Keď som vytiahla sveter zo strednej školy, mala som pocit, akoby som nosila niečo nové, hovorí o recyklácii šatníka spoluzakladateľka značky organickej bielizne

Ak si nejakú vec kúpi, musí sa do nej zamilovať, a tak pristupuje Soňa Vidiečanová aj k tvorbe dizajnov značky spodnej bielizne, ktorú navrhujú spolu s Katarínou Kobušovou. Značku vedú ekologickým a urdžateľným smerom a aj preto sme sa so Soňou bližšie zhovárali o životnom prostredí najmä z hľadiska módneho priemyslu.

Zvykli sme si na pohodlný život a málokto sa zamýšľa nad tým, či je pohodlný aj pre našu planétu. Na základe názorov a užitočných tipov od žien, ktoré si uvedomujú, aké dôležité je chrániť životné prostredie, vám chceme ukázať, že niekedy stačí malý krôčik na to, aby sme žili lepšie, zdravšie a šetrnejšie.

Na otázky o zodpovednejšom výbere nášho dennodenného oblečenia odpovedala Soňa Vidiečanová, spoluzakladateľka značky organickej spodnej bielizne Créeme.

Čo je podľa vás dnešný najväčší problém týkajúci sa životného prostredia?


Nedostatočné premýšľanie a zamýšľanie sa nad okolnosťami. Predtým než si niečo kúpime, je dobré zamyslieť sa, či som sa naozaj do tej veci zamilovala. Nejde však iba o to.

Mne sa nepáči, keď ani tvorcovia, dizajnéri či značky nepremýšľajú dopredu. Čo sa týka našej organickej konkurencie, je veľmi milé, že robia s naturálnou bavlnou, ale spájajú ju s lycrou, a pre mňa to je nedostatočné zamýšľanie sa nad tým, čo s produktom po jeho využití.

Čo robíte vy sama na zlepšenie situácie?

U mňa je veľmi podstatné, aby som sa do všetkých vecí, ktoré nosím, zamilovala. Ak sa nezamilujem, nekúpim si to. To som pretavila aj do tvorby. Pokiaľ sa nezamilujem do toho, čo som vytvorila, dizajn nie je dosť dobrý.

Mám dokonca jeden sveter, ktorý som nosila na strednej škole a veľmi som ho milovala, potom som ho počas výšky odložila a tento rok som ho znova po šiestich rokoch vytiahla. Je stále super a pekný, a cítim sa, akoby som mala niečo nové. U mňa to je taká cirkulárna zamilovanosť. Nerada sa zbavujem niečoho, do čoho som sa už raz zamilovala, a radšej to opravujem, dokým sa to nerozpadne.

Čo podľa vás môže urobiť bežný človek, aby planéte aspoň trochu pomohol?


Bežný človek by mal byť vždy zvedavý a správne sa pýtať. To som sa naučila v módnom priemysle, ale aj pri iných odvetviach, napríklad pri zákonoch či financiách.

Čo môžu urobiť firmy?

Myslím si, že základom je každý projekt poriadne premyslieť.

Čo môže urobiť štát?


Možno začať vytvárať výzvy, ktoré budú zrozumiteľnejšie, pretože podpory pre značky sú tu aj teraz, ale to, ako to je vymyslené a koľko je okolo toho papierovačiek, je strašné.

Tiež má zmysel vytvárať vzdelávanie pre podporu začínajúcich inovátorských značiek, aby sa nové zmeny či výzvy k nim aj skutočne dostali. Zdá sa mi, že o tom vedia len súkromné či neziskové organizácie, ktorých činnosťou je práve ľudsky vysvetliť začínajúcim značkám, ako to štát naozaj myslel. Tieto inštitúcie si však musí nájsť každý sám.

Čo všetko sa vám ako značke v oblasti udržateľnosti dosiaľ podarilo?
 Kam by ste sa chceli dostať?

Créeme používa GOTs certifikovanú balvnu a funguje na princípe cradle to cradle, čo znamená, že nespájame technicky cyklus s prírodným cyklom a používame len stopercentné materiály, aby sa dali zrecyklovať.

Dlho sme hľadali dodávateľa, ktorý by vedel spracovať stopercentnú bavlnu na maličké kúsky a zrecyklovať ju, keďže bielizeň sa skladá z drobných kúskov, na rozdiel napríklad od košele, z ktorej sa dajú spraviť trenky. No také nohavičky sa naozaj dajú len zrecyklovať.

Doteraz sme riešili možnosť, aby sa naše veci dali skompostovať. Mali sme aj konzultácie ohľadne EcoCert certifikácie, povedali nám, že ideme veľmi dobrým smerom, ale že nemáme veci kompostovať, ale musíme to vyriešiť tak, aby odev bol recyklovateľný a mohli sme ho vracať späť do módneho priemyslu.

Bola by veľká škoda, keby sme robili zo stopercentných materiálov a potom ich dali napríklad do slovenskej firmy, ktorá by ich spojila s polyesterom. V Španielsku sme našli firmu, ktorá vie stopercentnú bavlnu roztriediť, zrecyklovať a vytvoriť z nej vlákno. Vlákno sa spája s 30 percentami recyklovanej bavlny a so 70 percentami GOTS organickej bavlny.

Z tohto sme naozaj šťastné, lebo konzultácie nás usmernili, a to, čo sme si vymysleli úplne na začiatku, sa začína pomaly ukazovať ako zmysluplné. Jednoducho sa cyklus dá uzavrieť.

Toto sú veci, o ktorých bežní ľudia ani netušia. Sme podľa vás v oblasti recyklácie a ekologického štýlu života dostatočne vzdelaní?


V Bratislave sa ľudia zaujímajú aj o udržateľnú módu. V „mojej bubline“ sú ľudia vzdelaní, ale občas mi vesmír pošle niekoho, aby som vedela, že nie všetci o udržateľnej móde vedia. Myslím si, že to chce len čas. Už je to oveľa lepšie než pred tromi rokmi. Zlepšuje sa to aj vďaka médiám, ktoré o tejto téme čoraz viac píšu. Články o ekológii spotrebiteľom otvárajú oči.

Snažíte sa v tomto smere ovplyvňovať svojich blízkych, rodinu, priateľov? 


Po kúskoch. Keď sa ma niekto spýta na módny priemysel, odpoviem. Nepoučujem, lebo to nemá nikto rád.

Myslíte si, že generácia našich rodičov bola k životnému prostrediu šetrnejšia?

Ani neviem. Napríklad rozumiem, že zatiaľ nič také ľahké a lacné ako plast nebolo vytvorené. Zaujímavé bolo, keď som si čítala jeden článok zo starých novín, že je tu nový skvelý materiál – polyester a konečne už nemusíme ťažiť z prírody a musieť vytvárať prírodné materiály.

Vtedy som si uvedomila, že vždy tu bude tenká hranica, čo robiť. Mám teraz odevy upcyklovat? Recyklovať? Vytvárať nové z organických prírodných materiálov alebo z recyklovanych polyesterových?

Počula som, že v minulosti odevy vydržali vďaka prírodným materiálom oveľa dlhšie a mohli sa dediť. Ja si to však z detstva nepamätám.