Keď robíš veci s láskou a dobre, nemôžeš byť neúspešný, zhodujú sa snúbenci, pre ktorých je spojenie súkromia s prácou radosť

Natália Siváková a Martin Halač sú spolužiaci z výšky, kde má svoje korene aj kreatívne štúdio Dve lamy. Z projektu vyhútaného v noci pred prezentovaním sa stala úspešná firma a z dvojice kolegov snúbenci. V ich domove a zároveň ateliéri sme ich navštívili v zimné dopoludnie a pobudli dlhšie, než sme čakali. Tak príjemne sa nám rozprávalo o ich práci, súkromí aj o tom, ako zvládajú byť spolu v jednom byte 24 hodín denne a nehádať sa.

Dve lamy vznikli v noci pred odovzdaním školského projektu

„Boli sme spolužiaci na výške a dobrí kamoši. Vo 4. ročníku sme mali urobiť projekt na promo vlastného projektu, nakoniec sme ho vymýšľali v noci o tretej pred rannou prezentáciou. Vymysleli sme všetko, no nemali sme názov. Vždy sme si navzájom hovorili: Ty si taká lama! Tak sme si povedali, že budeme Dve lamy. Keď sme to ráno odprezentovali, povedali nám, aby sme projekt uskutočnili. Do mesiaca sme mali ateliér v Trnave a počas školy sme rozbehli vlastný biznis,“ spomína na začiatky Natália.

Spočiatku ich všetci od názvu odhovárali, mali obavy, že bude potenciálnych klientov odrádzať. Dnes sa im však darí a aj vďaka názvu si s klientmi vytvárajú priateľskú komunikáciu. „Nechceli sme byť ako štúdiá, ktoré uvádzajú, že sú tím profesionálnych grafických dizajnérov, entuziastickí a vášniví,“ hovorí Natália. „To z človeka musí ísť. Keď nás niekto stretne, mal by sám vidieť, že nás to baví,“ dopĺňa ju Martin. Prácu majú podelenú. Natália komunikuje s klientmi, zadeľuje prácu, stráži termíny či spravuje Instagram, Martin robí logá, grafiku, webové stránky. Kreáciu väčšinou vymýšľajú spoločne.

Medzi prvými klientmi bola napríklad aj značka detského oblečenia MOE. Je to práca, na ktorú sú doteraz hrdí, a spolupracujú aj naďalej. Práve toto bol medzník, ktorý im určil, akým smerom sa budú ďalej uberať.

Najprv kamaráti, potom kolegovia a napokon pár

Dvaja mladí ľudia spolu trávili v spoločnom projekte veľa času a ani si neuvedomovali, ako veľmi k sebe majú blízko, až sa z nich stal pár aj v súkromí. „My sme to nemali tak, že jeden druhého chcel a snažil sa ho zbaliť. Ľudia vravia, že z kamošov sa nemôžu stať partneri, ale podľa mňa je to tá lepšia cesta,“ vysvetľuje Martin. „Zo začiatku sme to nikomu nehovorili. Nechceli sme skĺznuť do toho, že nejaký párik začal niečo tvoriť a je to celé ňuňu,“ hovorí Natália.

Po presune z Trnavy do Bratislavy najprv pracovali v byte u Martinových rodičov v Petržalke, neskôr sa presťahovali do maličkého podnájmu. Po roku tlačenia sa v malom byte začali hľadať nový priestor. Našli ho v Slnečniciach v Petržalke, ale ten sa im ešte len stavia. „Rozmýšľali sme aj nad oddeleným ateliérom mimo bytu, ale musel by byť minimálne v tom istom dome na prízemí, nechcelo by sa nám chodiť ďaleko. Je nám pohodlnejšie a príjemnejšie pracovať v jednom priestore. Okrem toho veľa cestujeme, nechceli sme preto platiť dva priestory, nevyužijeme ich,“ uvažuje Natália.

Život s rastlinami, veveričkami a výhľadom

Natáliu a Martina sme navštívili v podnájme na rušnej Šancovej ulici, ktorý sa stal ich dočasným miestom na bývanie a prácu, kým nedostavajú ich byt na okraji mesta. Teraz sa tešia zo samostatného ateliéru, ale aj z veľkej terasy, odkiaľ je výhľad na Kamzík i na Slavín.

V pracovni trávia väčšinu času. Je útulná, a keďže nemôžu mať vzhľadom na podnájom psa, spoločnosť im robia dve chilské veveričky – Chip a Dale. „Máme radi filozofiu hygge. Nechceli sme, aby to bolo chladné, a tiež máme veľmi radi rastlinky. V lete si pestujeme na balkóne aj zeleninu,“ hovoria.

Veľké industriálne hodiny v pracovni sú Martinov úlovok. Keď bol fotiť v Trnave, našiel ich tam zapadnuté prachom a nemohol ich tam nechať. Srdcovkou, ktorú si tiež nosia so sebou, a dostane miesto aj v novom ateliéri, sú ich pracovné stoly, ktoré si vyrábali sami. Nesmie chýbať ani stena na chodbe, ktorú tvoria úlovky z ich ciest. „Odvšadiaľ, kde sme boli, si donesieme nejakú pohľadnicu alebo niečo, čo nám danú krajinu pripomína. A máme toto,“ ukazuje Martin na kľúčenku. „To je taká pekná vecička s charitatívnym rozmerom. Sú to krúžky, ktoré sa kupujú podľa krajín, ktoré si navštívil, a zbieraš ich. Traveller Collective majú z vyzbieraných peňazí každý rok cieľ, ktorý chcú splniť. Naposledy sme podporili stavbu školy v Afrike,“ usmieva sa Natália.

Navštevovať iné krajiny je psychická očista

Často sú na cestách, zasnúbili sa na Islande, a dokonca tam o rok chystajú aj svadbu. Čo im cestovanie dáva? „Je to psychická očista. Máme kreatívnu prácu, potrebujeme si oddýchnuť. Na cestách sa dávame dokopy. Ďalší rozmer je inšpirácia,“ hovorí Natália. „Emócie a pocity, ktoré sa pri práci snažíme do vecí dávať, musíme znovu odniekiaľ načerpať, cestovanie nám toho dáva najviac,“ vysvetľuje Martin.

Pár v práci aj v súkromí až do augusta minulého roka fungoval tak, že jeden z nich vždy niekde pracoval a druhý sa venoval doma Lamám. „Neboli sme v zamestnaniach šťastní. Keď sme sa oslobodili, začali k nám chodiť klienti,“ vysvetľuje ženská polovička Dvoch lám. „Vždy, keď sme spravili nejaké dôležité rozhodnutia, tak sa nám to vrátilo. Asi sa len netreba báť, robiť veci dobre a baviť sa pri nich. Keď robíš veci s láskou a dobre, nemôžeš byť neúspešný,“ dodáva Martin.

Ako Dve lamy však majú jednu striktnú zásadu, ktorú dodržiavajú – do bytu, ktorý je zároveň aj ateliérom, si nikdy nevodia klientov. Na stretnutia chodia k nim, prípadne sa stretávajú vonku. Ďalším pravidlom je, že veci nerobia rýchlo, ale snažia sa ich robiť dobre. „Na kreativitu sa nedá tlačiť, nevieš niečo vymyslieť len preto, že to zajtra musí byť,“ vysvetľuje Martin.

Do dizajnu prinášajú ekológiu a klientom sa to páči

V mnohých smeroch ich inšpiruje životný štýl zero waste. Sľúbili si rok bez nákupov oblečenia a doplnkov, plánujú aj kompostér. Ekologické myslenie sa odráža aj vo fungovaní Dvoch lám. „Snažíme sa klientom navrhovať ekologické papiere zo zvyškov ovocia a podporujeme lokálne tlačiarne či ručnú prácu. Klientom sa to páči a my tak zanechávame menšiu ekologickú stopu,“ hovorí Martin.

Dvojica pracuje aj na dizajne obalov, preto je ťažké obhájiť ich zero waste prístup. „Papier sa dá využiť viackrát a aj obaly, ktoré navrhujeme, sú niečím ekologické. Nedá sa to robiť stopercentne, ale snažíme sa nevyužívať vrecúška, plasty a zbytočné veci v obaloch, zastávame minimalizmus. Obal má byť čo najmenej prekombinovaný, funkčný a ideálne by sa mal dať ešte na niečo využiť.“ Na upcycling myslia už pri kreatíve. Keď napríklad robili pre detskú značku pohľadnice, vytvorili z nich hneď aj maľovanky.

Recept na partnerský život bez hádok? Tolerancia a spoločné hodnoty

„Mnoho ľudí nám radí, že máme viac oddeľovať prácu od súkromia. To sa však nedá,“ hovorí Natália. „My robíme to, čo nás baví a zhodou okolností je nám za to niekto ochotný zaplatiť,“ vysvetľuje Martin. Ich denný režim je osobitný. „Robíme a zároveň nerobíme. Je super, že si zadeľujeme čas sami. Veľakrát vytiahneme v strede dňa spoločenské hry alebo sa ideme poprechádzať do múzea vtedy, keď tam nikto nie je. Veľa kreatívnych vecí vzniká u nás práve v noci, klasické od deviatej do piatej u nás neplatí. Minule sme sa napríklad zobudili o deviatej večer, niečo sme porobili a potom sme sa boli prejsť. Ani sme nevedeli, že je jedna hodina v noci,“ smeje sa.

Martin a Natália tvoria pár už štyri roky. Tvrdia, že doma aj v práci u nich panuje takmer úplná zhoda. „My sa vo všetkom zhodneme. Máme rovnaký vkus pri zariaďovaní bytu. Keď napríklad poviem, že poďme si všetko pestovať sami, aj zemiaky, Martin okamžite súhlasí,“ hovorí Natália. Navzájom sa snažia robiť si život krajším aj v oblastiach, ktoré nemajú spoločné. „Rada čítam, tak mi Maťo vytvoril čitateľský kútik. On zase rád hrá hry, tak sme kúpili výkonný počítač, aby sa mohol hrať.“

Recept na spoločný život aj podnikanie je podľa nich jednoduchý. „Treba mať spoločné hodnoty a navzájom sa podporovať,“ zhoduje sa pár. Ich spojenie cítiť v harmonickom vzťahu, v úspešnej firme aj vo všetkom, čo spolu vytvoria.