Na to, aby človek cvičil jogu, nepotrebuje ohybné telo ani byť vegetariánom, hovorí učiteľka jogy Michala

Niekto jogu vníma ako prísny životný štýl, s ktorým sú spojené hodiny meditácie, vegetariánska strava a štúdium východných filozofií. V poslednom čase je však joga pre mnohých relaxom po práci či spôsob, ako sa ráno nakopnúť. Počas našej návštevy v škole jogy učiteľky Michaly Sabovej sme sa dozvedeli, ako môže aj človek, ktorému šport vôbec nevoňal, prepadnúť zdanlivo náročnej aktivite, a aj to, že pre začiatočníka vôbec nie je najťažšie zvládnuť cviky, ale sedieť v pokoji a nehýbať sa.

Miša začínala s jogou pred takmer dvanástimi rokmi. Hľadala si pohybovú aktivitu, ktorá by ju naozaj bavila. „Mala som asi dvadsať rokov, keď som prišla prvýkrát na hodinu power jogy. Vtedy som mala za sebou tréningy s trénerom, skúšala som aj zumbu, no rýchlo som z nej zdrhla, pretože na hodinách bolo na mňa ako introverta priveľa ľudí a hlasnej hudby. Ako dieťa som nešportovala, dokonca som bola oslobodená od telesnej výchovy a celkovo som sa športom vyhýbala,“ smeje sa Michala.

„Joga však bola láska na prvý nádych. Na hodiny power jogy som začala chodiť pravidelne. Bola to pre mňa jednoduchá a jasná cesta,“ hovorí o začiatkoch. „Keď som prišla prvýkrát na jogu, boli tam sviečky a tma. Páčilo sa mi to, lebo sa na mňa nikto nepozeral a cítila som sa trochu neviditeľná,“ spomína.

Po dvoch rokoch intenzívneho cvičenia si spravila učiteľský kurz a začala viesť vlastné hodiny power jogy. „Na prvú hodinu som išla s pripraveným papierom, čo mám precvičovať. Power joga mi na nejaký čas stačila, bol to vlastne taký ‚jogový aerobik‘, freestyle jogových pozícií a bavilo ma, že si asány môžem variovať sama. Po čase však začala mať pre mňa čoraz menší význam, a tak som začala jogu skúmať ďalej,“ rozpráva o trénerských začiatkoch.

Ľudia očakávajú expresné balíčky dobrého pocitu

Zmysel Miša našla v tradičnej ashtanga joge. „Momentálne učím iba ashtanga jogu, a to individuálnym štýlom učenia, ktorý sa volá mysore. Spočíva v tom, že každý cvičí na hodine sám a učiteľ ho jogu učí, teda nepredcvičuje. Ashtanga joga má jednotlivé asány, pozície rozdelené do sérií, ktoré sa človek dokáže bez problémov naučiť naspamäť.  Keď prídete na svoju prvú mysorovú hodinu, tak chvíľu len sedíte a pozorujete, čo sa deje okolo vás. Paradoxne, je to pre väčšinu ľudí z celej hodiny to najťažšie. Po pár minútach príde učiteľ za žiakom a prevedie ho individuálne časťou praxe. Na tej prvej hodine sa zvyčajne naučíme pozdrav slnku a pár pozícií v sede, čo je vlastne začiatok a koniec praxe. Postupne, ako žiak chodí na hodinu, ho učiteľ prevádza a učí postupne nielen jednotlivé asány, ale aj pozadie jogy a pranajámu (jogové dýchacie cviky, pozn. red.). Po čase sa prax, čo sa pozícií týka, zautomatizuje a zostane väčší priestor na prácu s dychom a teda na jogu samostnú,“ vysvetľuje Michala a zároveň zdôrazňuje jedinečnosti mysore. „Podľa mňa je to jeden z najlepších systémov učenia. Je vhodný pre začiatočníkov aj pokročilých, pretože aj po rokoch pravidelnej praxe na podložke sa máme stále čo učiť.“

Priznáva však, že mysore štýl neosloví každého, no ak žiak vydrží prvé hodiny, väčšinou už pri ňom zostane. „Keď som chodila na power jogu, mala som pocit, že ľudí bavilo práve to, že niekto precvičuje a oni len opakujú. Pri ashtange je to zo začiatku iné, lebo človek z pasívnej pozície pozorovateľa prechádza do aktívnej pozície učiaceho sa. No a to je asi predsa len trošku náročnejšie a možno práve preto je motivácia učiť sa jogu slabšia ako ísť si ju len zacvičiť. Mám pocit, že mnoho z nás očakáva expresné balíčky dobrého pocitu, že mnoho z nás očakáva už po prvej svojej hodine taký expresný balíček dobrého pocitu a pokojnej mysle, ale po prvých hodinách to tak naozaj nie je. Treba si to trošku odmakať, ale zároveň treba pozície precítiť, prežiť a predýchať, až potom príde dobrý pocit z jogy. Keď človek pri mysore prežije začiatky, ostane pri ňom už asi nastálo,“ hovorí učiteľka jogy.

Chlapov náročnosť jogy prekvapí

Dôvody, prečo ľudia začínajú s jogou, sú rôzne. „Najčastejšou je asi bolesť chrbta alebo túžba byť ohybnejší či silnejší. Niektorí ľudia prídu na hodinu pre zdravotné problémy, ktoré ich trápia, niektorým sa páčia pozície z Instagramu a chcú sa ich naučiť,  iní chcú schudnúť či hľadajú doplnkový šport, no a potom je menšia časť, ktorá sa chce joge venovať z iných dôvodov. Väčšina ľudí, čo sa mojich skúseností týka, s jogou začne práve pre bolesti chrbta,“ tvrdí Michala. Učiteľka je presvedčená o tom, že joga je naozaj pre všetkých. „Na to, aby človek mohol robiť jogu, nepotrebuje flexibilitu. Nepotrebuje ani silu. Jogu predsa môže robiť každý, kto vie dýchať. Môžeme ju robiť všetci bez rozdielu veku či zdravotného stavu. Prekážkou môže byť len naša lenivosť.“

V poslednom období vyhľadáva hodiny čoraz viac mužov, dokonca vedia mať pre jogu väčšie zanietenie ako ženy. „Joga je aj o silových pozíciách, a to chlapov naozaj prekvapí. Zrazu zistia, že to nie je len o sedení a dýchaní, ale že udržať si plynulý dych v slede pozícií je celkom makačka, a o tom, aké vie byť pre mnohých náročné sedieť pohodlne na zemi ani nehovorím. Keď sa pre to nadchnú, majú možno ešte väčšiu zotrvačnosť ako ženy. Je ich síce menej ako žien, ale joga už prestáva byť pre chlapov tabu. Niektorí ju majú ako kombináciu s cvičením. Tým, že je to iný pohyb ako vo fitku, je to pre nich ešte náročnejšie,“ hovorí zo skúsenosti.

Najväčší problém? Dýchanie

Hoci sa stal z jogy trend, mnoho ľudí sa väčšinou zameriava len na pozície a jej východným koreňom, ktoré sú pomerne vzdialené našej kultúre, praktizovaniu mantier, zvukovým cvičeniam či meditáciám nevenujú pozornosť. Michala si to uvedomuje, aj ona bola v začiatkoch prekvapená. „Pamätám si, keď som prvýkrát prišla na ashtanga jogu a začali sme otváracou mantrou. Prvý moment bol pre mňa šokujúci. Pre veľa ľudí, ktorý mantru nepoznajú, vyznie zvláštne. Mantry však naozaj majú efekt. Pri ich recitovaní či opakovaní vzniká vibrácia, ktorá upokojuje myseľ. Ja síce na začiatku hodín mantru robím len občas, a to s ľuďmi, ktorí chodia na jogu dlhšie, no vždy si ju užívam a možno ju zaradím do praxe častejšie,“ vysvetľuje Michala.

Problémom je pri joge predovšetkým tá najprirodzenejšia aktivita – dýchanie. Práve dýchať nahlas je pre niektorých žiakov to najťažšie. „Počas ashtangovej hodiny dýchame len nosom, ale nádych aj výdych by mal byť so zvukom. Je to špeciálny jogový dych so zvukom udžají, takže pri dýchaní jemne šumíme. Spočiatku sa vačšina ľudí hanbí dýchať nahlas, ale keď si zvyknú na tento spôsob, tak ho sem tam využijú aj v bežnom živote. Tak ako v jogovej praxi hlasný dych pomáha upriamiť pozornosť smerom dovnútra, tak to funguje aj mimo podložky. Napríklad keď máme veľa stresu, pomáha pozornosť zamerať na svoj dych a jednoducho ho predýchať,“ hovorí.

Michalu na hodinách prekvapuje najmä nepokoj ľudí. „Paradoxne, tí, ktorí sedia osem hodín denne pri počítači, majú problém obsedieť. Začiatočníci, ktorí majú sedieť a pozorovať, zvyčajne robia všetko možné. Chvíľku sedieť v pokoji na podložke je pre nich najväčší problém,“ opisuje hodiny so začínajúcimi jogínmi.

„Vplyvom sedavého povolania majú ľudia skrátené zadné stehná alebo majú problém s bolesťami chrbta či zaguľatenými ramenami. Hovorí sa, že naše plecia by sa mali usmievať a nemali by sa mračiť. Celkovo majú ľudia málo sily, nemajú silu v kľuku alebo zabudli skákať a aj jednoduchý skok im príde neprirodzený,“ opisuje problémy väčšiny ľudí. „Zaujímavé je, že ľudia nevedia veľa o svojom tele. Keď im niekedy poviem, aby zatvorili oči a ukázali rukami šírku ramien, nevedia, kde ich majú. Chýba nám akési sebauvedomenie. Možno práve preto vyhľadávame jogu, lebo sa na ňu prídeme upokojiť,“ zamýšľa sa.

Dôležité je mať denný režim

Michala jogou žije každý deň, v práci aj mimo nej. „Človek je veľa s ľuďmi, je to krásne a zároveň ťažké, a treba sa naučiť mať vo svojom režime nejakú psychoterapiu, vedieť niekedy povedať nie, mať svoj režim v jedení a v základných veciach, aby sa telo nezničilo,“ hovorí.

„Vstávam okolo piatej a ak stíham svoje ranné rituály, som rada. Robím si raňajky, venujem sa pranajáme. Tým, že ajurvéda sa stala súčasťou môjho bežného života,  tak si ráno vždy čistím jazyk a natieram sa olejom, takže mi to trvá celkom dlho. Učiť začínam o siedmej. Od siedmej sú hodiny každý deň, a keď nemám skupinu, mám súkromné hodiny alebo učím vo firmách. Môj deň je rozťahaný a domov chodím neskoro. Snažím sa mať však v presný čas raňajky, obed a večeru. Ak by som nemala svoj režim, tak by som nemala na všetko dosť energie,“ opisuje svoj deň.

Zo psychologičky učiteľka jogy na plný úväzok

Michala svoje vlastné štúdio Mysore Room Yoga Beats Bratislava otvorila pred štyrmi rokmi a dva roky funguje v príjemných priestoroch na Obchodnej ulici. Skúsená učiteľka jogy je presvedčená, že sa má ešte čo učiť. „Chodím sa vzdelávať do školy do Česka, kde sa viac venujeme mantrám, meditáciám, ajurvéde, filozofii, textom a sanskritu. Ashtanga joga má osem stupňov a väčšina ľudí sa zameriava iba na asánu, čo je vlastne jeden stupeň z ôsmich. V škole sa zameriavame viac na tie ostatné, napríklad aj na koncentráciu alebo dýchacie techniky. Snažíme sa čítať si staré jogové texty, učím sa napríklad aj jazyk sanskrit,“ hovorí.

Michala je vyštudovaná psychologička, momentálne sa okrem jogového vzdelávania venuje aj štúdiu nutričnej terapie. „Chodím do školy do Brna. Môj pôvodný plán bol venovať sa výžive, pracovať ako diétna sestra a neskôr mať poradňu výživy, kde by som mohla uplatniť aj psychologické vzdelanie. Neplánovala som učiť jogu na plný úväzok. Myslela som si, že čas hodín budem učiť, časť budem v nemocnici, ale nakoniec som zistila, že učenie mi zaberá veľmi veľa času,“ hovorí.

Šťastie z rôznych vecí na rôznych úrovniach

V joge našla pokoj a rovnováhu, v spojení so štúdiom výživy ju joga priviedla k ajurvéde a k zdravému stravovaniu. Hoci je vegetariánka, nerada sa škatuľkuje a ešte menej hovorí o vegetariánstve ako o niečom, čo je pre jogu potrebné. „Myslím, že človek nepotrebuje byť vegetarián ani nemusí meniť svoje stravovanie, aby mohol začať robiť jogu. Joga postupne navedie človeka určitým smerom, ktorý je pre neho najvhodnejší. Nemyslím si, že vegetariánstvo je úplne pre všetkých alebo že je pri joge nevyhnutné, ale ak to príde postupne a človek to tak bude prirodzene cítiť, je to super. Ak človek niečo vyradí z jedálneho lístka, mal by to vedieť nahradiť či doplniť. Ak to nevie nahrádzať úplne, potom je lepšie jesť všetko v normálnych množstvách a poznať mieru, prípadne sa poradiť s niekým, kto výžive naozaj rozumie. Na druhej strane je pravda, že joga otvára cestu k hlbšiemu uvedomovaniu si seba, druhých, ľudskej hodnoty a hodnoty bytostí okolo nás. To vedie často práve k vegetariánstvu alebo k vegánstvu,“ zamýšľa sa.

Michalu v práci tešia najmä pokroky žiakov aj možnosť rozvíjať vlastnú prax. „Šťastnou ma robia rôzne veci na rôznych úrovniach. Pri joge som šťastná, keď ľudia praxujú doma. To je najlepšia spätná väzba. Mám radosť aj vtedy, keď mi napíšu o svojich prvých stojkách, pokrokoch a zdieľajú so mnou svoje pocity,“ menuje a pridáva ďalšie malé radosti. „Milujem sladké. Rada cestujem, väčšinou sa to snažím spojiť s jogou. Bola som na hodinách jogy napríklad v Malajzii, v Indii či v Grécku. Vždy sa snažím vyhľadať jogu a zažiť si rôznych učiteľov, lebo každý z nich mi niečo dá. Môže to byť iba jedna vetička povedaná inými slovami, ktorá mi otvorí nový vesmír,“ uzatvára Michala.