Vo vláde máme päť žien, poslankyne tvoria asi pätinu Národnej rady SR, primátoriek a starostiek je na Slovensku asi 23 %. Hoci sa zastúpenie žien postupne zvyšuje, stále tvoria menšinu. O tom, prečo sa na Slovensku ženy do politiky až tak nehrnú a kto sú významné političky posledných desiatok rokov, sme sa rozprávali so Zuzanou Maďarovou, ktorá sa dlhodobo venuje rodovým aspektom v politike.
„Zastúpenie žien v rozhodovacích orgánoch na európskej, celoštátnej, regionálnej a lokálnej úrovni sa líši. Napriek odlišnostiam možno povedať, že naprieč týmito sférami je na Slovensku dlhodobo nízky podiel žien na rozhodovaní o správe vecí verejných. Doteraz bola na Slovensku jedna predsedníčka vlády Iveta Radičová a jedna predsedníčka VÚC Erika Jurinová,“ hovorí politologička Zuzana Maďarová.
Momentálne máme na Slovensku päť ministeriek, čo sa javí ako pozitívny fenomén. „Ako však konštatuje sociologička Oľga Gyárfášová, nejde o systémové prihlásenie sa vládnej koalície k rodovej rovnosti, ale skôr o dôsledok riešenia krízovej situácie. Tento jav sa nazýva sklenený útes a opisuje situáciu, keď sa do výkonných funkcií dostávajú ženy práve v čase krízy. Predpokladá sa, že v prípade zlyhania ich možno jednoduchšie nahradiť.“
Počet žien vo vláde posúva Slovensko nad európsky priemer, v ďalších oblastiach však skôr zaostávame – v parlamente tvoria poslankyne 21 %, vo vedení regionálnych zastupiteľstiev majú ženy asi 13-percentné zastúpenie a v krajských/regionálnych zastupiteľstvách tvoria takmer 26 %. Primátoriek a starostiek je asi 23 %.
Nestačí počítať, koľko političiek máme
Podľa Zuzany Maďarovej však nestačí počítať ženy v politike. „Hoci ide o dôležitý ukazovateľ rodovej rovnosti, pretože prezrádza, kto má možnosť podieľať sa na rozhodovaní o verejných záležitostiach, nemusí nevyhnutne napovedať, aké sú politiky konkrétneho štátu voči jeho obyvateľkám. Treba aj zisťovať, ako súčasná politika ovplyvňuje rôzne skupiny obyvateliek a obyvateľov vrátane tých, ktorí zažívajú viacnásobné znevýhodnenia, napríklad rómske ženy, staršie ženy alebo zdravotne znevýhodnené ženy.“ Jednoducho povedané, treba zvažovať, ako prijaté opatrenia vplývajú na rôzne skupiny obyvateľov a obyvateliek.
Podľa prieskumov tu máme istú skupinu mužov a žien, ktorá nízky počet žien podieľajúcich sa na verejnom živote považuje za problém. Realita je však často taká, že ženy zápasia s vnímaním politiky ako mužského priestoru.
Kto sú ženy, ktoré sa v minulosti výrazne angažovali v politike a verejnom dianí?
Zuzana Maďarová je odborníčkou na rodové aspekty politického aktérstva a rodové usporiadanie spoločnosti, preto podiel žien vo vysokej politike dlhodobo skúma. Zuzana vybrala aj zopár z mnohých žien, ktoré sa podieľali na verejnom živote na našom území od konca 19. storočia a svojimi aktivitami výrazne prispeli k vývoju politického života u nás.
Marína Hodžová (1842 – 1921)
Marína Hodžová je významná národovkyňa zo štúrovského obdobia, bola všestranne aktívna. Založila divadelný spolok, rečnila a ovplyvnila celú generáciu dievčat. V Liptovskom Mikuláši založila v roku 1860 Besedu dievčenskú – združenie dievčat po duševnom živote túžiacich. Istý čas bola väznená za politický čin, ktorým bola obhajoba jej otca.
Elena Maróthy-Šoltésová (1855 – 1939)
Zo školy poznáme Elenu Maróthy-Šoltésovú najmä ako prozaičku a autorku románov. Významne sa však podieľala aj na verejnom živote. Bola predsedníčkou Živeny, ženského spolku, ktorý funguje dodnes. Podporovala vzdelanosť žien a ženskú emancipáciu, významne sa zasadzovala aj v národnom zápase.
Františka Plamínková (1875 – 1942)
Novinárka a politička, ktorá sa výrazne zaslúžila najmä o získanie volebného práva žien. Františka Plamínková sa aktívne zasadzovala za práva žien, napríklad za zrušenie povinného celibátu pre učiteľky. Stála pri založení Výboru pre volebné právo žien. Zasadzovala sa aj proti fašizmu, za čo bola napokon v roku 1942 popravená.
Hana Gregorová (1885 – 1958)
Nebola političkou v zmysle štandardných politických štruktúr, ale v rámci možností svojej doby sa Hana Gregorová verejne angažovala v rôznych oblastiach verejného života od práva žien na vzdelanie a verejné pôsobenie až po aktívny boj proti fašizmu. Jej názory boli na dobu, v ktorej žila, naozaj prelomové, tvrdila, že tak ako k rodine patrí žena, patrí k nej aj muž.
Chaviva Reiková (1914 – 1945)
Narodila sa v slovenskej židovskej rodine. Bola členkou Medzinárodnej ženskej sionistickej organizácie, vedúcou sekretariátu Židovského národného fondu a vyučovala na prípravných kurzoch pre vysťahovalcov do Palestíny. Počas Slovenského národného povstania bola veliteľkou výsadky Amsterdam. Vytvorila aj samostatnú partizánsku jednotku, ktorej členov aj vycvičila. Bola tiež príslušníčkou britskej spravodajskej služby. Počas povstania bola aj s ďalšími príslušníkmi svojej partizánskej skupiny zajatá, popravená a pochovaná v masovom hrobe v Banskej Bystrici.
Helena Woleková (1946 – )
Helene Wolekovej patrí titul prvej ponovembrovej ministerky, keď v rokoch 1991 až 1992 zastávala funkciu ministerky sociálnych vecí a rodiny. Neskôr bola poradkyňou ministra Júliusa Brocku. Bola odporkyňou štátneho socializmu. Angažovala sa aj v hnutí Verejnosť proti násiliu.
Magda Vášáryová (1948 – )
Bola aktívna počas zamatovej revolúcie v roku 1989. Pôsobila ako poslankyňa Národnej rady, veľvyslankyňa a bola prvá ženská kandidátka na prezidentku SR. Zaujímavé je, ako političku vníma verejnosť a médiá. „Na príklade označovania Magdalény Vášáryovej vidieť, ako sa vytvára a udržiava predstava politiky ako mužského priestoru. Napriek tomu, že ide o političku, diplomatku, veľvyslankyňu a prvú kandidátku na prezidentský post, dodnes ju médiá často označujú predovšetkým ako bývalú herečku. Takmer 30 rokov pôsobí vo verejnom živote, zastávala významné politické a diplomatické posty, ale predsa pri jej mediálnej reprezentácii zväčša preváži rodovo prijateľnejšia rola herečky,“ vysvetľuje Zuzana Maďarová.
Iveta Radičová (1956 – )
Iveta Radičová bola prvou predsedníčkou vlády SR. Dva razy zastávala post ministerky, bola poslankyňou. V roku 2009 kandidovala v prezidentských voľbách, v ktorých postúpila do druhého kola. Pred novembrom 1989 kritizovala režim a pôsobila ako hovorkyňa VPN.
V prípade Radičovej je tiež zaujímavý pohľad na jej mediálny obraz. „Alexandra Ostertágová analyzovala, ako ju médiá zobrazujú počas významných úspechov jej kariéry. Skonštatovala, že mediálny obraz mohol prispievať k znevýhodňovaniu Radičovej a oslabeniu jej politickej pozície. Médiá zobrazovali premiérku ako slabú političku, a to aj v obdobiach jej politického úspechu. Vytvárali obraz političky bez vlastných politických zámerov a dostatočných kompetencií. Nezriedka do informovania o premiérke premietali stereotypné predstavy o ženách ako cudzích elementoch v mužskom prostredí politiky. Jedným z takýchto prostriedkov vylučovania je zobrazovanie naoko emocionálnych žien v domnele racionálnom maskulínnom prostredí. A to dokonca aj vtedy, keď sa informuje o mužských politických hádkach,“ uvádza Zuzana.
Ak vás téma žien v politike zaujala, články s podobnou témou a témou feminizmu nájdete v publikáciách organizácie Aspekt a v jej online magazíne AspektIN.
O Zuzane Maďarovej
Je výskumnou pracovníčkou na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2005 spolupracuje s feministickou organizáciou ASPEKT, v rokoch 2015 až 2017 pôsobila ako vyslaná expertka v Európskom inštitúte pre rodovú rovnosť v litovskom Vilniuse. Venuje sa rodovým aspektom politického aktérstva, rodovému usporiadaniu spoločnosti a politiky a politickej komunikácii.
