Internetový priestor je plný hoaxov a dezinformácií, na ktoré dlhodobo upozorňujú novinári a novinárky. Jednou z nich je redaktorka zahraničného spravodajstva v denníku SME Nina Sobotovičová. Poskytla nám niekoľko rád, ako lepšie filtrovať obsah vo svojom telefóne nielen počas vojny na Ukrajine.
1Sledujte správy pravidelne, lži tak dokážete odhaliť jednoduchšie
Na internete sa šíria klamstvá a dezinformácie, z ktorých mnohé súvisia s ruskou vojnovou propagandou – a nielen dnes. Stačí si spomenúť na hoax spred ôsmich rokov, že na Donbase za ukrajinskú stranu bojujú nadrogovaní zombie. Nie všetky dezinformácie znejú takto nepravdepodobne. Mnohé z nich sú, naopak, úplne nenápadné.
„Proruské zdroje ponúkajú v priebehu krátkeho času rôzne verzie jedného príbehu, ktoré sa ešte aj navzájom vyvracajú.“
Národný bezpečnostný úrad v marci 2022 na Slovensku zablokoval viacero stránok šíriacich dezinformačný obsah, ktorý je objektívne nepravdivý. Nina si myslí, že sme s tým začali neskoro: „Keďže šíria lži, je morálne správne ich vypnúť. Štandardné médiá a inštitúcie po prvýkrát neťahajú za kratší koniec. Skvelú prácu pri vyvracaní dezinformácií robí aj polícia v príspevkoch na sociálnych sieťach.“
Nina vidí, že informačný priestor je v čase vojny viac zahltený klamstvami, no dnes vieme propagandu spoznať ľahšie: „Ak niekto sleduje správy pravidelne, dokáže lži jednoduchšie odhaliť. Proruské zdroje ponúkajú v priebehu krátkeho času rôzne verzie jedného príbehu, ktoré sa ešte aj navzájom vyvracajú. Skvelé je, že dnes na internete nájdete na každý hoax aspoň jedno vysvetlenie a aspoň desať zosmiešňujúcich meme.“
2Na ucelený obraz feed nestačí, správy treba vyhľadávať proaktívne
Nina upozorňuje, že hocijaký článok alebo podrobná analýza bude vždy iba výsekom z reality. Skvelým a mimoriadne obsažným kúskom je reportážna kniha Tomáša Forróa Donbas, ktorú odporúča každému. Naopak, na pochopenie konfliktu na Donbase v žiadnom prípade nestačí sledovať správy na sociálnych sieťach.
„Sociálne siete fungujú na základe algoritmov, ak ‚olajkujete‘ niekoľko stránok, dostanete sa do pasce. Ich obsah vás bude prenasledovať a nevyhnutne si vytvoríte bublinu. Ak nebudete proaktívne vyhľadávať obsah z iných zdrojov, nemáte šancu vytvoriť si ucelený obraz, ktorý zodpovedá vojnovej realite.“
Nina si všíma, že ľudia na sociálnych sieťach často nesledujú, kto príspevok zverejnil, neprečítajú si celý článok a v komentároch reagujú len na titulok. „Titulok je krátky a nemá šancu obsiahnuť všetky nuansy textu,“ dodáva redaktorka.
3Prihláste sa na viacero sociálnych sietí a overte si aj obrazový materiál
Aj na sociálnych sieťach sa môžete dostať von z pasce algoritmov. Nina si všíma, že fanúšikovia slovenských extrémistov, ktorí často šíria hoaxy, reagujú len na správy z malej bubliny a často nemajú ani základné informácie.
Nedávno napríklad diskutéri na stránke ultrapravicového lídra nadávali na slovenskú vládu, že ako jediná poskytuje Ukrajine zbrane a chce Rusko provokovať. Zjavne ani len netušili, že Ukrajine posiela vojenskú pomoc drvivá väčšina západných krajín, a to vo výrazne väčších objemoch než Slovensko.
Nina hovorí, že najhoršie je upnúť sa na jednu sociálnu sieť: „Na Instagrame alebo Twitteri zatiaľ fungujú algoritmy trochu inak ako na Facebooku. Na Twitteri sú navyše veľmi aktívni zahraniční experti, debata je tu zatiaľ neporovanteľne kultivovanejšia a prínosnejšia ako na Facebooku.“
Google zas môže byť dobrým nástrojom. Napríklad cez vyhľadávanie obrázkov si môžeme overiť pravosť fotografie. Položme si otázku: nesnažia sa dezinformátori použiť starý záber z nepokojov v inej časti sveta k súčasnej reportáži z Donbasu? Podobné prípady sa podľa Niny dejú bežne.
4Kontrolujte si zdroje aj autorov správ
Nina odporúča sledovať etablované štandardné médiá. Najlepšie, ak sú medzi nimi aj také, ktoré majú vyslaných reportérov v Kyjeve, Ľvove alebo v Moskve.
„Ideálne je sledovať dianie v priamom prenose, atmosféru a emócie ľudí v živých vstupoch len ťažko scenzurujete. Výbornú prácu robila na sklonku vojny BBC, kým ešte mala korešpondenta priamo v Moskve.“
„Ideálne je sledovať dianie v priamom prenose, atmosféru a emócie ľudí v živých vstupoch len ťažko scenzurujete.“
Sama okrem toho sleduje Moscow Times, Wall Street Journal, Financial Times či Českú televíziu, ktorú vníma ako klenot verejnoprávnych médií v strednej Európe.
Človek by mal podľa Niny sledovať tie médiá, ktoré pozná a ktorým na základe doterajších skúseností dôveruje. Mal by si určite kontrolovať, či sú pod článkami podpísaní autori, autorky, či sú dôveryhodní, či citujú odborníkov s expertízou v danej téme, ktorých existencia sa dá dohľadať.
5Rozlišujte ľudí, ktorí hoaxy šíria úmyselne alebo nevedomky
Keď Nina vidí nejakú dezinformáciu na sociálnej sieti, pokúša sa o jej obsahu diskutovať: „Snažím sa nebyť ofenzívna, ale spochybňujem pohľad ľudí, ktorí šíria hoaxy, faktmi a protichodnými stanoviskami ruskej strany.“
Záleží, či diskutuje s presvedčeným agitátorom alebo len so zmäteným človekom, ktorý úplne nerozumie informačným technológiám. Úlohou štandardných médií je totiž nielen hoaxy vyvracať, ale aj poukazovať na ich absurdnosť.
„Ľudia zvyknutí na dezinformačné médiá vnímajú informácie len vo veľmi úzkom kontexte. Mnohí netušia, že sú obeťou propagandy.“
Ako príklad uvádza debatu o tom, že Ukrajina má biologické laboratóriá. Dezinformačná scéna bola touto informáciou pobúrená. Priznanie existencie takýchto laboratórií automaticky chápala ako priznanie, že sa v nich zákonite musia vyvíjať biologické zbrane. Pritom také laboratóriá má každá rozvinutá krajina, napríklad aj Slovensko. Na takomto pracovisku sa pred rokom testovala ruská vakcína Sputnik, ku ktorej ruská strana odmietla dodať potrebnú dokumentáciu.
Nina vysvetľuje, že ľudia zvyknutí na dezinformačné médiá informácie často vnímajú len vo veľmi úzkom kontexte: „Chcem veriť, že sa u časti z nich počas debaty aspoň ozve pochybnosť. Mnohí netušia, že sú obeťou propagandy.“
6Nie celý národ má rovnaký názor
Ruská invázia v nás prirodzene vyvoláva obavy a strach. Treba si však uvedomiť, že nie všetci Rusi podporujú kroky svojho prezidenta.
„Niekedy je ťažké zastať sa názoru, že nie všetci Rusi chcú vojnu, podpora invázie na Ukrajine totiž v krajine rastie. Ruskí občania a občianky oslovení v anketách na ulici sa jej buď zastanú, alebo sa odmietnu vyjadriť. No sú aj takí, ktorí protestujú, a tí sú hrdinami a hrdinkami,“ hovorí Nina a zdôrazňuje, že Rusko nie je jednoliata spoločnosť a je dôležité oddeľovať Putinov autokratický, dnes už diktátorský režim od občanov, ktorí aktívne hľadajú pravdivé informácie alebo protestujú v uliciach.
7 Pokúste sa od správ občas vypnúť
Mnohí ľudia sa v súčasnosti snažia byť zorientovaní. Keď sa nám však zdá, že nám spravodajský obsah škodí, treba hľadať psychohygienu a trochu vypnúť.
„Ja sama sa od správ odstrihnúť neviem a ako novinárka ani nemôžem. Nedá mi neotvoriť si ráno stránky nezávislých ukrajinských médií či nezapnúť BBC. Po práci si v rámci psychohygieny čítam ruských autorov Bulgakova, Solženicyna, ktorí vedeli majstrovsky kritizovať neslobodný režim,“ dodáva Nina a odporúča správy prestriedať nespravodajským obsahom, ako knihy, sitkomy alebo filmy.
O Nine Sobotovičovej
Nina Sobotovičová sa narodila v Trnave a vyštudovala žurnalistiku na bratislavskej Univerzite Komenského. S denníkom SME začala spolupracovať už v prvom ročníku, v lete 2015 nastúpila ako externistka na športe, neskôr prešla na oddelenie online spravodajstva. Od septembra 2018 pracuje ako zahraničnopolitická reportérka. Jej bakalárska práca sa venovala kauze Gamatex a priviedla ju až pred súd, kde svedčila proti Pavlovi Ruskovi a Marianovi Kočnerovi v kauze zmenky.