Kefky, ktoré oslavujú slovenský folklór. Ich autorka Michaela Bednárová nám porozprávala o svojom vzťahu k tradičným symbolom

20. júna 2018
Autor: Simona Lichá
Foto: Petra Rjabinin, Puojd

Michaela Bednárová pôsobí v oblasti textilného dizajnu a módy desať rokov. Za ten čas si vytvorila portfólio s rukopisom, systém práce, ktorý jej vyhovuje, aj jasnú cestu, ktorou chce svoju značku Puojd viesť. Lásku k slovenským symbolom tentoraz preniesla na limitovanú edíciu zubných kefiek CURAPROX. Textilnú dizajnérku sme navštívili v jej bratislavskom byte, rozprávali sme sa nielen o tvorbe inšpirovanej folklórom a Slovenskom, ale aj o potrebe nastavovania zrkadla a reakcie na spoločenskú situáciu.

Michaelu sme navštívili u nej doma, v minimalisticky riešenom bratislavskom byte, ktorého interiér vznikol podľa návrhu Soni Králikovej zo štúdia Mimo architekti. Priznáva, že vzťah k dizajnu sa u nej ako u textilnej dizajnérky prejavuje vo všetkých smeroch. Keď s tým raz človek začne, tak už sa nevie vrátiť späť. „Mám rada staré veci, niektoré mi na byte ostali po pôvodnej majiteľke. Snažím sa v zariadení bytu kombinovať staršie, autentické nábytky s novými, dizajnérskymi a na mieru robenými riešeniami. Nerada tvorím zbytočné nadbytky a tak, ako v móde, záleží mi na príbehu každej veci, ktorá tvorí môj interiér,“ približuje svoj vzťah k dizajnu.

Snaha poukázať na to dobré, čo v našej krajine máme

Tematická línia, ktorá sa tiahne celou Michaelinou tvorbou, vychádza prevažne zo slovenských vzorov. K spracovaniu národných symbolov sa dostala ešte počas školy. „Riešila som dizajnérsky suvenír Slovenska a vychádzala som hlavne zo štátneho znaku, pretože som si uvedomila, že nikdy nebol takto spracovaný. Chcela som priniesť kvalitné a nenápadné produkty, lebo Slováci majú problém prezentovať sa cez národné symboly,” hovorí o začiatkoch Puojdu textilná dizajnérka. „Postupom času som k tomu pridávala veci, ktoré mne symbolizujú Slovensko, no nemusia byť nutne prvoplánovo folklórne. Napríklad makovice, ktoré mi pripomínajú vysypávanie maku s mojou babičkou, alebo klasy, ktoré sa v minulom režime stali symbolom práce. Je to krásny vizuálny prvok, ktorý sa aj v mojej značke uchytil najviac. Má svoju históriu, ale stále je aj symbolom prírody.

Michaela sa prostredníctvom svojej tvorby snaží poukázať na to, že naše oficiálne štátne symboly by nemali byť vnímané negatívne. „Celou mojou tvorbou sa tiahne záujem o pozitívne sprístupnenie slovenskosti. Mnohí ľudia sú z vlastnej krajiny depresívni a ja im chcem cez moju prácu ukázať, že sú tu aj dobré veci,” vysvetľuje.

Dizajnérka si uvedomuje, že slovenský znak je často zneužívaný. „Každá etapa, odkedy sa tomu venujem, mala špecifikum, keď bol znak vnímaný cez politiku zle. Teraz je to to, že sa nám v krajine rozmohli extrémistické nálady. Mohla by som to poňať tak, že dobre, nejdem s tým už nič robiť, ale je to presne naopak. Naše symboly sú symbolmi demokratickej krajiny, ktorá je v Európskej únii a hlása isté hodnoty. Strany, ktoré tieto hodnoty nezdieľajú, by sa preto podľa mňa nemali tváriť ako hrdí vlastenci. Nemajú naše symboly, či dokonca folklór, zneužívať. Čím to bude horšie, tým viac musíme myslieť v kontexte so symbolmi pozitívnejšie a chrániť si to, čo v skutočnosti reprezentujú. Treba dávať extrémnym skupinám zdravý protipól,” hovorí textilná dizajnérka.

Vždy bol na prvom mieste textil

Michaela k svojmu povolaniu inklinovala od detstva. „Vedela som iba to, že budem maliarka ako mamka. Ale aj na textil som bola vždy zvedavá. Od piatich rokov som chcela vedieť štrikovať, háčkovať, vyšívať, záujem o textilné techniky sa prejavil veľmi skoro. Vďaka tomu, že aj mamka je textilná výtvarníčka, veľmi ľahko som sa k tomu dostala. A počas toho, ako som sa vyvíjala, mala som najväčší záujem o ručné tkanie a neskôr o ručnú sieťotlač. Keďže som si ručnou fázou prešla už dávno, teraz sa viac sústredím na profesionálnu výrobu, baví ma hľadať lokálne firmy, ktoré vedia vyrábať v menších množstvách pre značky, ako mám ja, alebo vyhľadávať nové technológie,” hovorí.

Michaela je radšej, keď nie je označovaná ako módna návrhárka, vychádza to z jej vzdelania aj primárneho zamerania Puojdu: „Nie som vyštudovaná odevná dizajnérka, móda sa ku mne dostala postupne a to ako prostriedok odprezentovať textil. Textilný dizajn znamená vytváranie vzorov, hľadanie nových štruktúr látok a podobne. A to je práve to, čím chcem, aby sa značka odlišovala – že je v nej viditeľne iný textilný dizajn. Bála by som sa o sebe povedať, že som módna návrhárka v rešpekte k tým, ktorí odevný dizajn vyštudovali. Pre mňa je móda skôr produktom.”

Kefky inšpirované drevenicami

Michaela tvrdí, že značky, s ktorými spolupracuje, sledujú Puojd dlhodobo a hodnotu autorskej tvorby chápu. „Značku  CURAPROX vnímam ako veľmi progresívnu, najmä vo vnímaní hodnoty dizajnu. Prvá objednávka od CURAPROX bola na „one size“ šaty Versatil, ktoré som pre nich vyrobila na prezentačné účely. „Spolupráca s CURAPROX ju potešila a po prvej objednávke sa neskončila. Pre značku vytvorila dizajn kefiek inšpirovaný folklórom, hoci sama priznáva, že folklóru sa v tvorbe venuje menej, no o to s väčším rešpektom. “Na vytvorenie ďalšej autorskej edície kefiek ma oslovili sami. Chceli folklórnu edíciu a práve s tým sa obrátili na mňa. Folklóru sa venujem menej, hoci súčasťou môjho portfólia sú ponožky Čičmianky inšpirované drevenicami v Čičmanoch.  Práve cez ne sa ku mne dostal olympijský výbor a neskôr aj CURAPROX,” opisuje začiatok spolupráce.

„Čičmany sú jediný ľudový motív, ktorý spracúvam. Mám k tomu veľký rešpekt, lebo je to naozaj krásna a cenná vec. Keď sa robí s ľudovými motívmi a s folklórom, je dôležité vedieť o histórii veľa. Nie je dobré dospieť do fázy, že folklór zneužívame, že slúži iba účelovo. Je lepšie robiť to od srdca a vedieť o tom veľa,” vysvetľuje svoj vzťah k domácemu dedičstvu.

Výsledkom spolupráce značiek Puojd a CURAPROX  sú tri farebné verzie kefiek. „Prvotné zadanie bolo, že by to malo byť niečo ľudové.  Zhodli sme sa, že Čičmany sú geometrické a dali by sa najľahšie spracovať. S farebnosťou prišiel viac-menej CURAPROX, ja som pôvodne mala predstavu iba o čierno-bielej verzii, ako referencii na drevenice. Ale keďže už existujú aj ponožky, ktoré majú národné farby, tak sme sa zhodli, že pridáme aj červenú a modrú,” približuje proces.

Dôraz na hodnotu priemyselnej histórie

Pre Michaelu je dôležité neustále rozširovať portfólio značky. „Pridávam nové veci aj kvôli tomu, že chcem udržiavať zákazníka v strehu a zároveň sa snažím reagovať na to, ako sa mení doba. Napríklad najnovšie sú to zápisníky, ktoré sú recyklované. Sú z papiera, ktorý nám vzniká po sublimačnej tlači. Aby sme to nevyhadzovali, začali sme ho odkladať a rozmýšľať, ako z neho vyrobiť ďalšie veci,” vysvetľuje.

Veľký úspech majú cvičky, ktoré Michaela vyrába v niekoľkých vzorových prevedeniach. „Práve cvičky vznikli zo záujmu o lokálnu produkciu a históriu našej krajiny. Firma, ktorá ich vyrába, je posledná a pôvodná, a robia ich tradičnou technológiou, čiže sú veľmi kvalitné. Všetko je stopercentne prírodné, podrážka sa robí zatavovaním, nie sú lepené. Snažím sa nachádzať to, čo je priemyselnou históriou našej krajiny. Rovnako som začínala s ponožkami v čase, keď to ešte nikto nerobil a firma, s ktorou som spolupracovala, nemala na to presne prispôsobené stroje. Učili sa na mne, ale videli v tom perspektívu a to sa im potvrdilo, keď sa pozrieme na množstvo značiek, ktoré sa živia predajom vzorovaných ponožiek.” hovorí o spolupráci.

Nová kolekcia bude najkritickejšia

S pracovnou disciplínou Michaela ako dizajnérka na voľnej nohe problém nikdy nemala. „Vstať ráno a ísť pracovať mi nerobilo nikdy problém, ale nie som ten typ, ktorý skoro vstáva, skôr som zvykla robiť dlho do noci. Je to skôr návalové. Niekedy je hrozne veľa roboty a vtedy sa potiahne a inokedy, keď nie je sezóna, tak trošku aj oddychujem. Ale teraz, keď mám Janku, ktorá sa v rámci značky stará o obchod a administratívu, tak to mám nastavené tak, že viem robiť iba do piatej a cez víkendy nerobiť,” hovorí o systéme práce, ktorý sa jej podarilo za niekoľko rokov fungovania biznisu nastaviť.

Priznáva, že Slovensko ako téma ju stále baví, na jej tvorbu majú veľký vplyv aj  životné situácie. „Posledná kolekcia Dedina vznikla tým, že som dosť veľa výletovala po slovenských dedinkách, predošlá kolekcia krava vznikla z toho, že som mala strašný smútok za domovom, za Kežmarkom, za prechádzkami po lúkach a lesoch. Je to taká osobná vec. Teraz napríklad chystám kolekciu, ktorá súvisí s mojím desiatym výročím a chcem sa vrátiť k tomu, s čím som začala,” prezrádza plány Puojdu.

„Tým, že som už dospelá, tak aj spoločenskú situáciu vnímam viac. Viac sa zaujímam o to, čím ja viem prispieť do spoločnosti. Táto kolekcia bude prvýkrát jemne kritická, idem v nej zobraziť mnohé frustrácie, osobné aj kolektívne. Chcem sa venovať takým veciam, ktoré nás vyslovene žerú a nastaviť tým zrkadlo spoločnosti. Stále ostávam pozitívna, ale cieľom je zároveň poukázať na to, že tu takéto problémy máme a ako jednotlivci by sme s tým niečo mohli robiť.“

Čičmianske limitky nájdete aj na Pohode

Dvojbalenie limitovanej edície kefiek z dielne Michaely Bednárovej nájdete aj v CURAPROX stane na festivale Pohoda. Okrem toho si budete môcť nacvičiť, ako si správne čistiť zuby klasickou kefkou, medzizubkou, jednozväzkovou aj sonickou kefkou. Budú sa zbierať použité kefky, ochutnávať nové svieže pasty BE YOU, ktoré budú k dispozícii aj pri umývadlách. V hlavnom stane sa môžete zúčastniť aj na „uletenom“ fotení a zasúťažiť si o pasty BE YOU.

O Michaele Bednárovej

Michaela je textilná dizajnérka, ktorá stojí za značkou Puojd. Slovenskú dizajnérsku značku založila v roku 2008, venuje sa najmä originálnym textilným potlačiam, v ktorých sa odráža najmä jej vzťah k slovenskej tematike. Vyštudovala textilný dizajn, pochádza z Kežmarku, momentálne žije v Bratislave.

Radi prispôsobíme obsah a vizualizáciu webovej stránky a reklám, ako aj poskytovanie funkcií sociálnych médií, aby sme vám poskytli lepší zážitok z používania webovej stránky. Umožní nám to analýza návštevnosti a aktivít na webovej stránke, k čomu potrebujeme používať vaše online identifikátory (cookies, IP adresy).