Herbáre si väčšina z nás pamätá ako domácu úlohu z hodín prírodopisu, prípadne krátkodobú zábavku detských čias. V súčasnosti však opäť získava popularitu. Slovenská umelkyňa Mira Podmanická herbár povýšila na ozajstné umelecké dielo. Svojou tvorbou dokazuje, že aj z obyčajnej vylisovanej rastliny sa môže stať krásny obraz.

„Vždy ma skôr bavilo rastliny a kvety zbierať, sušiť a kresliť si ich, ako ich vlepovať do nejakej knižky,“ odpovedá výtvarníčka Mira Podmanická na otázku či si herbár tvorila, keď bola dieťa.

„Rada som zbierala bylinky na čaj a pestovala som rôzne kvety, tak trochu experimentálne, čo mi ostalo doteraz. Rodičia vždy mali záhradu a mne pridelili malý kúsok, kde som si mohla pestovať, čo som chcela,“ spomína. Motiváciou kvety lisovať a sušiť bol fakt, že kvety kvitnú len veľmi krátko a toto je spôsob, ako ich uchovať a tiež spoznať: „Po rokoch som našla v rôznych knihách vysušené rastlinky a zaujalo ma, že vlastne som veľa z nich nikdy nespracovala.“ Podľa nej je dnes návrat k pestovaniu a zbieraniu rastlín dosť populárny. „Má to aj dobré dôsledky. Napríklad väčšiu úctu k prírode. Aspoň dúfam,“ vysvetľuje.

Umelecké diela zo zabudnutých rastlín

Svoj vlastný originálny herbár tvorí od roku 2011. Určite bolo prvotným popudom práve znovuobjavenie roky zabudnutých rastliniek v knihách. „Kvety nájdené v knižkách som zapracovala do dlhodobejšieho projektu herbárov-obrazov. Nestačili mi len tie nájdené, takže zbieram a suším ďalej.

V prvej sérii som vylisované rastlinky ‚uväzňovala‘ výšivkou na papier či plátno. Stávali sa akýmsi živým dekorom v rámci podoby obrazu. Dopĺňala som ich kresbami ďalších častí, detailov či plodov a popisom ich využitia. Prerástlo to do takého voľného cyklu farebných prešívaných listov herbára. Niekde som ich voľne dokresľovala, prekresľovala do nerealistických až bizarných podôb,“ opisuje svoj prístup.

Niektoré z jej prác sú doplnené aj o informácie o rastline, o jej liečivých účinkoch a zbere, keďže do obrázkov dopisuje text. Ten je však vždy plnohodnotnou súčasťou obrazu.

Stále v tejto tvorbe pokračuje, hoci sa technika trochu zmenila: „Ďalšou verziou sú grafickou technikou slepotlače pretláčané tvary a farby rastlín na papier. Zanechávajú na papieri okrem farebného povrchu aj reliéfny odtlačok, ale samotné rastliny tam už nie sú. Tiež ich došívam špeciálnou výšivkou na stroji s voľným pohybom ihly. Je to technika, ktorú som si vymyslela a je akousi formou vytvárania farebných machúľ a zároveň jemne reliéfneho povrchu. Je to projekt, ktorý sa rozvíja každý rok.“

Zbiera aj čo nepozná

Hoci Mirin herbár nie je obyčajný zošit s vlepenými rastlinami, na ich sušenie a lisovanie nemá žiadnu špeciálnu techniku. „Rastliny zakladám do novín a zaťažím ich knihami. Keď sú hrubšie, je to výzva skúsiť ich vysušiť do žiadaného tvaru. Zaujímavá je tiež premenlivosť farieb,“ hovorí.

Presný počet rastlín, ktoré spracovala do umeleckej podoby ani nevie. Kvety zbiera všade, kde sa ocitne, ak si ich odtrhnúť nemôže, tak si ich aspoň odfotí alebo nakreslí. „Zbieram aj také, ktoré nepoznám. Potom sa snažím nájsť názov a ďalšie informácie. Aj knižky o bylinách a rastlinách sa mi hromadia,“ priznáva Mira.

Vo flóre má aj svoje srdcovky, najväčšou je orgován: „Milujem jeho vôňu, ale aj jeho bohatosť, krehkosť a veľkorysosť. Mám rada aj exotický lotos. Už druhý rok ho pestujem na balkóne v nádobe s vodou. Má nádherné listy a dúfam, že mi raz aj zakvitne.“

Vázy plné kvetov, aj keď sú prázdne

Láska ku kvetom sa vyskytuje aj v ďalšej Mirinej tvorbe. Od roku 2013 spolupracuje s keramickou dizajnérkou Markétou Novákovou na kolekcii váz a iných doplnkov z porcelánu. Diela spájajú Mirin sochársky prístup práve s láskou k rastlinám. „Prvú kolekciu sme nazvali Bio-vázy, pretože sme chceli, aby aj v názve bol život. Na vázach sa objavuje postupne narastajúci reliéf z reálnych odlievaných kvetov a hmyzu. A na poslednej váze je na celom jej povrchu. Je to vlastne už váza plná kvetov. Objekt sám o sebe. Stále je to funkčný predmet, funguje ako váza, ale je zároveň aj dekoratívnym finálnym prvkom,” dodáva umelkyňa na záver. 

O Mire Podmanickej

Rodená Ružomberčanka je absolventkou magisterského a doktorandského štúdia VŠVU v Bratislave, kde od roku 2011 pôsobí ako odborná asistentka na Katedre socha, objekt, inštalácia. Zúčastnila sa študijných pobytov v Česku, Belgicku a Anglicku. Má za sebou niekoľko samostatných výstav po celom Slovensku aj v Európe. Tvrdí, že ju ako sochárku zaujímajú rôzne formy vnímania, analýzy a tvorby priestoru. Tvorí inštalácie, ktoré prepájajú sochu s architektúrou. Fascinuje ju aj prelínanie umenia a dizajnu, preto spolupracuje s keramickou dizajnérkou Markétou Novákovou na kolekcii váz a interiérových objektov.