Makaróny namiesto slamky aj originálna hubka na riad. Aké ekovychytávky používa autorka obalov z včelieho vosku?

12. septembra 2018
Autor: Viktória Mirvajová
Foto: archív Martiny Gáborovej

Martina Gáborová odmalička miluje pohyb a prírodu a v tomto duchu sa jej darí aj žiť. Je inštruktorkou jogy, windsurfingu, lyžovania a snoubordingu. S manželom nedávno rozbehli koncept výroby ekologických obalov, ktoré dokážu nahradiť plastové vrecká aj jednorazové obrúsky, aby pre životné prostredie urobili niečo skutočné. V rozhovore sa podelila o vychytávky, ktoré zlepšujú jej vzťah s prírodou, aj o dôvody, prečo by ľudstvu pomohol návrat k pomalosti a prírode.

Zvykli sme si na pohodlný život a málokto sa zamýšľa nad tým, či je pohodlný aj pre našu planétu. Na základe názorov a užitočných tipov od žien, ktoré si uvedomujú, aké dôležité je chrániť životné prostredie, vám chceme ukázať, že niekedy stačí malý krôčik na to, aby sme žili lepšie, zdravšie a šetrnejšie. Na otázky o zodpovednosti k životnému prostrediu odpovedala Martina Gáborová, ktorá spolu s manželom rozbehla projekt Včelobal, koncept ekologických obalov na jedlo z včelieho vosku, prírodných olejov, živice a čistej bavlny.

Čo je podľa vás dnešný najväčší problém týkajúci sa životného prostredia?

Je jasné, že sme to my ľudia a naše správanie. Najmä bezohľadnosť, chamtivosť a možno aj lenivosť každého, kto si radšej kúpi plastové taniere, aby nemusel upratovať po svojej narodeninovej oslave alebo silvestrovskom večierku. Bolo by veľmi jednoduché zhodiť vinu len na tých, ktorí sú pri moci a majú právo rozhodovať, ale nie je to čierno-biele. Keby sme prestali kupovať napríklad plastové príbory, prečo by sa ďalej vyrábali?

Čo robíte vy na zlepšenie situácie?

Sú to drobnosti každodenného života. Nosím si svoj príbor, svoju šálku na kávu, pri nákupe potravín volím tie, ktoré nie sú zabalené v plastoch, zbieram odpad z okolia, kompostujem a, samozrejme, používam včelobal namiesto potravinovej fólie. Veľa jazdím na bicykli. Do školy aj do práce som takmer každý deň chodievala na bicykli. Aj na dovolenky s manželom chodievame na bicykli. Oblečenie, ktoré nenosím, posúvam rodine a kamarátkam. Snažím sa nakupovať v second-handoch. Zdá sa to ako kvapka v mori, myslím si však, že keby to robil každý človek, vyzeralo by to tu inak.

Máte nejakú ekovychytávku, na ktorú nedáte dopustiť?

Lufa alebo tekvica na umývanie. Dokonca aj moja mama a svokra uznali, že sa s ňou dobre umýva riad, dlho vydrží a nezapácha. A ešte jedna – makarón namiesto plastovej slamky. Lacné, dostupné, kompostovateľné!

V čom je Slovensko v tejto oblasti pred inými krajinami?

Budem porovnávať s krajinami, ktoré som navštívila. Napríklad v Kanade nemajú takmer žiadny systém na čistenie odpadových vôd. Mrhajú energiou slabo zateplenými stavbami. V porovnaní so svetom autá v Európe produkujú menej emisií. Američania vo veľkom fungujú na polotovaroch a kávach, ktoré si brávajú so sebou, na množstve plastových obalov. V Indonézii, Indii a vlastne v celej juhovýchodnej Ázii zase netriedia odpad, a čo je horšie, ľudia bežne hádžu smeti priamo do rieky, mora alebo len tak za dom.

V čom je Slovensko v tejto oblasti za inými krajinami?

V Kanade na rozdiel od nás triedia odpad oveľa systematickejšie. Plechovky, PET fľaše, zvyšky jedla, všetko má svoje miesto a ak niečo dáte nesprávne, jednoducho vám odpad nevynesú – musíte sa to naučiť. Fungujú tam napríklad aj firmy poskytujúce službu prania látkových plienok pre deti. Sami sme tú službu využívali a vôbec to nevyšlo drahšie, ako kupovať jednorazové plienky. Myslím, že je to trochu aj diera na slovenskom trhu – určite by sa mamičkám páčilo byť eko a zároveň nemusieť plienky prať. Za krajinami, ako sú Holandsko, Fínsko a Dánsko, sme zase pozadu v tom, ako málo na dopravu využívame bicykle.

Čo môže urobiť bežný človek?

Smeti nezmiznú, keď ich zahodíme do priekopy za záhradou. Mali by sme si uvedomiť, že aj malými krokmi môžeme prispieť k pozitívnej zmene. Napríklad nosiť svoju tašku na nákup či používať ekologickú kozmetiku. Mali by sme si premyslieť, či naozaj potrebujeme to, čo sa chystáme kúpiť, resp. či sa to nedá zohnať z druhej ruky. Týka sa to oblečenia, ktoré kupujeme často, ale najviac asi potravín. Jednoducho by sme sa mali snažiť nakupovať tak, aby sme nič nemuseli vyhodiť. Čím viac bude človek zladený s prírodou, tým viac sa ju bude snažiť chrániť.

Čo môže urobiť štát?

Slováci sú otvorení ekologickému správaniu a štát by mal ísť príkladom a dať také podmienky, aby bolo pre človeka výhodné správať sa ekologicky. Napríklad by mohol zaviesť zálohovanie PET fliaš alebo plechoviek. Určite chýbajú zberné dvory odpadov bližšie k ľuďom. Bratislava zasa ide opačným smerom a zavádza poplatky za zvoz odpadu na zberný dvor. Štát by mohol postupne zakázať, prípadne znevýhodniť používanie jednorazových plastov a finančne uľaviť podnikateľom s bezobalovými obchodmi.

Tiež je podľa mňa veľmi dôležité dať vystavať kvalitné cyklotrasy, aby sa človek nebál ísť na bicykli, aj keď má malé dieťa vo vozíku či v cyklonosiči. Sme malá krajina, čo je naša devíza, preto by sa niektoré veci mohli udiať pomerne rýchlo.

Čo by ste chceli v tejto oblasti spraviť vy?

Rada by som sa naučila žiť tak, aby som sa zaobišla bez jednorazových plastov a aby naša domácnosť produkovala minimum odpadu. Tiež by som si priala čo najmenej používať auto.

Sme v tejto oblasti dostatočne vzdelaní?

Myslím si, že nie. Keby sme boli, nepili by sme pivo z plastových pohárov, ktoré po jednom použití hodíme do koša (v tom lepšom prípade). Videli by sme vo svojom okolí viac nádob na triedenie odpadu. V severských krajinách je bežné, že ľudia sa do práce vozia viacerí v jednom aute, tzv. carpooling, u nás je to však vec pýchy, a tak každý sedí vo svojom aute sám, či už v rannej, alebo poobednej zápche.

Snažíte sa v tomto smere ovplyvňovať svojich blízkych, rodinu, priateľov?

Nie som ten typ, čo sa snaží niekoho priamo ovplyvniť alebo poučovať. Ak sa niekto dá inšpirovať, som rada a snažím sa byť dobrým príkladom pre svoje okolie, ale je na každom, aby niečo zmenil. Myslím si, že ak sa niekto cíti do niečoho tlačený, bude skôr klásť odpor. Takže sa radšej sústredím na seba a na to, aby som sama pred sebou mala dobré svedomie. A budem len dúfať, že ostatní sa pridajú.

Myslíte si, že generácia našich rodičov bola k životnému prostrediu šetrnejšia?

Spomínam si, ako mi mama rozprávala, že keď išli na túru, museli si vodu dávať do fľaše od octu, pretože nič iné sa vtedy v plastovej fľaši nepredávalo. Bola to vzácnosť. Mať vlastné auto bolo tiež považované za akýsi luxus. Dnes má snáď každá rodina dve-tri autá. Myslím teda, že predchádzajúca generácia bola šetrnejšia, no nie preto, že by na to ľudia viac dbali, ale preto, že neexistovali všetky dnešné „vymoženosti“. Možno by nám všetkým prospel návrat k jednoduchosti, prírode a celkovo k pomalšiemu životnému tempu.

O Martine Gáborovej

Martina Gáborová sa narodila a vyrastala v Bratislave. Odmalička miluje pohyb v prírode a vždy ju lákalo dobrodružstvo. Je inštruktorkou jogy, windsurfingu, lyžovania a snoubordingu. Spolu s manželom Martinom už dlhšie rozmýšľali nad niečím, čo by bolo prínosné a čo by sami mohli vyrábať. A tak sa rozhodli začať so Včelobalom – ekologickými voskovými obrúskami na balenie potravín. Spolu s manželom a malým synčekom momentálne žijú v Kanade.

Radi prispôsobíme obsah a vizualizáciu webovej stránky a reklám, ako aj poskytovanie funkcií sociálnych médií, aby sme vám poskytli lepší zážitok z používania webovej stránky. Umožní nám to analýza návštevnosti a aktivít na webovej stránke, k čomu potrebujeme používať vaše online identifikátory (cookies, IP adresy).