Mať v obývačke týždeň stromček je príliš veľký luxus, hovorí environmentalistka Ivana Maleš

12. decembra 2017
Autor: Viktória Mirvajová
Foto: Veronika Pilátová

Vianoce sú o nákupoch množstva darčekov, živých či umelých stromčekoch v obývačkách a vyváraní jedál, ktoré sa napokon nezjedia. S Ivanou Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky sme sa rozprávali, prečo sú predvianočný zhon a sviatky stresujúcim obdobím nielen pre ľudí, ale aj pre našu planétu.

O konzumnom rozmere Vianoc sa diskutuje často. Sú však ľudia, ktorí v sebe dokážu objaviť skromnosť počas bežných dní, ale aj počas sviatkov. Jednou z nich je aj Ivana Maleš. „Vianoce sme mali vždy skromnejšie. Nikdy sme nemali veľa darčekov. Keď som bola dieťa, tak sme sa vždy stretávali u babky. Stromček sme doma nemali, bol iba u babky a ten sme spolu zdobili. Zostalo mi to dodnes. Doma nemávame stromček, máme ho u mojej mamy v Srbsku. Dcéra sa vždy teší, že ide na Vianoce k babke, kde je stromček, a teda aj Vianoce,” hovorí o svojich sviatkoch Ivana Maleš.

Vianočný stromček, ktorý neskôr rastie v záhrade

Ivana sa už niekoľko rokov snaží žiť v štýle zero waste a v tomto duchu sa nesú aj jej Vianoce. Celá rodina má len jeden stromček. „Mama kupuje jedličku s koreňom. Na Vianoce ju vyzdobíme a po sviatkoch zasadíme do záhrady. Už je tam niekoľko takýchto stromčekov,” opisuje Ivana.

Podľa štatistík sa len v Bratislave každý rok vyhodí okolo sto ton stromčekov. „Aj keď sa tie stromčeky energeticky zhodnotia, je to dosť desivé číslo, ak si uvedomíme, že museli niekde rásť, museli sa spíliť alebo vykopať, prepraviť, predať a odniesť domov, no nakoniec aj tak skončia v spaľovni. Nehovoriac o tom, koľko stromčekov sa nepredá,” hovorí Ivana. „V Košiciach funguje prenájom stromčekov, čo sa mi veľmi páči. Mať týždeň stromček v obývačke je dosť veľký luxus, takto si ho môžete prenajať a potom zas vrátiť. A stromček sa bude ďalej využívať,” vysvetľuje.

Živý alebo umelý?

Spýtali sme sa aj na klasickú dilemu – či je ekologickejší umelý alebo živý stromček. „Umelý stromček možno opakovane použiť, ale nedá sa recyklovať. Na konci jeho životného cyklu máme problém, čo s ním. Lepší je živý stromček, ale taký, ktorý sa využije aj ďalej. Taký, ktorý nie je jednorazovo vypestovaný a vypílený na to, aby nám slúžil týždeň, a potom skončil na skládke alebo v spaľovni,” objasňuje.

Za prijateľnú alternatívu považuje aj zdobenie stromčeka na záhrade alebo vytvorenie netradičného stromčeka napríklad z paliet alebo z opadanej čečiny. „V prípade paliet alebo čečiny ide o využitie materiálu, ktorý nám už neslúži. Dá sa opakovane použiť a potom ho možno kompostovať alebo inak zhodnotiť.”

Vianočný darček má byť výnimočný

Aj obdarúvanie sa v Ivaninej rodine deje v duchu skromnosti. „Každý  vopred povie, čo si najviac želá, aby nedostal množstvo vecí, ktoré nevyužije. Na Vianoce by sme si mali darovať niečo výnimočné, na čo budeme myslieť celý rok.” Platí to aj v prípade detí. Jej triapolročná dcéra vlani dostala kolobežku, o ktorej hovorila tri mesiace pred sviatkami. „Má ju veľmi rada a každému hovorí, že ju dostala na Vianoce. Je to pre ňu výnimočný darček, ktorý sa jej spája s výnimočnou chvíľou. Pre mňa je dôležité dcéru vychovať tak, aby vedela, čo chce, a mala radosť, že dostala to, po čom túžila. Nemyslím si, že by deti chceli 30 nových hračiek, vždy majú jednu alebo dve, ktoré chcú najviac.” Za najlepšie darčeky Ivana považuje zážitky, ale Vianoce sú podľa nej najmä o spoločnom trávení času a o hodnotách.

Nebojte sa nepotrebné veci posúvať ďalej

Predvianočný čas je spojený s upratovaním, ktoré môže predstavovať napríklad aj vytriedenie nepoužívaných vecí. U Ivany doma sa pravidelne konajú akési detox soboty, keď sa triedia veci, ktoré sa nepoužívajú a posúvajú sa tým, ktorí ich môžu využiť.

Ľudia, ktorí si veci nostalgicky odkladajú alebo veria, že sa im ešte zídu, sa s nimi lúčia ťažko. Ivana má pre nich radu. „Dobrým riešením je zabaliť veci do škatúľ, odložiť ich a po čase sa k nim vrátiť. Vybrať odtiaľ jednu vec, ktorú si necháte, a ostatné dať preč. Keď ste si na ne tak dlho nespomenuli, tak ich asi nepotrebujete. Naozaj sa treba zbavovať vecí, na ktoré nemáme čas a zaberajú priestor, ktorý by sme vedeli využiť na niečo iné. Je dôležité, aby každá vec mala nejaký účel.”

Spôsoby, ako darovať veciam nový život, rodina už dobre ovláda. „Napríklad detské knižky alebo hračky dávame známym s tým, nech nám ich už nevracajú, ale posúvajú ďalším deťom. Hračky nosíme aj do Starej tržnice, kde sa koná detská burza, a peniaze z predaja sa použijú na zveľadenie tržnice. Zároveň máme kamarátov v komunitných centrách. Dávame im veci, ktoré už nepoužívame, ale vieme, že ľuďom, ktorí majú oveľa menej ako my, poslúžia.”

December dokáže byť veľmi stresujúcim obdobím, a to nielen pre nás, ale aj pre životné prostredie. „Konzum sa v tomto období veľmi zintenzívni, nakupuje sa viac vecí, takže je aj väčšia produkcia vecí, ktorá má dosah na životné prostredie,” hovorí Ivana a ilustruje to vlastnou skúsenosťou. „Bola som kúpiť dcére otepľovačky. Nezohnala som ich cez žiaden bazár, tak som išla do športového obchodu a bola som v šoku, koľko vecí tam je. To nemáme šancu vykúpiť. Nadprodukcia vecí je úplne desivá. Obchody praskajú vo švíkoch tovarom, ktorý bol vyrobený na úkor životného prostredia.”

Štedrá večera je viac o spoločnom čase než o jedle

V predvianočnom období sa nekupujú len darčeky, ale aj množstvo potravín. „Takmer všetko je balené. Obaly, ktoré boli vyrobené pred mesiacom, končia v koši. Veľa sa plytvá jedlom. Je to plytvanie prírodnými zdrojmi, no zároveň vzniká aj odpad. Určite je dobré urobiť si nákupný zoznam podľa toho, čo chceme variť, aby sme neplytvali potravinami ani peniazmi,” dodáva

U Ivany sa štedrovečerná večera skladá z tradičných jedál – zo zemiakového šalátu, zo srbských makových rezancov s medom, z oplátok a z vegetariánskej kapustnice. „Mama a manžel jedia mäso, takže oni majú rybu, my s dcérou si vždy niečo k šalátu vymyslíme, napríklad zeleninové fašírky. Večera nie je o jedle, skôr o tom rituáli, že si všetci sadneme za jeden stôl a sme spolu,” zdôrazňuje, čo je pre ňu na Vianoce dôležité. „Nerobíme žiadne veľké nákupy a nemusíme veľa času tráviť v kuchyni, radšej sa ideme niekam prejsť,” vysvetľuje a pridáva svoj tip na pokojné a príjemné Vianoce pre ľudí aj pre planétu. „Keď sme spolu a nemusíme si odovzdávať veľké množstvo materiálnych vecí ani si vymýšľať veci, o ktorých si myslíme, že nás urobia šťastnejšími, tak je to lepšie pre nás aj pre životné prostredie.”

O Ivane Maleš

Pochádza z Báčskeho Petrovca v Srbsku. Na Slovensko prišla pred takmer 20 rokmi študovať environmentalistiku. Pôsobila ako konzultantka v oblasti odpadového hospodárstva a environmentálneho manažmentu. Založila Inštitút cirkulárnej ekonomiky, kde pôsobí v oblasti inovatívnych projektov pre samosprávy, komunikácie a fundraising. Spolu s manželom a s dcérou žije v Bratislave, už niekoľko rokov v duchu filozofie zero waste.

Radi prispôsobíme obsah a vizualizáciu webovej stránky a reklám, ako aj poskytovanie funkcií sociálnych médií, aby sme vám poskytli lepší zážitok z používania webovej stránky. Umožní nám to analýza návštevnosti a aktivít na webovej stránke, k čomu potrebujeme používať vaše online identifikátory (cookies, IP adresy).