Predsudkov a komentárov o ženách za volantom je stále mnoho. Medzi nami je však množstvo šoférok, ktoré zastarané stereotypy búrajú. Jazdia lepšie ako niektorí muži, vynikajú orientačným zmyslom alebo dokonca súťažne pretekajú. Luciu Laurincovú, ktorá medzi ne patrí, sme navštívili v práci – v automobilovom showroome v Banskej Bystrici. Rozprávali sme sa o jej vzťahu k autám aj o jej najväčšej záľube − rely pretekoch, ktorým sa už niekoľko rokov venuje ako navigátorka.

Hoci Lucia pracuje ako asistentka predaja áut v Banskej Bystrici len vyše roka, okolo áut sa točí celý život. Luciinou záľubou sú už niekoľko rokov rely preteky, na ktorých so spolujazdkyňou Michaelou Debnárovou tvoria jedinú ženskú posádku na českých a slovenských súťažiach. Lucia v rámci dvojice zastáva pozíciu navigátorky, ktorá musí mať trasu pretekov a komunikáciu so šoférkou neustále plne pod kontrolou.

Autá majú v rodine

Vplyvom prostredia, v ktorom Lucia vyrastala, nie je pre ňu rely ničím netypickým. „Cesta k autám bola úplne prirodzená, pretože môj otec jazdí rely už tridsať rokov. Okrem toho máme aj rodinný autoservis. Rely sa venovala aj staršia sestra, otec stále jazdí aktívne. Čiže o autá sa zaujímame všetci okrem mamy, tá jediná má z nás doma stresy,“ hovorí Lucia s úsmevom.

Priznáva, že nebola dieťaťom, ktoré netrpezlivo čakalo na vodičský preukaz, no vzťah k autám mala odjakživa. „Vždy som chcela robiť niečo s autami. Po gymnáziu ma nezobrali na vysokú školu, začala som pracovať a už to išlo,“ vysvetľuje cestu za prácou v automobilovom priemysle. „Pracujem ako asistentka predaja dvoch automobilových značiek. Nie som priamo predajkyňa, čiže neviem o autách všetko do bodky, ale základy musím vedieť,“ približuje náplň práce.

So stereotypom, že ženy o autách veľa nevedia, sa Lucia stretáva bežne. „Keď niekto príde vyberať auto, zvyčajne vyhľadáva chlapov. Zažila som dvoch zákazníkov, keď som tu bola sama, ktorí sa ma naschvál začali pýtať technické parametre, lebo si potrebovali dokázať, že nič neviem,“ hovorí zo skúsenosti. „Väčšinou sú zákazníci v pohode a nepozastavujú sa nad tým, že som žena v predajni automobilov. Tiež mám kolegyne, ktoré tu pracujú roky a sú veľmi profesionálne,“ dodáva.

Musia sa na seba stopercentne spoliehať

Záľubu v rely podporoval u Lucii otec aj sestra, ktorá sa nedávno stala mamou a aktívne už nejazdí. „Najprv som ako navigátorka jazdila s otcom, potom ešte s dvomi jazdcami a až minulý rok som sa dala dokopy s Michaelou, s ktorou jazdím dodnes. Na začiatku našej spolupráce bola myšlienka projektu, v rámci ktorého mala vzniknúť čisto dámska posádka, tak ma Michaela oslovila a skúsili sme to,“ hovorí o vzniku ženskej rely dvojice.

„S Miškou máme veľmi dobrý vzťah. Myslím že nás naše spoločne pretekanie celkom zblížilo. Ja ju určite neberiem len ako moju profesionálnu ,šoférku‘, ale predovšetkým ako veľmi dobrú priateľku. Miška ale žije v Košiciach, takže veľa priestoru na spoločné chvíle mimo pretekov nemáme, o to viac si naše spoločné chvíle na pretekoch užívame,“ hovorí.

Ako navigátorka sa bežne stretáva s otázkami ľudí, čo je jej úlohou. „Niektorí sa smejú, že len čítam zákruty doprava, doľava, ale nie je to len o tom. Na pretekoch by sa mala jazdkyňa sústrediť iba na šoférovanie, všetko ostatné jej hovorím ja. Musíme sa na seba stopercentne spoľahnúť,“ hovorí. „Dôležitá je aj psychická príprava pred pretekmi, keďže do auta musím sadať s čistou hlavou. Všetky súkromné starosti či problémy musia ísť vtedy bokom. Ako navigátorka musím byť plne sústredená na každý detail,“ dodáva Lucia.

Po nehode prišiel väčší vnútorný pokoj

Lucia si uvedomuje, že v aute záleží na každej reakcii, nešťastie môže prísť v sekunde. „Minulý rok v lete sme mali nehodu, ktorá bola dosť nepríjemná, ale našťastie sa nám nič nestalo,“ približuje svoju negatívnu skúsenosť z pretekov.

Rýchlosť ju neodrádza, no priznáva, že po nepríjemnej udalosti si nebezpečenstvo uvedomuje intenzívnejšie. „Na pretekoch po havárii som sa bála. Priznám sa, teraz mám akoby niečo v sebe, cítim väčší vnútorný pokoj,“ hovorí Lucia.

Na pretekoch to majú presne rozdelené. „Miška vie ako a ja viem kam. Hoci je skúsená pretekárka a jej jazda je bezpečná, v každom prípade je rýchla. Je tam viac faktorov, ktoré musí ona počas ostrej jazdy riešiť. Či už ide o povrch, pneumatiky, počasie, presne odhadnúť rýchlosť, brzdné body. Mojou úlohou je hlavne v čas reagovať na nástrahy trate, zákruty, retardéry, ktoré jej čítam z rozpisu, ktorý sme si vytvorili pri obhliadke trate. Všetko musí byť podľa itinerára a na presne daný čas. Pred každou rýchlostnou skúškou ešte skontrolujem pneumatiky, bezpečnostné prvky, odposluch v prilbách a pokiaľ je všetko v poriadku, môžeme ísť na to,“ približuje priebeh prípravy.

Jediná ženská dvojica medzi chlapmi

Lucia a Michaela majú za sebou desiatky pretekov na Slovensku a v Česku. Ich posledným pretekom bolo podujatie Enipro Rally v Lubeníku, na ktorých sa im viac ako 85 kilometrov dlhú trať podarilo úspešne prejsť za niečo vyše jednu hodinu a šesť minút. Spomedzi vyše 50 štartujúcich tímov boli Michaela a Lucia jedinými ženskými pretekárkami.

Keďže Lucia a Michaela sú čisto ženskou dvojicou medzi mnohými chlapmi, prináša to podporu, ale aj negatívne reakcie. „Keď sme začali minulý rok, našlo sa veľa ľudí, ktorí nám hovorili, že to nevyjde, že budeme určite posledné. A už prvé preteky nás prekvapili, išli sme celkom fajn. Nakoniec sme boli vicemajsterkami Slovenska vo svojej kategórii, spomedzi všetkých chlapov, i keď vlastne my jazdíme iba s chlapmi. Čisto ženská dvojica sme na rely na Slovensku aj v Česku iba my,“ približuje.

„Dnes je však báb v automobilovom športe trochu viac než v minulosti. Viac je navigátoriek, šoférok je veľmi málo. V Česku jazdia ešte asi tri ženy, tie však jazdia s chlapmi navigátormi,“ približuje Lucia a zároveň priznáva, že by to raz chcela skúsiť na pretekoch aj za volantom. „Veľmi by som chcela jazdiť, ale uvedomujem si, že tiež je to obrovská zodpovednosť. Už len to, keď má človek auto prenajaté. Stále sa však chystám, že prehovorím otca, aby mi požičal svoje,“ hovorí o plánoch.

Nie je hanba, keď sa človek v autách nevyzná

Lucia nevníma, že by to ženy mali za volantom ťažšie. „Možno niekedy v minulosti, ale teraz už nie. Mám pocit, že žien je všade čoraz viac. Ale sú, samozrejme, aj ženy, ktoré si prídu kúpiť auto a nevedia o ňom nič. To však nie je hanba, keď sa tomu niekto nevenuje. Takí sú aj niektorí muži,“ vysvetľuje svoj postoj.

Sama je šoférkou, ktorá zvládne aj menšie technické veci. „Nevyznám sa až tak, ale s nevyhnutnými úkonmi si poradím. Viem si opraviť defekt, vymeniť si koleso alebo olej,“ hovorí a zároveň s úsmevom dodáva, že na cestách je často rozčúlenou vodičkou. „Komentujem šoférov hlavne vtedy, keď vidím, že niekto ide naozaj zle. Každé ráno sa vytočím, keď idem do roboty,” smeje sa. Podobne to má aj s priateľom. „Určite som lepší šofér. Síce on o sebe hovorí, že je lepší šofér, ale podľa mňa nie,“ uzatvára Lucia.

O Lucii Laurincovej

Má 26 rokov, pochádza z Revúcej, momentálne žije a pracuje v Banskej Bystrici. Je asistentkou predaja v automobilovom showroome Lion Car. Vo voľnom čase sa aktívne venuje automobilovému športu. Je navigátorkou rely pretekárky Michaely Debnárovej, s ktorou sa jej v čisto mužskej konkurencii podarilo získať titul vicemajsteriek Slovenska.