Vzťahové či rodinné výzvy, pracovné úspechy, ale aj závažné spoločenské udalosti. Päť zaujímavých žien, s ktorými ste sa stretli v našich článkoch, sme oslovili aj teraz – na sklonku roka 2021. Chceli sme od nich odpoveď na jedinú otázku: Ktorý moment roka 2021 mal pre vás zásadný význam?

Tento rok bol pre mňa vzťahový, osobne aj pracovne
Denisa Zlevská, psychologička a zakladateľka projektu Vzťahovo
„Uplynulý rok sa v našej rodine, a teda aj v mojom osobnom živote, niesol na dobrodružnej vlne s rodinným kalendárom kRok. Ten sa zrodil v našej krajine vzťahov ako reakcia na situáciu, v ktorej sa ocitli rodinné vzťahy počas prebiehajúcej pandémie. Vytvorili sme nástroj, ktorý pomáha rodinám stabilizovať sa v tejto neistej dobe, pozýva ich k spoločnej hre a zároveň aktívne pomáha zvládať stres a učí relaxovať. Toto naše autorské dielo mi umožnilo dostať sa do novej pozície moderátorky podcastu, ktorý sa venuje vzťahom s heslom Aby nám spolu dobre bolo. Vďaka nemu som mala možnosť hľadať so zaujímavými hosťami odpovede na otázku, čo robí vzťahy šťastnejšími a spokojnejšími.
Pre mňa bol tento rok vzťahovým rokom – osobne i pracovne. Bol takým, keď som sa prizerala tomu, ako náš syn Jurko rastie, učí sa voziť na odrážadle, jesť lyžičkou, upratovať hračky či rozprávať. Ale aj vtedy, keď do mojej poradne zavítali maminy, ktoré boli na pokraji vyhorenia, či mladí prežívajúci úzkosť a stratu zmyslu, na ktorých padla ťarcha sociálnej izolácie. Som vďačná za dôveru, ktorú mi preukázali všetci, s ktorými sa nám v roku 2021 spojili cesty, a už sa teším na pokračovanie nášho spoločného dobrodružstva v nadchádzajúcom roku.“

Extrémne náročné rodinné situácie s odstupom času hodnotím ako zázrak
Patrícia Hirschnerová, spoluzakladateľka projektu Pracujúce mamy
„Rok 2021 uzatváram ako veľmi rýchly a veľmi pomalý zároveň. Začal sa naozaj zhurta, prvého januára som sa vrátila z pôrodnice s naším druhorodeným synom Dávidom a o pár dní som zistila, že aj s covidom. Kým pre mňa to znamenalo „len“ zimnice a stratu čuchu, vtedy asymptomatickému Dávidovi neskôr zistili neurologické problémy a do denného programu nám pribudla drsná rehabilitácia Vojtovou metódou. Na jednej strane to bolo extrémne náročné, no dnes to hodnotím ako zázrak. Žasnem nad geniálnym dizajnom ľudského vývoja, ale aj nad tým, ako sme podrástli vo vzťahu s manželom.
Pracovný život nabral na obrátkach tiež – projekt Pracujúce mamy bol pre mňa pôvodne len psychohygienou popri prvej materskej. V roku 2021 som zrazu posielala prvé faktúry a diskutovala s potenciálnymi investormi. Viaceré médiá sa začali o tému žien po materskej pauze zaujímať, čo sa prejavilo silnými slovami vďaky našej narastajúcej komunity, ale aj učebnicovým facebookovým hejtom na moju osobu.
Nasledovali dlhé dni lockdownu v byte, ktoré mali svoje krásne mikromomenty. Napríklad vtedy, keď mi dvojročná dcéra Eva urobila kávu a mladšiemu bratovi podala cumlík so slovami „to bude dobré“. Tie slová si musím často pripomínať, najmä pri správach o situácii s pandémiou na Slovensku alebo keď súrne potrebujem dokončiť niečo pracovné a deti sa v tej deň rozhodnú poobede nespať. Ostávam však optimistka.“

Zásadné momenty zažívali všetci, ktorí sa rozhodli vyhľadať pomoc
Zuzana Juráneková, koordinátorka tímu Online terénnych pracovníkov v Ipcko.sk
„Pre mňa osobne je mimoriadne náročné vybrať jeden zásadný moment v tomto roku. Mám skôr veľa zásadných dní. Dalo by sa povedať, že ich bude presne 365. Už teraz viem, že ja a moji kolegovia na linkách pomoci IPčko.sk, Krízová linka pomoci a Dobrá linka sme tento rok boli a budeme súčasťou viac ako 65 000 príbehov ľudí, ktorí prežívali náročné životné chvíle a boli na hrane života a smrti, ale rozhodli sa vyhľadať pomoc a podporu.
Boli a sú to zásadné momenty v životoch ľudí, ktorí sa rozhodli dať životu druhú šancu, a zásadné momenty aj nás – odborníkov, ktorým bolo dovolené, aby sa stali súčasťou týchto silných okamžikov, ktoré prinášajú nádej. A práve tú teraz všetci veľmi potrebujeme.“

Viac si cením hodnoty ako priateľstvo, ľudskosť a dôvera
Lenka Hlinková, zakladateľka a riaditeľka občianskeho združenia Ženský algoritmus
„Toto bol prvý rok existencie nášho občianskeho združenia, ktoré je akýmsi pokračovaním či skôr praktickou verziou mojej knihy Ženský algoritmus a jej nosnej myšlienky za viac žien v IT, v manažmente a rodovú rovnosť na pracovisku. Pre mňa osobne to bola najintenzívnejšia škola – po 14 rokoch v súkromnej sfére ako zamestnanec sa zrazu brodiť neznámymi vodami neziskového sektora. No nie všetko počas korony stagnuje. Náš tím narástol na 20 členiek, za rok sme vyškolili vyše 3000 ľudí a z 32 podaných žiadostí o grant nám vyšlo 15. Dosah našich aktivít prekonal naše očakávania.
Uvedomila som si, že popri dvoch malých deťoch vlastne piplem v pracovnom čase to „tretie“ a len veľmi málo času mi zostalo na seba. Ale napriek tomu, aké to bolo náročné, najmä v čase izolácie a negatívnych správ, si ešte viac cením hodnoty ako priateľstvo, ľudskosť a dôvera. Viacerých nás tento rok naučil vstávať z popola. Som vďačná za rok 2021. Urobil ma silnejšou a odolnejšou.“

Písanie Korona denníkov zo Stredozeme ma udržiavalo v psychickej pohode
Boba Markovič Baluchová, etická rozvojová novinárka a výskumníčka; zakladateľka portálu MediaAbout.dev; komunikačná manažérka platformy Ambrela
„Napriek tomu, že sa s rodinou dlhodobo nachádzame v Aotearoe (Nový Zéland po maorijsky), stále na diaľku dobrovoľnícky vypomáham niekoľkým mimovládkam a pracujem pre platformu Ambrela, ktorá zastrešuje 28 humanitárnych, rozvojových a vzdelávacích organizácií na Slovensku. Niektoré z nich sa pre koronakrízu dostali až na hranicu ľudského či organizačného vyhorenia, veľa svojich aktivít totiž museli ukončiť alebo preniesť do online priestoru, čo sa v prípade práce so zraniteľnými komunitami nerobí ľahko.
V rámci osvetovej kampane Tváre migrácie, ktorú mám v Ambrele na starosti, sme tento rok spustili sériu online diskusií práve preto, aby verejnosť na Slovensku vedela, ako naše mimovládky pomáhajú núdznym nielen doma, ale aj vo svete, napríklad v Etiópii pre vojnový konflikt v Tigraji, na Ukrajine pre nepokoje v Donbase, v Libanone pre dekádu sýrskej krízy atď.
Posledné dve novembrové debaty na témy zahraničnej pomoci SR v roku pandémie a materstva v stave klimatickej núdze som si aj sama odmoderovala. Mediálne pokrývanie globálnych výziev etickou formou a zrozumiteľným jazykom mám totiž nielen v náplni práce, ale považujem to aj za svoju osobnú misiu.
V máji som po deviatich rokoch konečne odovzdala svoju druhú dizertačnú prácu, ktorá sa týkala mojej srdcovej oblasti – medzinárodného dobrovoľníctva. Robiť náročný kvalitatívny výskum a spracovávať výsledky v malom byte, kde v jednej miestnosti manžel navrhuje a testuje virtuálne hudobné nástroje a v druhej chce vytešená predškoláčka tretí raz po sebe pozerať na tablete Moanu, odporúčam len silným povahám a maminám, ktoré zvládajú ‚multitasking‘ aj sebaovládanie. Keď som prácu v auguste po mesiacoch sústredenia sa a odriekania obhájila a tešila sa na rodinné výlety karavanom po Severnom ostrove, návštevy filmových klubov a hudobných festivalov na mestských plážach, krajina vošla do 4-mesačného lockdownu.
V rámci striktných pandemických obmedzení som sa udržiavala v mentálnej pohode aj tým, že som písala aucklandský karanténny denník. Vtesnať príbeh do osemsto znakov a naplniť ho niečím pozitívnym občas dalo zabrať, ale podľa spätnej väzby z domoviny sa Korona denníky zo Stredozeme stretli s príjemným ohlasom. Doteraz ich vzniklo 261. Svojim rodinným blízkym i ďalším známym som touto formou dávala vedieť, ako sa nám v ďalekom Tichomorí vodí a ako na pandémiu reaguje naša 4-ročná dcérka Tove Tui. Prežíva totiž zvláštne detstvo – polovicu svojho života strávila iba s rodičmi izolovane na odľahlom mieste 18-tisíc kilometrov od svojich milovaných babiniek. Veríme, že sa nám už v budúcom roku podarí za nimi vycestovať.“