Volám sa Veronika. O mesiac budem mať 26 rokov. Za sebou mám niekoľko krátkych vzplanutí a jeden dlhší (pre mňa) vážny vzťah. Čo mám pred sebou? Ktovie. Ľudia sa ma pýtajú, ako je možné, že také pekné dievča ešte nemá frajera. Mama mi hovorieva, že sa mám modliť za dobrého muža a že na kráse nezáleží. Ale veď práve tvár je ten prvý popud na vyvinutie akejkoľvek ďalšej snahy či už na sociálnych sieťach, zoznamkách, alebo mimo virtuálnej reality – v bare, na ulici či hoci aj v kostole.

Moja mama mala v mojom veku už päťročnú dcéru a druhú čakala. Čím som staršia, tým väčší tlak pociťujem zo strany okolia, rodiny, mužov či kolegov v práci. Kde si teda „také pekné dievča” má toho frajera nájsť?

Napriek tomu, že som extrovertná a dokonca mi moja práca v mediálnom svete nedovoľuje žiť život samotára, okruh nových známostí sa mi postupne znižuje. Počet fotografií snubných prsteňov, dievčat v bielych šatách a ultrazvukových snímok na Facebooku, naopak, stúpa.

Čoskoro sa všetci muži „minú” a ja chytím akurát tak druhú vlnu (ne)šťastne rozvedených alebo tých, na ktorých doteraz neprišiel rad. Tak sa to predsa píše v tých najutopickejších scenároch života.

Preto sa pýtam, kde sa mladí, perspektívni ľudia môžu zoznámiť? Kde mám hľadať, ak nechcem len sex, vypĺňať časové diery v kalendári, nový telefón, dovolenku na jachte alebo platcu môjho nie lacného bratislavského nájmu? To, čo sa dočítate v nasledujúcich riadkoch, je síce subjektívne, no maximálne úprimné. Vyskúšala som totiž rôzne formy zoznámenia a musím priznať, že nie všetky boli príjemné.

Zoznamka pre náročných: Oni o vás vedia všetko, vy o nich nič

piatok, 18. augusta 2017

Online portál pre tých, ktorí na to majú. Žene stačí počiatočná investícia, muža to bude neskôr možno stáť viac. Registrácia na zoznamke, ktorej reklamu poznajú všetci, ktorí majú doma televízor, je dlhšia a rozsiahlejšia ako psychologický dotazník na pracovnom pohovore. Pijem, fajčím a trávim veľa času vonku? Som ochotná tolerovať, že to možno bude robiť aj môj partner? Koľkokrát do mesiaca či roka mu dovolím piť?

Prichádza prvá správa, za ňou druhá, tretia, po schválení fotografií je ich ešte viac. Pokiaľ však nemáte zaplatený VIP účet, všetci vás vidia, ale vy nikoho. Fotografie používateľov sú rozrastrované a súkromné správy sú vyštvorčekované. Chceš muža? Zaplať si!

Ja som neplatila, pretože na domovskej stránke na vás kričí veľká zelená tabuľa, že registrácia je zdarma. Pretože vám pri tých hodinách práce s vypĺňaním profilu ani nenapadne, že by fungovanie na portáli mohlo byť podmienené peniazmi (a nie malými) a že táto zoznamka je v podstate obchodovanie. S ľuďmi, s ich citmi a zúfalstvom.

Speed dating: Bude to ako vo filme?

nedeľa, 10. septembra 2017

Mali sme sa stretnúť v bratislavskej kaviarni. Speed dating či rýchle rande je forma, keď sa pri jednom stole pri žene vystrieda hneď niekoľko mužov a spoločne majú obmedzený čas na to, aby sa trochu spoznali.

Nemala som trému. Možno preto, lebo som vedela, že za normálnych okolností by som tam zrejme nešla, no priznám sa, vždy som to chcela skúsiť.

Je nedeľa poobede a ja počúvam povrchné príbehy cudzích mužov. Kamarátka mi povedala, že neznáša small talky, preto by na speed dating nikdy nešla. Pravda je taká, že za tých deväť minút, ktoré máte vyhradené pre jednu osobu, toho vlastne veľa nestihnete. Napriek tomu to občas bolo mojich najdlhších deväť minút v živote, počas ktorých som sa modlila, aby pred oknom aspoň preletel vták, nech mám na čo nadviazať. Väčšinou sme sa obmedzili len na zisťovanie miesta trvalého a prechodného bydliska, prácu a záľuby. Jeden z mužov sa mi priznal, že kúpil domček kúsok za hlavným mestom, a potom mu ušla žena. Po siedmich rokoch. O ďalšieho som sa trošku bála. Bol taký nervózny, že som sa bála aj o seba. Chvíľami som mala pocit, že odtiaľ odídem so vzorkou jeho jedla na mojej bielej košeli.

Ak som sa vôbec niekedy zamýšľala nad tým, kto na speed dating chodí, tak sa mi len potvrdili očakávania. Hanbliví muži, ktorí v reálnom živote nie sú schopní osloviť ženu. Trémisti v košeliach, prevažne zameraní na „introvertné odbory“ typu IT.

Speed dating, ktorý som absolvovala, bol rozdelený do dvoch kategórií: 20 – 30 rokov a 30 –  40 rokov. To je niekde napísané, že keď mám 26 rokov, môžem randiť len s mužmi pod 30? Predsa len som si vybrala prvú kategóriu a mám pocit, že sa ma tí chlapi trochu báli.

Na speed datingu som si síce muža nenašla, napriek tomu však na tom vidím niečo dobré. Randenie treba trénovať. Obzvlášť pri príliš hanblivých mužoch či ženách. Treba samých seba dostávať do situácií mimo komfortných zón. Nikdy neviete, kedy „motyka vystrelí”.

Po speed datingu príde každému účastníkovi do pár hodín na email zoznam zhôd. Udelením fajky namiesto krížika som prejavila záujem o dvoch mužov. Od oboch mi do niekoľkých dní prišiel email. Neoriginálne sa ma opýtali, kedy sa stretneme. Neozvala som sa im.

Realita: Páči sa ti? Choď za ním

piatok, 8. septembra 2017

Nie som typ, ktorý sa bojí prvého kontaktu. Práve naopak, som suverénna, usmievavá a ani pri spoznávaní nových ľudí nemám trému, no priznávam, že na oslovenie niekoho v podniku, na ulici alebo kdekoľvek v teréne treba mať „gule”.

Bol piatok a s kolegami sme boli v bare v centre mesta. Zrazu sa začali spontánne medzi naším stolom a stolom oproti vymieňať pohľady. Pri odchode som nabrala všetku svoju odvahu, pozdravila sa a medzi rečou spomenula, kam máme namierené. Napriek tomu, že sme sa celý večer s dotyčným nevideli, na sklonku noci som ho zazrela, aj keď trochu opitého.

Opäť som nabrala odvahu, odhodila všetky zábrany a vybrala sa za ním. Potešil sa. Chvíľu sme tancovali, neskôr sme vonku debatovali, aby sme sa vôbec počuli, pobozkal ma a vypýtal si číslo. Potom išiel zachrániť opitú susedu a ja som išla domov. Sama. Neozval sa. Nepamätám si meno, nemám kontakt, už sa možno nikdy nestretneme – to boli myšlienky, s ktorými som prichádzala domov.

Záver prišiel o pár dní. Náhoda či osud zariadili, že sme sa opäť stretli. Na vernisáži. Videl ma, no neprihovoril sa.

Tinder: Rozhodni o osude človeka jedným pohybom prsta

piatok, 22. septembra 2017 (takmer mesiac „svajpovania”)

O Tindri sa mi píše ťažko. Kedysi mi ho nainštaloval kamarát po ťažkom rozchode, no dlho som tam nevydržala. Keď som si ho pred takmer mesiacom inštalovala nanovo, bola som plná predsudkov a odporu. Bolo mi to proti srsti.

Tinder je výkladná skriňa toho, čo každý považuje za to najlepšie. Najlepšie, čo má a čo vie, čo chce mať. Spočiatku však stále „svajpujem” doľava. Som povrchná, keď hľadám niekoho s vkusom a s estetickým cítením? Onur, Amir, Fluffinko, pseudobiznismeni v lacných oblekoch a košeliach odfotení pred drahým autom (ktoré často ani nepatrí im) či s cigarou, spotení hudobníci v akcii, nagélovaní muži s našpúlenými perami na fotografii zhotovenej najnovším modelom iPhonu o zrkadlo. Voľnomyšlienkari na úpätí hôr, dobrodruhovia pred nápisom Hollywood či chalani sediaci na slonovi na Srí Lanke. Všetci radi cestujú, spoznávajú, chcú byť „better than yesterday (but not for everyone)”.

Pri používaní Tindru som si písala denník. Jeden z úryvkov znie: „Tinder je ako špinavé rozbúrené more, na ktorého dne hľadáš perlu.” Či chcem, alebo nie, aj ja sa jeho používaním stávam povrchnou. Z počiatočného pocitu hnusu (najmä samej k sebe) som sa zaradila medzi jeho pravidelných používateľov. Po niekoľkých dňoch používania som si zapísala: „Tinder je ako hra – adventúra, kde hľadáš ihlu v kope sena, a keď nájdeš tú najnablýskanejšiu a udelíš like, modlíš sa, aby ti na displeji zasvietil match, teda zhoda.”

Boli dni, keď som Tinder zapínala tajne a displej si zakrývala rukou. Vo vlaku, v práci, na zastávke pri čakaní na autobus. Stalo sa to pre mňa závislosťou a trochu sa aj hanbím. Napriek drsnosti a nekompromisnosti aplikácie ma smiešna romantika z rozprávok neopustila. Jeden umelec, s ktorým som si písala, mi prezradil, že to „tiež nemá rád, ale občas je to dobrý spôsob, ako s niekým kvalitne pokecať”.

Zistenia? Tinder žerie baterku, no muži sú ochotní spraviť čokoľvek. Niektorí si o mne zistili úplne všetko a reagujú na staré videá v hlbokom archíve môjho instagramového konta. Jeden muž by chcel byť displejom, na ktorý sa pozerám, keď mu odpisujem. Istý Jozef mi dal číslo na svojho najlepšieho kamaráta, ktorému som mala možnosť zavolať a opýtať sa naňho.

Vďaka Tindru som spoznala muža, s ktorým si píšeme listy, nechávame si ich na tajných miestach v meste a cez sms si napíšeme indície, ako sa k nim dostať. Ani raz sme sa nevideli. „Stretla” som tam kamarátov, známych aj ľudí, ktorých by som tam nečakala (áno, aj tých zadaných či ženatých).

Môj profil sa zobrazoval mužom vo veku 26 až 36 rokov, vzdialených maximálne do 10 km. Za mesiac používania som mala 155 matchov/ zhôd, 53 správ. Prvá som napísala len jednému mužovi, ktorý bol taký pozér, že som mala potrebu dať mu to vedieť. Dostala som približne desať pozvaní na rande, ak nerátam zahraničných cestovateľov, nedostala som žiadnu priamu či suverénnu ponuku na sex a absolvovala som jedno celkom príjemné rande. Mám však pocit, že Tinder svoju sieň slávy už raz zaplnil a pomaly z „párty” odchádzajú aj tí najskalnejší. Napriek všetkému je Tinder príjemné spestrenie dní pre samotárov, introvertov a backpackerov, ktorí chcú vďaka aplikácii nájsť lokálneho človeka, ktorý im ukáže mesto, v ktorom sa práve nachádzajú.

Match making: Trochu terapia, trochu zoznamka

pondelok, 25. september 2017

Čím viac som sa zahlbovala do problematiky zoznámenia sa a hľadala rôzne alternatívy, tým viac možností sa mi ponúkalo. Postupne som zistila, že nemusím svoje fotografie vystavovať na internete ani naivne dúfať, že muž, na ktorého sa niekde usmejem, mi úsmev opätuje a ešte ma aj osloví.

Match making je jednou z novších foriem zoznamovania, ktorá má celkom sľubnú budúcnosť. „Osudové“ stretnutie nesprostredkuje žiadna aplikácia, ale reálna (tretia) osoba, a mne len stačí približne hodina úprimnosti.

Keď som sa suverénne usadila do červeného gauča v kancelárii (možno to nazvať aj ordináciou, ale na to je ten priestor štyroch pravidelných stien s veľkým oknom príliš príjemný) a začala rozprávať svoj životný príbeh, psychologička ma občas zastavila, položila mi doplnkové otázky alebo ma súhlasne doplnila ona.

Podstatou tohto sedenia je pomocou rôznych terapeutických metód spoznať čo najlepšie identitu človeka, ktorého potom môže psychologička spojiť a spárovať na mieru s niekým z databázy, s niekým, kto toto stretnutie absolvoval. Čím je človek úprimnejší, tým má väčšie šance, že psychologičke zasvieti v hlave výkričník, nájde pomyselný match a sprostredkuje kontakt.

Možno sa to nezdá, ale po pár mesiacoch pôsobenia tohto projektu dala psychologička dokopy dvoch ľudí. Žena má aj dieťa a muž prijal s otvorenou náručou nielen ju, ale aj to dieťa. Rozprávka 21. storočia.

Kto sa hanbí, má prázdne gamby alebo o tom, či som si nakoniec našla muža

Keď to má prísť, tak to príde. To je asi rovnaké klišé ako Čas zahojí všetky rany. Obe frázy napriek otrepanosti však majú čosi do seba. Počas viac ako mesačného aktívneho hľadania muža som si toho svojho naozaj našla. Nespoznali sme sa však na speed datingu ani sme nemali match na Tindri. Dokonca som ho neoslovila ani v bare a nesplnila sa mi ani predstava, že ma ten pravý osloví na ulici.

Je naozaj ťažké, najmä v čase, keď človek veľa pracuje, ale zároveň chce žiť a zažívať veci, sa zastaviť a trochu vnímať. Spomaliť, obzrieť sa okolo seba a dať tomu šancu. Počas tohto obdobia som sa, paradoxne, napriek intenzívnemu vŕtaniu vo vzťahoch a v ich problematike veľa usmievala. Áno, zastavovali ma muži. Na ulici, v baroch, v podnikoch. Mladí, starí, tí, ktorí zareagovali na môj spokojný úsmev. Aj známi sa ma pýtali, či som zaľúbená. Som. Len som o tom nevedela. Ten, koho som našla, býva „päť dedín” od môjho miesta trvalého bydliska a boli sme v kontakte už dlhšie. Oveľa dlhšie, ako trvala tvorba tohto článku.

Nehovorila som? Čo má prísť, príde. Začať však treba od seba.

Všetky mená v článku sú vymyslené, no udalosti a situácie sú skutočné. Žiadnemu mužovi v článku nebolo zlomené srdce ani inak ublížené. Aspoň dúfam.