Vrátiť sa po dovolenke späť do pracovnej rutiny je neľahká úloha. Viete si však predstaviť, že by ste dlhodobo pracovali z dovolenky? Petra Ševečková je grafická dizajnérka na voľnej nohe, ktorá už niekoľko mesiacov pracuje z oblasti vyhľadávanej turistami – z exotickej Kambodže.

Opísala nám, ako sa pracuje z miesta, na ktoré turisti z celého sveta prichádzajú za oddychom, a prezradila, ako samu seba núti pracovať namiesto objavovania nových miest a kultúry.

Prácu spojenú s exotickou dovolenkou si grafická dizajnérka Petra Ševečková skúša v kambodžskom meste Siem Reap od marca tohto roku. Mesto, ktoré je počtom obyvateľov podobné Košiciam, sa nachádza na severozápade krajiny, na pobreží jazera Tonlé Sap, hodinu lietadlom z Bangkoku a 20 minút na skútri k unikátnemu chrámu Angkor Vat. Predtým, než sa Petra presťahovala do Tonlé Sap, žila dva mesiace pri mori v meste Sihanoukville.

V Kambodži vďaka Lare Croft

To, že sa Petra ocitla práve v Kambodži, nie je náhoda, bol to jej detský sen. „Keď som mala 12 rokov, videla som film Tomb Raider. Ten film som zhltla aj s navijakom a chcela som byť ako Lara Croft. Najikonickejšie časti filmu sa odohrávali asi deväť kilometrov od miesta, kde som teraz,” spomína s úsmevom Petra.

Prvý raz Kambodžu navštívila v apríli 2016 s kamarátkou, vtedy boli aj v magickom chráme Angkor Vat. „Pocit, že si plním dlhoročný sen ma dojal až k slzám, bolo to nádherné,” rozpráva. Petra najprv išla do Kambodže ako dobrovoľníčka a skúsila učiť deti angličtinu. Zistila však, že to nie je to čo vie a chce robiť, tak sa vrátila domov. Vďaka kontaktom, ktoré v Kambodži nadobudla, a známemu, ktorý rozbiehal biznis s grafickým dizajnom, sa tam rozhodla vrátiť. Hoci táto práca momentálne nie je jej hlavnou náplňou, neľutuje, že sa vrátila.

Váži si slobodu, no chýbajú jej kolegovia

„Denne pracujem štyri až desať hodín, víkend voľný nemám, pracujem viac-menej každý deň,” hovorí Petra. Ani pred odchodom do Kambodže nemala striktnú prácu. „Pracovala som síce v kancelárii, ale s voľnejším pracovným časom,” vysvetlila.

Práca freelancera a ešte aj zo zahraničia má svoje výhody aj nevýhody. „Lepšie to je určite v tom, že nemám žiadneho šéfa a môžem pracovať, kedy, kde a ako sa mi chce. Horšie je to preto, lebo nemám partnera na vyriešenie problému, nemám pracovný kolektív, s ktorým sa dá aj kamarátiť. Jednoducho, to pekné, čo je na práci v kancelárii, nemám,” vysvetľuje.

Digitálni nomádi prichádzajú s turistami

Mnohí ľudia, ktorí majú možnosť pracovať z domu, majú problém prepnúť sa z domáceho nastavenia na to pracovné. Podobne je to aj u Petry, ktorá strieda domov, kaviareň a miestny co-working. „Väčšinu dní trávim v Biolabe, čo je taká kaviareň a co-working zároveň. Nemusíme nič platiť, hoci členské je tam 75 dolárov mesačne. Nikto zatiaľ nepochopil, prečo by sme si to kupovali, keď tam môžeme byť len tak,” smeje sa na paradoxe Petra.

Slovenka nie je jediná, ktorá v kambodžskom meste žije a pracuje pre klientov zo stovky vzdialených krajín. Ľudia, ktorí sa nazývajú digitálni nomádi, prichádzajú do mesta najmä v čase turistickej sezóny. „Momentálne je tu málo turistov, preto aj mobilných pracovníkov je menej. Siem Reap však zatiaľ nie je takým magnetom pre digitálnych nomádov ako Bali či Chiang Mai,” hovorí Petra.

Grafička tvrdí, že pracuje pre toho, pre koho má práve možnosť a pre koho chce. Ako živnostníčka každý mesiac vystaví klientom faktúry. Zdravotné a sociálne poistenie si stále platí na Slovensku.

Na nedostatok práce sa sťažovať nemôže. „Nejakých klientov mám priamo tu, spolupracujem so slovenskými firmami či s jednotlivcami. Mala som aj online klientov z rôznych krajín, ale to som nateraz zastavila, lebo chcem všetko poriadne postíhať,” opisuje. Prvé projekty, na ktorých z Kambodže pracovala, našla na stránke upwork.com, k ďalším sa dostala cez známych alebo prostredníctvom facebookových skupín.

Cestovať po okolí ešte veľmi nestihla. „Nemám zatiaľ taký príjem a toľko ušetrených peňazí. Čoskoro by som však chcela ísť na mesiac do Bangkoku alebo na pár týždňov do Chiang Mai,” hovorí.

Vyžiť sa dá aj zo 400 eur

Mnoho freelancerov, ktorí majú možnosť pracovať z ktoréhokoľvek miesta na zemi, láka dlhší pobyt najmä v ázijských krajinách, lebo život je tam oveľa lacnejší. „Dá sa tu vyžiť aj s malým množstvom peňazí. Napríklad aj zo 400 eur mesačne. Jedna klimatizovaná izba alebo garsónka stojí v prepočte asi 90 eur. S nízkym rozpočtom si však človek veľmi neužije a musí si dávať pozor, na čo míňa,” hovorí Petra. Podľa nej je určite lepšie, ak človek zarába viac než spomínaných 400 eur, lebo Kambodža nie je zas až taká lacná, vyššie ceny sú viditeľné najmä pri dovezenom tovare. „Keď som bola chorá, kúpila som si kamilkový čaj vo vrecúškach za takmer šesť eur. To bol asi rekord. Na druhej strane na ulici robia fajn jedlo a palacinky za dolár.”

Aj keď je Kambodža úplne iná než Slovensko či Dánsko, kde doposiaľ žila, páči sa jej. „Mám rada, že je tu taký chaos. Každý si robí, čo chce, a nikto vás neotravuje. Páči sa mi, že tu nie je toľko regulácií a pravidiel ako v Európe.”

Najdôležitejšia je sebadisciplína

Hoci Petra žije v exotickej krajine, kam Európania zavítajú väčšinou ako turisti, do práce sa nútiť nemusí. Pocit, že je na dovolenke, nemá. „To by bol problém, keby som bývala rovno na pláži. Tu však nie je more a s turistami sa vlastne vôbec nebavím. Ani keď som bývala pri mori, som to tak nevnímala. Ak chce človek pracovať, tak sa neubytuje v hojdacej sieti na pláži. A nechce sa vám kamarátiť s ľuďmi, ktorí sú tu pár dní, takže máte kamarátov, ktorí tiež pracujú,” vysvetľuje.

Petry sme sa opýtali, ako si freelanceri vedia rozdeliť čas a zvýšiť produktivitu práce. „Nemohla by som robiť stále len z domu. Sú však ľudia, ktorým to vyhovuje, a robia napríklad len poobede z domu. Každý musí na to prísť sám. Ja sa nemôžem sústrediť a necítim sa produktívne, ak som len doma,” vysvetľuje.

Prácu jej uľahčujú aj aplikácie. „Na plánovanie používam Trello. Ak si potrebujem merať čas, ktorý pri nejakej úlohe strávim, využívam Toggl,” prezrádza.

„Asi najdôležitejšia vec je sebadisciplína. S tou stále dosť bojujem. Aj preto som sem išla úplne bez peňazí, aby som sa prinútila konečne niečo robiť,” hovorí s úsmevom. Ak niekto uvažuje o podobnej skúsenosti, Petra radí mať vopred našetrenú aspoň nejakú sumu peňazí. „Určite je výhodnejšie našetriť si peniaze, mať nejaký diaľkový príjem a potom sa niekam presunúť. Oveľa viac si to užijete a vyťažíte výhody, ako sú poznávanie nových ľudí, miest, jedál či prírody. Na druhej strane netreba to donekonečna odkladať.”

O Petre Ševečkovej

Vyštudovala kulturológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a multimediálny dizajn a komunikáciu v Kodani. Počas štúdia v Dánsku si privyrábala ako čašníčka a práve pre svojho vtedajšieho šéfa a jeho známych vytvorila prvé grafické projekty. Niekoľko mesiacov pôsobila v kreatívnom štúdiu Hamendeggs v Bratislave. Momentálne pracuje ako grafička na voľnej nohe pre slovenských a kambodžských klientov z mesta Siem Reap. Petrine ázijské dobrodružstvá môžete sledovať na jej bloguInstagrame.