Nový rok je vždy spätý s prehodnocovaním starého roka a s novými výzvami, ktoré prichádzajú s výmenou kalendára. Spýtali sme sa rôznych žien na ich novoročné predsavzatia a plány na rok 2018. Psychologička vysvetlila, či predsavzatia majú vôbec význam.

Dominika Braná: Robiť niečo pre budúcu Dominiku

„Snažím sa so začiatkom roka premýšľať nad tým, čo by som v novom roku mala robiť a čo by som už robiť určite nemala – veľmi radikálne veci to však nie sú. Len si hovorím, čo urobiť pre to, aby bol ten rok kvalitnejší a prežitý lepšie než ten predtým. Radšej mám dlhodobé a celoživotné predsavzatia: neplytvať energiu na ľudí, čo za to nestoja, urobiť ďalší krok k ekologickému a udržateľnému životnému štýlu, robiť už dnes viac pre budúcu Dominiku (preventívne prehliadky, medzizubné kefky či kompresné pančušky, lebo viem, čo máme v rodine).”

Jana Šlinská: Rok bez nákupov oblečenia a doplnkov

„Nezvyknem si dávať veľké predsavzatia na nový rok, lebo viem, že nikdy nebudem behať viac a len veľmi ťažko budem jesť menej koláčikov. Tento rok som si však dala jednu veľkú výzvu – celý rok bez nákupov oblečenia a doplnkov. Žiadne nové handry, topánky, tašky, nič. Bude to ťažké, ale som pevne rozhodnutá. Držte mi palce.“

Broňa Tarnócy: Znížiť tempo a užívať si pokojnú jazdu

„Uplynulý rok bol úžasný: nabitý krásnymi projektmi, skvelými ľuďmi, ich energiou. Na jednej strane to bolo veľmi produktívne, na druhej strane aj istým spôsobom vyčerpávajúce. A tak som si dala predsavzatie, že budem strašne sebecká a doprajem si spomaliť. Menej práce a viac pokojných, voňavých rán, vzácnosti prítomných okamihov, objatí mojich detí a manžela, čas s rodinou a priateľmi, s tými ozajstnými, čas na stretnutia s nimi, kávu, obed, pohár vínka, dva, tri…

Dala som si predsavzatie, že tento rok bude pre mňa inšpirujúcim, kreatívnym, vnímavým, ohľaduplným a hlavne vybalancovaným rokom. Ďalej, že to závratné tempo znížim z 300 na 120 a užijem si pokojnú jazdu a všetko to, čo mi prinesie v spoločnosti tých, ktorých milujem, vychutnám si prácu, ktorá napĺňa nielen mňa, ale prináša nové poznania iným a vďaka tomu mení spoločnosť k lepšiemu… Dala som si predsavzatie, že budem robiť všetko pre to, aby mi každý deň (alebo ja jemu) priniesol niečo pekné, milé, láskavé, voňavé, vzácne, schopné objatia… Dala som si predsavzatie, že sa budem z dobrého tešiť, a to horšie proste vytancujem a zoberiem si z toho ponaučenie.“

Boba Markovič Balúchová: Recyklovať šatník či udržiavať vzťahy

„Moje predsavzatia sa takmer každý rok opakujú. Už na jar sa prichytím pri tom, že veľa z nich nestíham plniť. Niektoré sú skôr v rovine snov (aspoň raz za rok odskočiť na iný kontinent; dokončiť dizertačku; zlepšiť sa v cudzích jazykoch; dostrihať filmy spred X rokov); niektoré sú pri troche vôle realizovateľné (recyklovať šatník; robiť viac workshopov v školách; začať pravidelne behať; udržiavať vzťahy, napríklad skypovať raz do mesiaca so všetkými kamarátmi; raz do týždňa prelúskať knihu z „must read“ listu; updatovať blogy; zapisovať si sny).

Niektoré sú úplne malicherné, no i tak je s nimi najväčší problém pri realizácii (prestať si kupovať kávu; vypiť denne tri litre vody; cvičiť pravidelne jogu; nečítať komentáre pod príspevkami nášho prezidenta na Facebooku; menej sa rozčuľovať na politike; zhodiť 10 kg). Tento rok to bude ešte ťažšie a časovo náročnejšie, no zároveň skvelá výzva, keďže veľa vecí v mojom živote momentálne ovplyvňuje 2,5-mesačná dcéra.“

Kamila Babjaková: Pomáhať tým, ktorí o pomoc stoja

„Nerozčuľovať sa nad vecami, ktoré nemôžem ovplyvniť, a pomáhať tým, ktorí o pomoc stoja. Kvôli sebe a svojmu vnútornému pokoju potrebujem začať na seba klásť nižšie nároky, neporovnávať sa a brať veci s nadhľadom. Pre mňa je to ako ten tréning na Mont Blanc, je to na dlho a neviem, či sa mi to podarí, ale vnútorný pokoj je pre mňa fakt tvrdý tréning. A upokojiť samu seba je rovno Mount Everest.“

Nikola Luzárová: Prestať sa báť

„Čaká ma sťahovanie do Prahy, ťahá ma tam láska. S tým mám veľa dilem a trochu strachu. Takže pre mňa to bude rok plný zmien a snáď sa konečne prestanem báť – lebo to je každoročné predsavzatie.“

Radka Komžíková: Predsavzatia si dávam vtedy, keď viem, že ich zvládnem

„Predsavzatia si dávam kedykoľvek počas roka, keď mám pocit, že je na ne čas a že som na ne pripravená. Učím sa ich zapracovávať do života postupne a zmysluplne. Zmien sa (mi) deje v živote chtiac-nechtiac veľa, mnohé nie sú príjemné, mnohé nedokážem ovplyvniť, preto vnímam predsavzatia ako podnety k zmenám, ktoré chcem, ktoré môžem ovplyvniť a ktoré ma robia lepším, šťastnejším a zdravším človekom. A niekedy nielen mňa. Preto si ich chcem dávať vtedy, keď mám pocit, že ich dokážem zvládnuť.“

Denisa Púchyová: Naučiť sa hovoriť nie

„Naučiť sa hovoriť nie a nesľubovať, čo neviem splniť. To je však celoživotné predsavzatie.“

Názor psychologičky Barbory Kucharovej: Povrchné predsavzatia vedú k sklamaniu

„Novoročné predsavzatia patria už k našim tradíciám a rituálom. Starým rokom sa niečo končí a novým sa niečo začína. Všetko, pre čo sa človek slobodne a samostatne rozhodne, je v poriadku, teda i predsavzatia. Motivujúce sú predsavzatia, ktoré vychádzajú z nás a ktoré sme si dobre nielen premysleli, ale i naplánovali. Ak sú predsavzatia povrchné alebo sú nebodaj skôr prianím niekoho iného, môžu viesť k sklamaniu.“

Aké je podľa psychologičky zmysluplné a splniteľné predsavzatie? „Poctivé a zodpovedné žitie každodennosti. Byť tu a teraz, naozaj a skutočne.“