Jedna slovenská domácnosť vyprodukuje ročne až 1,4 tony odpadu. Hoci sme schopní zhodnotiť drvivú väčšinu odpadu, reálne sa triedi a recykluje len malá časť. Ako docieliť, aby sme o pár rokov neboli zasypaní vlastnými odpadkami, vysvetľuje Mária Jasečková, ktorá tieto problémy denne rieši.
Koľko odpadu vyprodukuje priemerná slovenská domácnosť ročne?
Odpad, ktorý vyprodukuje domácnosť, sa nazýva komunálny odpad. Celkový objem komunálneho odpadu na Slovensku za rok 2015 bol asi 1,88 milióna ton. V priemere na jedného obyvateľa pripadá vyše 348 kilogramov (vychádzajúc zo Štatistickej ročenky ŠÚ SR, poznámka redakcie). Štvorčlenná rodina teda vyprodukuje asi 1,4 tony odpadu ročne. Je to hrozné číslo.
Aká časť komunálneho odpadu končí nezrecyklovaná?
Uvádza sa, že triedeným zberom odpadov a následným zhodnotením je možné až o 80 % znížiť objem komunálneho odpadu, ktorý by inak skončil na skládke odpadov.
Na Slovensku sa vytriedi a zrecykluje len asi 8 % komunálnych odpadov (plasty, papier,sklo a kovové obaly), čo je okolo 27 kilogramov na obyvateľa za rok. Až 74 % komunálnych odpadov na Slovensku sa zneškodňuje skládkovaním, hoci priemer EÚ je 23 %.
Pri tom v legislatíve a programových dokumentoch máme stanovenú hierarchiu odpadového hospodárstva. Základom je predchádzanie vzniku odpadu a príprava na opätovné použitie. Až potom nasleduje recyklácia a zhodnocovanie. Zneškodňovanie je poslednou možnou alternatívou.
Mnoho ľudí berie separovanie ako zbytočnosť, neverí tomu, alebo sú leniví. Ako by ste takýmto ľuďom prehovorili do duše?
Môžeme sa na to pozerať z dvoch uhlov. Jedným je zákonná povinnosť odpad triediť. Povinnosti zo zákona sú premietnuté do všeobecne záväzných nariadení obcí a miest. Ako občania by sme mali rešpektovať zákony a nariadenia.
Druhý uhol pohľadu je uvedomenie si, že odpad ukladaný na skládkach odpadu je potencionálnou hrozbou pre životné prostredie. To znamená, že môže dôjsť k znečisteniu pôdy, vody a ovzdušia toxickými látkami. Ak by sme vôbec odpad netriedili a len ukladali na skládky, čo je na Slovensku momentálne najbežnejší spôsob zneškodňovania odpadov, tak by sme sa asi zasypali odpadom.
Neexistuje žiadny dôvod, prečo odpad netriediť a ani žiadny negatívny dopad triedenia odpadu. Triedeným zberom odpadov získavame späť druhotné suroviny, ktoré môžeme vrátiť do výrobného procesu a tým šetriť primárne zdroje surovín. Kvôli ťažbe surovín sa menej zdevastujú nové územia a menej sa znečistí životné prostredie.
Ako škodíme sami sebe tým, že nerecyklujeme?
Najväčšou škodou je, že si nešetríme vlastné životné prostredie a nepozeráme sa, čo ostane po nás. Ak by sme nebrali do úvahy environmentálnu škodu, tak je to škoda aj finančná. Ak by sme vyprodukovali menej odpadov, maximum odpadov vytriedili a čo najmenej zneškodnili na skládke alebo v spaľovni, stálo by nás to menej peňazí. Každého z nás.
Niekedy sa zdá, že odpad jednoducho ignorujeme. Produkt si necháme, obal vyhodíme a zabudneme, že existoval. Ako však ľuďom povedať, že odpad nemizne sám od seba?
Mali by sme si viac všímať, čo sa deje okolo nás. Viac sa zaujímať o život vo svojom meste, aké mám možnosti aj z pohľadu odpadov. Stalo sa mi, že na prechádzke v lese som naďabila na objemný odpad, ktorý tam niekto vyviezol. Paradox je, že ten obyvateľ si dal väčšiu námahu a stálo ho to viac benzínu a času, ako keby odpad odviezol na zberný dvor, keďže po ceste do lesa okolo neho prešiel.
V organizácii, v ktorej pracujem sa zaoberáme triedeným zberom odpadov od roku 2004. Zapojili sme sa do rôznych projektov, vybudovali sme systém triedeného zberu odpadov v komoditách – plasty, sklo, kovy, papier a viacvrstvové kombinované materiály – tetrapaky. Posledné dva-tri roky sa zaoberáme triedeným zberom biologicky rozložiteľných odpadov. Pri zavádzaní triedeného zberu vždy prebieha osveta prostredníctvom letákov, informácií na webe obce alebo mesta či kalendárov zberu.
My sa zameriavame aj na deti v škôlkach a školách, organizujeme besedy a súťaže. Deti k nám do haly triedeného zberu chodia na exkurzie. Vidia, ako sa odpad triedi, navštevujú tiež skládku odpadov. Myslím si, že je potrebné začať od detí, vysvetľovať im, aké je triedenie odpadov dôležité.
Aj tí, ktorí separujú sa občas pomýlia a odhodia niečo do nesprávneho koša. Aké najčastejšie chyby robíme?
Nechtiac sa dá vyhodiť do triedeného zberu nesprávny odpad v prípade, ak som v cudzom meste, nepoznám jeho systém zberu. Napríklad železné konzervy sa v niektorých obciach netriedia. Chyby sa robia aj vtedy, keď si ľudia neprečítajú, aký odpad kam nepatrí. Ľudia tiež vyhadzujú znečistené triedené odpady. Nevidia za tým ľudí, ktorí ešte odpad na linkách triedia. Často sa však stáva, že do nádob na separovaný odpad vyhodia niečo, čo tam vôbec nepatrí, len v snahe ušetriť si miesto v nádobe na komunálny odpad.
Ktorý materiál sa triedi najhoršie?
Najhoršie je to s plastmi, tie sú najviac znečistené rôznymi prímesami a odpadom, ktorý tam nepatrí. Možno je to spôsobené aj rôznorodosťou plastov a plastových obalov na našom trhu.
Ktorý materiál ma najširšie využitie, a dá sa s ním ľahko ďalej pracovať?
Myslím si, že všetky. Najväčšie zastúpenie v komunálnom odpade – až 45 % má biologicky rozložiteľný odpad. Jeho spracovaním a vrátením do pôdy vo forme kompostu by sme menej znečistili pôdu chemickými hnojivami.
Druhý najväčší podiel má papier, až 20 %, v jeho prípade ani netreba zdôrazňovať šetrenie primárnymi zdrojmi. Nasleduje sklo s 12 % a plasty so 7 %. U plastov je všeobecne známe, že majú nízku hmotnosť, veľký objem, sú vyrobené z ropy a najviac poškodzujú životné prostredie.
Vo Švédsku recyklujú toľko odpadu, že ho musia dovážať, aby udržali svoje kapacity v chode. Koľko percent odpadu sme schopní recyklovať u nás?
Čítala som o tom, že recyklácia odpadu je vo Švédsku jednou z priorít, menej než 1 % všetkého odpadu skončí na skládkach a asi 50% sa využije na výrobu elektrickej energie. Švédsko je jednou z krajín, ktoré sú lídrom v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov. Do roku 2020 plánujú plne rozvinúť politiku nulového odpadu, čo v praxi znamená, že žiaden vyprodukovaný odpad neskončí na skládkach. My musíme na základe EÚ legislatívy do roku 2020 dosiahnuť, že najmenej 50 % z komunálneho odpadu bude vytriedeného a následne recyklovaného.
Čo musíme zlepšiť, aby sme tento cieľ dosiahli?
Kapacity na recykláciu chýbajú pri biologicky rozložiteľnom odpade (BRO). Nakladanie s týmto odpadom ostalo na starosti obciam a mestám. Obce nemajú vybudované kompostárne, nemajú zabezpečený odvoz BRO a nemajú na to dostatok financií. Spoliehať sa na občanov, že budú doma kompostovať odpad, keď mnohí nechcú ani triediť, je asi odvážne. Opäť je to na výchove, uvedomení si dôležitosti a možno by sa malo pristúpiť aj k sankciám.
Ideálne riešenie problému spracovania odpadu, ktorý by priniesol udržateľný rozvoj je, podľa mňa, vzdelávanie a osveta, predchádzanie vzniku odpadu. Nepoužívajme plastové tašky, nebaľme si jedno jablko do igelitového vrecka alebo využívajme obaly opätovne. Pomôže aj používanie kompostovateľných zdrojov, recyklovateľných materiálov a menej plytvania.
Riešenie odpadov máme z pohľadu legislatívy nastavené dobre, dôležité je, aby občania pristupovali zodpovednejšie k problematike. Je potrebné začať od seba a chcieť sa zapojiť do procesu.
O Márii Jasečkovej
Mária je obchodná riaditeľka spoločnosti Brantner Nova v Spišskej Novej Vsi. Spoločnosť sa zaoberá najmä zberom, prepravou, zhodnocovaním a zneškodňovaním odpadu. Zamestnáva asi 115 pracovníkov, regionálne pôsobí v oblasti nakladania s komunálnym odpadom v 65 obciach a mestách.
