K hudbe mala blízko odmalička. Desať rokov chodila do folklórneho súboru, vyštudovala kompozíciu a dnes patrí medzi najzaujímavejšie hudobné zjavy slovenskej scény. So speváčkou a skladateľkou Katarínou Málikovou sme sa stretli v jej domove a zároveň štúdiu, kde momentálne vzniká jej druhý album. Prezradila nám, aké sú jej najväčšie hudobné sny, kam by sa chcela odsťahovať a kedy sa cítila ako ozajstná hviezda.

Keď Katka Máliková hovorí o hudbe, je vám jasné, že ju miluje a že sa v nej úplne našla. Na svoje začiatky si spomína presne. „Keď som mala asi päť rokov, mama kúpila bratovi klavír. Veľmi ma bavilo len tak si na ňom brnkať, nevedeli ma od neho odtrhnúť,“ spomína. Postupne ju brat učil hrať krátke skladby, do toho navštevovala folklórny súbor a sama si doma nahlas spievala pesničky vo vymyslenej angličtine. „Na magneťáku som počúvala MC Erika a Barbaru. Robila som si diskotéky, zapla som disko lampu, s kamoškou sme si rozpustili vlasy a tancovali sme,“ hovorí s úsmevom. K hudbe ju viedol brat, ale aj starká, ktorá ju učila spievať ľudovky. Keď mala osem rokov, prihlásili ju do základnej umeleckej školy.

Starý magneťák je momentálne obľúbeným doplnkom jej aktuálneho bratislavského domova, ktorý pripomína štúdio a v ktorom Katka intenzívne pracuje na príprave nového albumu.

Konzervatórium určilo jej ďalší smer

Speváčka a skladateľka sa do slovenského hudobného povedomia dostala najmä vďaka albumu Pustvopol, ktorý vyšiel v roku 2016. Album predstavuje spojenie slovenského folklóru so súčasnými a elektronickými prvkami tak vydarene, že získal aj cenu kritikov v rámci pravidelných hudobných ocenení Radio_Head Awards.

Katka vyštudovala konzervatórium v Banskej Bystrici. Je absolventkou odboru klavír a kompozícia, spev neštudovala. Na roky v škole spomína s veľkou láskou. „Konzervatórium ma veľmi formovalo. To bol pre mňa nový svet. Krásne a jedinečné univerzum, ktoré som si naplno užila. Bolo to ako internátna škola z Harryho Pottera. Mala som obdobia, keď som vstávala skoro a išla cvičiť. Mali sme rituály, napríklad pri automate na kávu sme s kamošmi zvykli pokecať o tom, čo práve hráme. Raňajkovali sme pri klavíri,“ oživuje spomienky. „Bol to pre mňa umelecký raj. Doobeda bolo vyučovanie, poobede sa cvičilo až do večera, večer na intráku sa pozerali koncerty svetových interpretov a v izbe sa riešila hudba, až kým sa nezaspalo. A takto to bolo dokola každý deň. Na konzervatóriu som sa naučila okrem iného aj spať pri rachotení klavíra rovno pri hlave. Keď to celé zhodnotím, mala som vynikajúcich profesorov, mala som chuť pracovať a mala som pocit, že to celé má zmysel,“ hovorí.

Po strednej škole sa presunula na rok do Bratislavy, ale nakoniec sa vrátila naspäť do Banskej Bystrice, kde pokračovala v štúdiu kompozície.

Nevedela si predstaviť byť speváčkou

Katka momentálne opäť žije v hlavnom meste. „Postupne sa všetci kamaráti presťahovali do Bratislavy a mne už Banská Bystrica postupne pripadala malá. Potrebovala som sa posunúť. Teraz sa mi zdá malá už aj Bratislava. Mám pocit, že už všetkých poznám. Komunita je super, ale je to maličké. Možno by som chcela na rok niekam vycestovať a potom sa vrátiť. Získať nové kontakty, zažiť inú kultúru. Rada sa obklopujem motivujúcim prostredím. Mám rada adrenalín a práve ten mi už trošku chýba,“ s úsmevom opisuje svoj stav.

Na otázku, či sa pokladá za skladateľku, hudobníčku alebo speváčku, presne nevie odpovedať, no napokon prizná, že práve skladanie ju baví najviac a kedysi bolo pre ňu úplne nepredstaviteľné, že by mala verejne spievať. „Vždy, keď som sa rozhodla, že idem spievať, roztriasol sa mi hlas, nevedela som dýchať, zahmlievalo sa mi pred očami,“ smeje sa. Dnes už tieto stavy nepociťuje a súhlasí s tvrdením, že aj zvládanie trémy sa dá natrénovať.

Priznáva, že album Pustvopol bol pre ňu prelomový. Najmä preto, že sa mohla začať živiť hudbou, ale aj preto, že bol dobre prijatý, získala vďaka nemu nových kamarátov a splnila si mnoho snov.

Pri folklóre neostane

Hoci úspech dosiahla vďaka hudbe inšpirovanej folklórom, nie je to cesta, ktorou by sa chcela uberať. Označuje to za istú fázu svojho života. „Na konci konzervatória som mala tvorivú krízu, nešlo mi komponovanie vážnej hudby, bola som vyhorená a zablokovaná. Začala som si nahrávať pesničky. Svoje prvé demá som poslala do Demovnice Rádia FM, kde nás pomaly začali volať hrať na rôzne akcie a na základe toho sa začala formovať moja kapela. Kamoš z ansámblu Ondrej je veľmi zarytý folklorista a inšpiroval ma okrem aranžovania mojich skladieb aj k experimentovaniu s folklórom. Keď nás zavolali hrať na prvé vážnejšie podujatie, na jeden ,undergroundovo-folklórny‘ festival (Šumenie na Šumiaci), dostali sme nápad zaranžovať aj niekoľko ľudových piesní. Onedlho sme nahrali nejaké single, vytvorili crowdfundingový projekt, až sme nakoniec nahrali album a teraz sme tu,“ približuje.

S kapelou zažili množstvo koncertov vrátane vystúpení na najväčších slovenských a českých festivaloch. Teraz sa Katka nachádza v tvorivej fáze, keď skladá nový album. Svoju ďalšiu cestu vidí skôr v pesničkárstve. Nový album bude o dosť iný než ten predchádzajúci. „Bude tam viac elektroniky, autorských piesní, bude to surreálne a trochu melancholické, ale stále v rámci nejakej mojej estetiky. Snažím sa zdokonaľovať a učiť sa robiť veci ohľadom produkcie lepšie. Musím veľa pracovať, aby som sa dostala tam, kde by som chcela byť,“ približuje.

Zošit vysnívaných nástrojov a inšpirácií

Keďže jej byt je zároveň štúdiom, tvorí doma. „Mám taký zošit, kde si všetko lepím a píšem. Lepím si, ktoré nástroje by som chcela, mám tu svoje momentálne hudobnícke vzory, rozkopané texty, ktoré stále prepisujem, vizuály, noty… Postupne  sa mi tie útržky začínajú dávať dokopy. Vyberiem si nejaké fragmenty, spojím to a mám text,“ ukazuje nám zošit inšpirácií, ktorý tvorila asi rok. Disciplínu pri tvorbe však ešte stále hľadá. „Keď si dobre pospím, dokážem za krátky čas urobiť veľmi veľa. To mi asi vyhovuje. Tvorím aj v noci. Hocikedy si vezmem nejaký hudobný nástroj aj do postele, dám si slúchadlá a brnkám,“ hovorí o svojom režime.

Veľmi ju inšpirujú ženské hudobníčky. Zo slovenských je to Veronika Lečková z kapely Tante Elze, no rada má aj Katarziu. „Bavia ma speváčky, producentky, skladateľky. Mám pocit, že keď to dokázali ony, dokážem to aj ja. Mojimi obľúbenkyňami mimo Slovenska sú Kimbra a Susanne Sundfør, hoci obe robia úplne inú hudbu,“ hovorí. So Susanne Sundfør súvisí aj Katkin veľký sen. „Veľmi by som jej chcela raz robiť predkapelu. Vďaka Oliverovi Rehákovi a Denníku N som sa s ňou stretla, bola som na jej koncerte v Prahe a robila som s ňou rozhovor. Je to moja diva,“ smeje sa.

Katky sme sa pýtali, ako sa pripravuje na to, keď chce zažiariť. „Na veľké udalosti mám svoju obľúbenú vizážistku (Dajanu Bernáthovú) a pri voľbe outfitov sa spolieham na kamarátku, textilnú dizajnérku Michaelu Bednárovú. Tá ušila aj ružové šaty, v ktorých som preberala ocenenia Radio_Head Awards, či bledomodrý plášť, v ktorom som ocenenie minulý rok zas odovzdávala,“ hovorí.

Práve večer, počas ktorého získala štyri ceny, bol pre ňu momentom, keď sa cítila ako ozajstná hviezda. „Získanie ceny Radio_Head Awards bol jeden z tých druhov momentov, o ktorých si netrúfam povedať, že ešte niekedy v živote zažijem. Som za to nesmierne vďačná a vždy, keď si na to spomeniem, som dojatá,“ spomína.

Definícia hviezdy z jej pohľadu je úplne jasná. „Pre mňa je hviezda niekto, kto naozaj tvrdo pracuje. Ovláda to, čo robí, a dokázal si tým získať úspech aj uznanie. Dokázal svoj talent zúročiť, predať a ešte si to celé aj užíva,“ hovorí Katka.

Hoci je Katka skromná, jej ambície smerujú po čase ďalej. „Chcela by som odstrániť nálepku world music speváčka a začať viac koncertovať v zahraničí, byť dobrá v hudobnej produkcii a presťahovať sa na čas niekam ďaleko. Možno len na rok, zažiť si to tam, spoznať nejakú novú hudobnícku komunitu a nabrať nové skúsenosti,“ prezrádza na záver svoje plány.

Katka Máliková ako Rising Star

Šikovnej speváčke, hudobníčke a skladateľke, ktorá sa neuspokojí s jedným úspechom, ale stále mieri vyššie, sme na rozhovor priniesli zubnú pastu BE YOU Rising Star, ktorá sa nám spája práve s jej charakterom. Svieža chuť grapefruitu a citrusového bergamotu sa môže stať aj jedným z vašich rituálov pred tým, než zažiarite.

O Kataríne Málikovej

Pochádza z Polomky na Horehroní, momentálne žije v Bratislave. Desať rokov pôsobila vo folklórnom súbore. Na banskobystrickom konzervatóriu sa venovala klavíru a kompozícii, ktorú neskôr vyštudovala aj na vysokej škole. V roku 2016 vydala album Pustvopol, ktorý jedinečne spojil slovenskú ľudovú hudbu s prvkami súčasnej hudby. V tom istom roku získala ceny Radio_Head Awards v troch kategóriách vrátane ceny kritikov. Momentálne pracuje na svojom druhom albume.