ceny prístavov sú rôzne a pokiaľ nie je nutné v nich kotviť, tak sa im vyhýbajú. „Určite radšej kotvíme na malebných miestach, ktoré si sami vyberieme.“

Momentálne má rodina za sebou už viac ako polovicu plavby. Dana hovorí, že im spoločné mesiace na mori dali veľmi veľa. „Ponorkovú chorobu nepoznáme. Mám takú teóriu, že čím viac sú ľudia spolu, tým viac sa poznajú a o to lepšie vedia reagovať na eventuálne nedorozumenia. Či už ide o vzťah medzi deťmi, alebo dospelými. Či má táto plavba nejaký vplyv na rodinné vzťahy, netuším. U nás sa nič nezmenilo. Boli sme spolu často pred plavbou a sme spolu často aj teraz.” Rok na mori dokonca považuje za jedno z najlepších období svojho života. „Táto plavba je pravdepodobne jedna z najkrajších vecí, ktoré sa nám okrem detí vydarili. Je možné, že z nej budeme aj po návrate ešte dlho čerpať. Do budúcna nevylučujeme ďalšie možné plavby. Možno dlhšie, možno kratšie,” pozitívne uzatvára Dana.

O Dane Coffre Zlamal

Pochádza z Košíc, no väčšiu časť svojho života žije mimo Slovenska. Najprv žila v talianskom Bergame, neskôr v Prahe a v Miláne. Naposledy spolu s manželom Brunom podnikali v Paríži. Je mamou syna Alexisa a dcérky Thalie. Celá rodina sa od augusta 2017 na plachetnici Sofia plaví z Francúzska cez Kanárske a Kapverdské ostrovy cez Atlantik na Bermudy, odkiaľ ich čaká cesta späť. Príbehy z ich ciest môžete sledovať na blogu Námornícky denník aj na Facebooku a Instagrame.

Radi prispôsobíme obsah a vizualizáciu webovej stránky a reklám, ako aj poskytovanie funkcií sociálnych médií, aby sme vám poskytli lepší zážitok z používania webovej stránky. Umožní nám to analýza návštevnosti a aktivít na webovej stránke, k čomu potrebujeme používať vaše online identifikátory (cookies, IP adresy).