Sú ženy, ktoré po deťoch odjakživa túžia, iné otázku rodičovstva nechajú len tak plynúť. Netreba prehliadať, že sú medzi nami aj tie, ktoré sa dobrovoľne rozhodli pre život bez detí. Nech je rozhodnutie ženy akékoľvek, všetky si zaslúžia pochopenie a toleranciu. Koľko detí je tak akurát a koľko je už veľa? Opýtali sme sa štyroch žien s rôznymi príbehmi a názormi.

Daniela: Skutočnosť, že nechcem mať deti, som si uvedomila v detstve

Daniela Sláviková je mladá žena, ktorá má v otázke rodičovstva jasno. Deti mať nechce. Je to jej vlastné vnútorné rozhodnutie, o ktorom je presvedčená roky. „Skutočnosť, že nechcem mať deti, som si prvý raz uvedomila už v detstve. Hrali sme sa s kamarátkou s bábikou, ktorú som hodila na posteľ, a ona v tej chvíli poznamenala, že budem zlá mama. Vtedy som jej povedala, že deti mať nechcem a nebudem. Odvtedy síce prešli roky, no moje rozhodnutie sa nezmenilo. Bolo obdobie, keď som si nahovárala, že by som mohla mať dieťa. Ibaže to bolo skôr tlakom zvonku, nie moja túžba,“ vysvetľuje Daniela.

Dôvod je u Daniely jasný. „Necítim to tak. Reakcie okolia sú rôzne. Moja mamka vie, že dieťa mať nechcem. Vie, že je to moje rozhodnutie, ktoré musí akceptovať, aj keď bola z toho sklamaná,“ hovorí o názore rodiny a zároveň dodáva: „Stretávam sa s názormi, že sa to zmení, lebo som mladá, že to budem ľutovať, alebo s otázkami, či tu po sebe nechcem niečo zanechať. Viem, že vládne názor, že každá žena by mala byť matkou. No nie každá môže. A nie každá chce. Našej spoločnosti aj v tejto oblasti chýba tolerancia, akceptácia, ktoré nahrádza potrebou presviedčať iných o svojej pravde. Okolo mňa je zopár dievčat a žien, ktoré deti mať nechcú alebo nemajú, a poznajú všetky tieto dobre mienené rady, ktoré im už lezú na nervy. Veď kto lepšie vie, ako my samy, či deti mať chceme, alebo nechceme?“

Priznáva, že s rôznorodosťou v názoroch ohľadom rodičovstva sa stretla aj v partnerskom živote. „S bývalou priateľkou vznikal zo začiatku menší rozpor, lebo ona po dieťati túžila. Ja nie. Nakoniec moje rozhodnutie akceptovala,“ hovorí.

Erika (1 dieťa): Dieťa bolo vnútorné volanie, nie plán

Erika Koklesová má dnes dospelú dcéru, ktorá jej robí radosť, a neľutuje, že nemala viac detí. „Neviem si predstaviť mať štyri deti, lebo nie som ten typ. Vidím však okolo seba viacdetné rodiny a všetci sú šťastní,“ hovorí. „Nemala som jasný plán o rodičovstve. Cítila som, že prišiel čas, a túžila som mať dieťa, nebolo to podľa plánu, ale vnútorné volanie,“ dopĺňa.

Mnoho rodín ovplyvní rozhodnutie mať jedno dieťa finančná otázka, u Eriky to tak nebolo. „Ekonomické hľadisko nebolo pre mňa kritériom. Boli obdobia, keď sme sa mali horšie či lepšie z ekonomického hľadiska, no nie z hľadiska radosti a šťastia. Keď sa mi narodila dcéra, jednoducho som cítila, že tak je to dobre. Nikdy viac som nemala pocit, že chcem ďalšie dieťa,“ spomína.

Erika priznáva, že otázka materstva sa podľa nej rieši čoraz viac. „Vnímam, že materstvo je dnes veľká téma a často aj polarizujúca, najmä v tom, ako deti vychovávať. Stala sa z toho intelektuálna disciplína, rozumová záležitosť,“ hovorí. „Sú ľudia, ktorí sú rodinne založení a túžia mať veľkú rodinu, a sú ľudia, napríklad ako ja, ktorí sú spokojní s jedným dieťaťom alebo dokonca bez dieťaťa. Všetko je dobré, pokiaľ to tak chceme a cítime sa tak šťastní,“ uzatvára.

Zuzana (5 detí): Buď robíte poriadne kariéru, alebo sa poriadne staráte o deti

Zuzana Garguláková je opačným príkladom, je matkou piatich detí. S úsmevom hovorí, že ich má presne toľko, na aký počet stačí, no zároveň priznáva, že ju pravdepodobne ovplyvnila aj rodina, keďže sama pochádza zo šiestich súrodencov.

Zuzana s manželom, deťmi a rodinnou príbuznou (na fotke prvá sprava)

Prešla si aj obdobím, keď sa venovala kariére, preto dnes môže porovnávať a hodnotiť na základe vlastnej skúsenosti. „Keď sa chcete venovať rodine, musíte sa jej venovať aspoň v určitej etape života. Kariéra (myslím u ženy) a rodina sa nedajú skĺbiť. Aj keď sú ženy v zahraničí s veľkým počtom detí, ako napríklad Angelina Jolie, neviem však, s koľkými opatrovateľkami sa dá popri kariére taká veľká rodina zvládnuť. Ja som robila kariéru, preto si myslím, že s rodinou sa to skĺbiť nedá. Buď robíte poriadne prácu, alebo sa poriadne staráte o deti,“ hovorí z vlastnej skúsenosti.
Ľahšie a ťažšie obdobia sa striedali. „Najťažšie sa mi to vidí teraz. Deti sú síce už dosť samostatné, ale ešte stále potrebujú intenzívnu starostlivosť a pomoc,“ hovorí. Podľa Zuzany okrem ekonomickej otázky zaváži aj pomoc zo strany rodiny. „Keď obaja rodičia pracujú a nemáte nikoho, kto by vám s deťmi pomohol, nie je to pohoda.  Dnešné deti potrebujú okrem toho, že im venujete všetok čas, aj peniaze na financovanie školských a mimoškolských aktivít, a keď ešte splácate hypotéku, treba sa veľmi obracať. To je jedna strana mince. Druhá je to, čo je na veľkej rodine dobré, čiže humor, veselá spoločnosť, vedieť vychádzať s ľuďmi a vzájomne si pomáhať,“ hovorí a vzápätí dodáva: „Keď človek chce, vždy sa to dá zvládnuť. Nie je to ľahké, ale predstava, že vychováte šťastné a spokojné deti, je veľmi motivačná.“

Psychologička: Nikdy sme nemali toľko možností dobre sa postarať o deti ako dnes

Psychologička Zuzana Zimová priznáva, že trend pôrodnosti sa líši z roka na rok. „Na otázku ohľadne ideálneho počtu detí nie je možné dať jednoznačnú odpoveď. Často sa redukuje na ekonomické zázemie, teda koľko detí si môže dnešná mladá rodina dovoliť. Ak by sme sa na to však pozreli z perspektívy niekoľkých storočí – nikdy sme neboli takí bohatí, nemali sme toľko možností dobre sa postarať o svoje deti ako dnes. Napriek tomu počet detí v rodinách postupne klesol pod dve deti na jednu ženu. Zdá sa, že rolu skôr hrajú predstavy o tom, čo rodičia potrebujú dieťaťu zabezpečiť. Zmenil sa štandard dobrej starostlivosti o deti,“ hovorí Zimová.

„Mnoho dnešných rodičov zvažuje, koľkým deťom budú môcť zaplatiť krúžky, dobré školy, s koľkými deťmi si môžu dovoliť ísť na dovolenku. V generácii našich starých rodičov ešte doznievala vojnová bieda a pre mnohých z nich bolo hlavným kritériom to, koľkým deťom môžu dopriať jedlo. Nie zdravé jedlo, ale jedlo, výživné a lacné,“ vysvetľuje psychologička.

Názory na materstvo sa u dnešných mladých ľudí líšia. „Medzi najčastejšie dôvody odkladania rodičovstva patria najmä neschopnosť nájsť vhodného partnera, pôžitkársky spôsob života či zmena vnímania hodnoty dieťaťa. Dieťa je čoraz viac vnímané ako zdroj šťastia pre rodičov a ženy čakajú na optimálny stav túžby mať dieťa,“ hovorí Zimová.

„Ak porovnám možnosti mojej generácie s možnosťami dnešných mladých ľudí – majú oveľa viac príležitostí zamerať svoje túžby inam ako k deťom, môžu cestovať, vzdelávať sa, budovať si kariéru v práci,“ tvrdí a dodáva, že zásluhu na tom má aj pohodlie, na ktoré sú mladí ľudia zvyknutí. „Na rozhodnutie mať deti vplýva aj to, či sú mladí ľudia ochotní vzdať sa životného štandardu na úkor dieťaťa. Niekedy počuť vyjadrenia, že sa nechcú stať otrokmi svojich detí ako ich matky. Lenže spočiatku sa dieťa bez starostlivosti matky nezaobíde. Potrebuje, aby matka uprednostnila jeho potreby pred svojimi. Nie, aby na seba zabúdala, ale rozhodne musí rátať s tým, že bude v mnohých činnostiach obmedzená.“