Alexandra Varšová je rodená Košičanka. Po rokoch práce ako grafička a programátorka, po živote a štúdiu v zahraničí sa rozhodla vrátiť do rodného mesta a spraviť niečo pre zelenšiu budúcnosť. Zakladateľka bezobalového obchodíku Na kôpke sa s nami podelila o svoje návody na šetrnejší životný štýl aj o názory na konzumný spôsob života.

Zvykli sme si na pohodlný život a málokto sa zamýšľa nad tým, či je pohodlný aj pre našu planétu. Na základe názorov a užitočných tipov od žien, ktoré si uvedomujú, aké dôležité je chrániť životné prostredie, vám chceme ukázať, že niekedy stačí malý krôčik na to, aby sme žili lepšie, zdravšie a šetrnejšie. Na otázky o zodpovednosti k životnému prostrediu odpovedala Alexandra Varšová, ktorá založila obchod Na kôpke, ktorý je prvým bezobalovým obchodom v Košiciach.

Čo je podľa vás dnešný najväčší problém týkajúci sa životného prostredia?

Myslím si, že je to nadmerný konzum, čo spôsobuje, že sa produkuje zbytočne veľa vecí, ktoré majú minimálnu životnosť alebo sú určené len na istú sezónu. A za tým všetkým sú továrne, ktoré často neberú ohľad na životné prostredie, nehovoriac o tom, čo sa deje s tovarom, keď po sezóne doslúži, prípadne po pár rokoch ho chcete nahradiť novou, vylepšenou verziou.

Čo robíte vy na zlepšenie situácie?

Otvorila som bezobalový obchod v Košiciach. Na to, aby sme sa mohli správať ekologicky a viesť k tomu aj menej odhodlaných ľudí, sa musia vytvoriť podmienky. Bezobalový obchod s potravinami je jednou z možností, ako môžu ľudia znížiť svoju uhlíkovú stopu na tejto planéte.

V čom je Slovensko v tejto oblasti pred inými krajinami?

Máme výhodu, že vďaka času strávenému za železnou oponou sme nemali možnosť rozvinúť konzum do takých rozmerov, ako je to napríklad v USA, v Japonsku alebo v Číne. Preto Slovensko vytvorí oveľa menej odpadu. No to je asi jediné, inak na tom nie je Slovensko príliš dobre, čo sa týka životného prostredia.

V čom je Slovensko v tejto oblasti za inými krajinami?

Slovensko dostatočne nerecykluje a aj to, čo sa zrecykluje, nemá environmentálny spôsob znehodnotenia. Veľa z toho, čo vyhodíme, ide na skládku namiesto toho, aby to išlo do spaľovne. Pre veľké firmy je stále cenovo výhodnejšie vyhodiť odpad na skládku, než platiť za jeho spálenie. Pokiaľ sa to nezmení, môžeme recyklovať, koľko chceme. Práve preto je najlepšie tvoriť čo najmenej odpadu.

Čo môže urobiť bežný človek?

Nájsť si cesty, ako nakupovať bez odpadu, či už v bezobalových obchodoch, ktoré sú už na Slovensku takmer v každom väčšom meste, alebo na trhu, z dvora, jednoducho nakupovať jedlo do vlastných znovu použiteľných nádob − a verte mi, nepotrebujete špeciálne značkové nádoby. Každý doma nájde zaváraciu fľašu alebo starú záclonu, ktorú môže pretvoriť na vrecúško.

Ďalším veľmi veľkým problémom je textilný odpad. Je to ošiaľ, sezónne nakupovanie. Nakupujte len to, čo naozaj potrebujete. Ja dodnes nosím veci, ktoré som nosila pred desiatimi rokmi. Netvrdím, že oblečenie nenakupujem, ale nakupujem ho s mierou.

To najjednoduchšie, čo však môžu spraviť všetci, je používať pri nákupe v obchode vlastné vrecúška na ovocie, zeleninu či pečivo a plátennú tašku alebo košík na celý nákup.

Čo môžu urobiť firmy?

Firmy by mali hľadať environmentálne riešenia, aj keby mali byť drahšie. Tiež by mali verejnosť viesť k zodpovednosti a poskytovať im zľavy, ak je ich spotrebné správanie šetrné. Napríklad v jednej kaviarni, ak si človek zoberie kávu so sebou do vlastnej nádobky a nie do jednorazového pohárika, dávajú zľavu.

Čo môže urobiť štát?

Štát by mal vytvoriť takú legislatívu, ktorá by podporovala cestu k environmentálnemu podnikaniu a nie naopak. Tiež je podľa mňa nedostatok osvety pre bežnú verejnosť ohľadne skutočného stavu životného prostredia. Ľudia si neuvedomujú, čo musíme urobiť preto, aby v budúcnosti nedošlo ku katastrofe.

Ďalším snom budúcnosti by mala byť snaha viesť štát k cirkulárnej ekonomike, v ktorej sú produkty zákazníkovi predané akoby dočasne. Keď dôjde produktu životnosť, každý výrobca by mal niesť zodpovednosť za svoj tovar, prijať ho späť a zrecyklovať ho.

V dnešnej spoločnosti sa úplne bezodpadovo nedá žiť, ale mojím cieľom je minimalizovať plastový odpad. Pri každom nákupe treba myslieť na to, či danú vec naozaj potrebujem a či už doma nemám niečo, čo by mi rovnako poslúžilo. Dokázala som úplne eliminovať plastovú drogériu, no ešte mám čo dobiehať v potravinovej a technologickej oblasti. Aj v tomto sa však snažím − môj počítač má už takmer 10 rokov, stále v ňom mením len baterku a pridala som si nejakú pamäť. Nemusím mať silou-mocou novší dizajn, lepší monitor či ľahšie telo.

Máte nejakú ekovychytávku, na ktorú nedáte dopustiť?

Šité vrecúška zo záclony na zeleninu a ovocie. Čo sa týka kozmetiky, na vlasy používam ocot zmiešaný s vodou s pár kvapkami esenciálneho oleja, vlasy sú vďaka nemu krajšie než po použití kondicionéra. Keď chodím cvičiť do posilňovne alebo liezť na stenu, namiesto sprchovacieho gélu si so sebou nosím kúsok mydla v sklenenej fľaštičke.

Sklenené nádobky z jogurtu používam na kávu pre seba aj pre kamarátky, ktoré ma prídu pozrieť do obchodu. Je to ten najroztomilejší pohárik, z akého som kedy pila. Pravidelne používam aj termosku, do ktorej si vždy dopĺňam vodu, ostane v nej chladná a ja viem, koľko vody denne vypijem.

Sme dostatočne vzdelaní v oblasti ochrany životného prostredia?

Nezdá sa mi. Treba však povedať, že momentálne je okolo stavu životného prostredia veľký boom, takže obrazce znečistených oceánov, skládok, nadmerného plastu na nás číhajú z každého rohu, či sú to sociálne siete, televízia alebo časopisy. Myslím, že aj ľudia, ktorí sa o to predtým nezaujímali, si začínajú uvedomovať stav, do ktorého sme planétu zahnali, a nie je im to ľahostajné, takže dochádza k akémusi samovoľnému vzdelávaniu.

Snažíte sa v tomto smere ovplyvňovať svojich blízkych, rodinu, priateľov?

Určite, ale myslím, že už len to, že som otvorila bezobalový obchod, vedie mojich blízkych a rodinu k tomu, aby sa zamýšľali nad svojou spotrebou a odpadom. Rodinu som naučila nakupovať do sieťkových vrecúšok, dokonca mi práve dnes mama spomínala, že v miestnych potravinách ju už poznajú a mäso za pultom jej zabalili do papierového vrecka namiesto do plastového bez toho, aby ich na to upozornila.

Alebo nedávno v banke ma pani za pokladňou spoznala a povedala, že odkedy si o mojom obchode prečítala článok, tak pri nákupe nevkladá zeleninu a ovocie do mikroténového vrecúška, ale nechá ju buď voľne alebo vloží do papierového, ak nájde.

Myslíte, že generácia našich rodičov bola k životnému prostrediu šetrnejšia?

V minulosti nebolo toľko plastov, nebolo čo riešiť. Generácia našich rodičov vyrastala na dedine alebo k nej mala nejaké väzby, takže veľa jedla bolo zo záhrady. Oblečenie sa šilo a dedilo. Takže asi áno, boli šetrnejší, ale to len preto, že konzum ešte nefungoval v takej miere ako dnes.

O Alexandre Varšovej

Pochádza z Košíc, kde momentálne žije a vedie bezobalový obchodík Na kôpke. Vysokoškolskému štúdiu sa venovala až po tridsiatke, keď vyštudovala dejiny umenia na Masarykovej univerzite v Brne. V súčasnosti sa ešte stále sčasti venuje povolaniu grafičky a programátorky. Niekoľko rokov žila v Barcelone. Je slobodná, bezdetná, rada cestuje a cvičí jogu. Absolvovala učiteľský kurz jogy v Indii a jogu sa cez svoj YouTube kanál Miesto pre jogu snaží dostať aj k tým, ktorí radšej cvičia doma než v štúdiu.