V Jasenici, dedine neďaleko Považskej Bystrice, má svoju dielničku Cila. Módna značka zakladajúca si na ekológii a ľudskom prístupe. S jej zakladateľkou Alou Krivou sme sa rozprávali o podnikaní, kreatívnych postupoch či fast fashion.

Spolu s ňou za stolom pri káve sedeli priatelia a kolegovia v jednom – grafička Lucia Kručay Lojková, módna návrhárka Lenka Krivá, krajčírka Katka Eldesová a Alin manžel, fotograf Tomáš Krivý.

Ako Cila vlastne vznikla? Vraj sa všetko začalo výrobou hračiek asi pred piatimi rokmi.

Pôvodne sme chceli šiť zástery, pretože sa nám to zdalo jednoduché. Potom sme sa paradoxne vrhli do šitia konštrukčne náročných autorských hračiek. Prvá hračka, ktorú sme ušili, bola detská hrkálka – morský koník, nasledovala koza, prasiatko, sliepka, kohút, kačka. Taká naša detská farma.

Ako došlo k tomu, že ste sa rozhodli začať s výrobou oblečenia?

Myšlienka vznikla prirodzene. Okolo nás sa začali rodiť deti, takže najskôr to bolo výhradne detské oblečenie. Potom sme spravili kolekciu ženských blúzok. Veľmi sme chceli, aby naše veci boli jednoduché a pohodlné.

cila
detail

To isté, čo šijete pre dievčatká, máte v ponuke aj pre ženy. Je to koncept, ktorý ženy vyhľadávajú?

Zdá sa, že áno. Často to bolo práve tak, že samotné matky niečo také hľadali. Zároveň sa ten nápad páčil aj nám – to, že dieťa a matka majú spoločný aspoň detail na oblečení, sa nám zdalo úplne prirodzené.

Ako vlastne vznikla táto myšlienka?

Na začiatku sme v duchu pomalej módy vyšli s konceptom šitia detského aj dospeláckeho oblečenia, ktoré je rastúce a dizajnované tak, aby ho dieťa alebo aj dospelý mohol nosiť čo najdlhšie. Detské veci sú v prevažnej väčšine nositeľné pre chlapcov aj dievčatá. Tvorili a testovali sme strihy cez niekoľko veľkostí, tak aby nikde netlačili a boli pohodlné. Túto myšlienku sme si natoľko osvojili, že dodnes navrhujeme aj veci pre dospelých, ak je to možné, aspoň pre dve konfekčné veľkosti.

Pomalá móda vznikla ako alternatíva k Fast fashion, ktorá je trvalo neudržateľná a zanecháva vážne ekologické, spoločenské, sociálne problémy. (Fast fashion produkuje trendové oblečenie za najnižšie náklady bez ohľadu na sociálne a environmentálne hľadisko. Pomalá móda, naopak, kladie dôraz na remeselnú dôslednosť, kvalitu a tradíciu s rešpektom k biodiverzite a ľudským právam. Spája viaceré princípy, napríklad podporu nezávislých návrhárov, nákupy z druhej ruky, recykláciu alebo upcycling oblečenia, nákup oblečenia vyrobeného z organických materiálov. pozn. red.)

cila

Ako u vás funguje tvorivý proces, predsa len, ste tu tri ženy a jeden muž.

Väčšinou s nápadom príde jedna z nás a následne máme viacero procesov, do ktorých sa zapájame. Povieme si, aké asi chceme detaily, a spoločne tvoríme. Teraz zhotovujeme model s názvom „zero waste“, teda bez odpadu. Vyberieme materiál a potom sa hráme so strihmi, ktoré spolu upravujeme a vylepšujeme. Testujeme ich a fotíme. To následne slúži na propagáciu na sociálnych sieťach. Okrem toho máme konštruktérku, ktorá nám upravuje jednotlivé modely do veľkostí. Hotovú kolekciu potom celú naraz fotíme.

Veľa času venujeme aj zháňaniu materiálov, je pre nás veľmi dôležité vedieť, o aké materiály ide. Je to súčasťou nášho vývinu –  z komerčných materiálov sa snažíme prechádzať napríklad na GOTS (Global Organic Textile Standard) certifikovanú biobavlnu alebo aspoň „upcycling“ (vracanie produktu do užívania s novou pridanou hodnotou, pozn. red.), aby sme nevytvárali ďalší odpad. Tvoríme z látok, ktoré fabrikám zostali z kolekcií. Pre ne predstavujú odpad, pre nás je to poklad.

Prototyp šiat z novej kolekcie Zero Waste, pri ktorých výrobe nevznikne žiadny odpad

Šijete si zatiaľ všetko samy?

Áno, aj keď už máme rozpracovaný nový projekt o zväčšení výroby a jej presunutí. Ale stále je to iba v procese plánovania.

Dielničku máte na Považí. Ako tunajšie zákazníčky vnímajú vaše ceny?

Všade občas narážame na zákazníkov, ktorí naše ceny nechápu. Ale veľa zákazníkov už vie, čo u nás nakupuje a koľko je za jednotlivými modelmi práce. Na druhej strane, máme zákazníkov z celého Slovenska i z Česka.

cila

Stane sa, že nás ľudia porovnávajú s obľúbenými značkami z módnych reťazcov. Keď si niečo kupujú, chcú, aby to bolo značkové, a na lokálny dizajn nie sú nijako hrdí. My sa preto snažíme robiť aj osvetu. Hovoríme o tom, koľko kilometrov ten odev precestuje, kým sa dostane k nám na pulty a stojí päť eur. Možno aj to ľudí nakopne k tomu, aby sa poobzerali aj po niečom inom ako po veciach v nákupných centrách. My si pri každom modeli robíme rešerš konkurencie a snažíme sa vyhodnotiť našu cenu. Ako malí dizajnéri však nemáme nijakú šancu konkurovať gigantickým značkám.

Je pre vás výhodné byť na Považí, keď je centrom diania hlavné mesto?

Značky, čo sídlia v Bratislave, tam môžu mať showroom a celý okruh klientely je práve tam. Pre nich je výrazne jednoduchšie týchto zákazníkov osloviť, ale aj dostať sa napríklad do médií. Je to pre nás teda o niečo zložitejšie. Na druhej strane existuje internet, sme v Bratislave pomerne často a najnovšie sa snažíme chodiť aj do Prahy. Vždy existujú nejaké cestičky. Ja by som v meste žiť nevedela, potrebujem mať pri sebe prírodu a rodinu.

Luster slúžil pôvodne ako sito na preosievanie múky

Čo všetko robíte pre osvetu? Viem o vás, že už tretí rok ste sa zapojili do projektu Fashion revolution, hnutia bojujúceho za zodpovedný, uvedomelý a udržateľný módny priemysel.

Sme členmi Fashion revolution a to je, samozrejme, najväčšia osveta. Chodíme aj po školách, kde premietame filmy, diskutujeme. Boli sme v škole v Púchove prednášať o upcyklácii a preberali sme tému Fast fashion, pýtali sme sa študentov na slovenských dizajnérov, či majú niečo od nich alebo kde nakupujú. Týmto spôsobom sa problematiku snažíme dostať aj medzi mladých ľudí alebo deti. Píšeme blogy, snažíme sa zdieľať články venované inšpiráciám, materiálom, novým postupom. A naozaj vidíme, že mnohých to ovplyvňuje.

Je Cila vašou hlavnou náplňou práce alebo robíte ešte niečo iné?

Baby sú na materskej a majú to viac-menej ako koníček. S Lenkou pracujeme na jesennej kolekcii. Ja to celé riadim a roztrieďujem práce. Toto je úplne výnimočné, že sme sa tu všetky spolu stretli. Väčšinou riešime všetky veci postupne.

Fashion revolution
Z toho, čo zostane ako odpad pri šití, vyrábajú farebné náhrdelníky

Ako teda vyzerá bežný deň v Cile?

Ráno príde krajčírka a tým sa to celé začína. Zväčša robíme prípravu –  striháme odevy a zadávame jej presné pokyny k práci. To zaberie aj celé doobedie. Potom riešim komunikáciu  –  prihlasujeme sa na rôzne trhy, vybavujeme objednávky. Taktiež s babami online konzultujeme strihy, prípadne veci, čo sme vyrobili, takže z tejto stránky sme dosť prepojené.

Vnímate pracovný stres?

Občas je to ťažké len preto, že sa často presúvame po rôznych trhoch a miestach. Zároveň, keď už chceme dorobiť nejakú kolekciu, musíme pripraviť fotenie a, samozrejme, že všetko sa to zvykne termínovo zlievať.

Nosia deti vami vyrobené oblečenie? Páči sa im?

Ale áno, okrem nosenia si to hlavne veľmi rady skúšajú, najmä dievčatká. Keď robíme prototypy, decká majú pocit, že to je priamo pre ne, takže im to robí radosť. Keď nám ostane nejaký nevyužitý materiál, nechávame deti vyrábať si z neho doplnky. Ony to potom nosia do škôlky a to ich teší.

Nechávate výber oblečenia na svoje deti?

Deti majú občas fázy, že nosia len určité oblečenie a nič iné nosiť nechcú. Stále si však myslíme, že napriek týmto obdobiam je dôležité deťom podsúvať to, že krása mení svet. Vysvetľujeme im, že to, že nejakú vec nosia všetci, ešte neznamená, že musia aj ony.

Ľudia u nás vo všeobecnosti zabúdajú byť výnimoční. Odev má byť prejavom osobnosti a originality. Teraz sa to stráca. Deti treba učiť od malička, že byť iný nie je nič zlé. Nebáť sa byť výnimočný a nosiť veci, ktoré sa nám páčia.

Blogeri to veľmi zamiešali –  všetky „moderné“ interiéry sú biele a všade naokolo cítiť severský dizajn. Všetky módne blogerky (aj ich deti) sú oblečené takmer totožne, riešia tie isté veci a chodia do tých istých podnikov. Všetko je to potom na jedno kopyto. Je otázne, kde sa začína a končí ozajstná výnimočnosť. Ľudia strácajú fantáziu. Ak bolo pred rokom všetko biele, aj oni majú doma všetko biele. Trend sa posunie a ľudia sú ochotní všetko vymeniť. Tým však nechcem povedať, že trendom sa treba vyhýbať. Pre nás je dôležité vytvoriť nadčasový, kombinovateľný štýl, ktorý nezostarne ani rokmi. Kupuj menej, vyberaj si správne, rozmýšľaj nad tým, čo kupuješ, a nekupuj impulzívne.

Nosíte teda svoju značku oblečenia alebo nakupujete aj Fast fashion, či dávate prednosť secondhandom?

Fast fashion sa snažíme v maximálnej možnej miere vyhýbať. Ak už si niečo kúpime, tak na jar vo veľkých výpredajoch, aby korporácie zarobili čo najmenej. Ale to sa týka hlavne takých vecí ako spodná bielizeň. Nosíme teda prevažne svoje veci, ale rady nakúpime aj na trhoch, kde sme často, a tak podporíme iných lokálnych výrobcov a dizajn. Baby zase často nakupujú v sekáčoch a vyhovuje im to. Navzájom sa ovplyvňujeme, preto hovorím, že Cila je živý organizmus, ktorý sa stále formuje.

Získali ste ocenenie Via Bona Slovakia, ktoré nadácia Pontis udeľuje zodpovedným podnikateľom. Za čo konkrétne ste cenu dostali?

Uznanie za inšpiratívny projekt v kategórii Zelená firma hodnotiaca komisia udelila udržateľnej odevnej značke Cila za projekt Fashion Revolution Day. Začalo sa to tým, že robíme Fashion revolution. Napísali sme teda do súťaže projekt a v tejto kategórii nás ocenili. Vôbec sme netušili, že na Slovensku sa takáto cena udeľuje a že tu na tom aj niekomu záleží. Pontis zaujalo najmä to, že sa snažíme neprodukovať žiadny odpad a prepojili sme neziskovú organizáciu s normálnou firmou. Cez Fashion revolution robíme osvetu a tými princípmi sa riadime aj vo firme, takže o tej problematike vieme naozaj veľa.

Čo všetko vás inšpiruje?

Keď si ľudia na trhoch veci skúšajú a povedia „to som celá ja“ alebo „vau, aké to je pohodlné“. To nás napĺňa. Alebo nám zákazníci napíšu, že naše veci radi nosia –  skrátka každá spätná väzba. To nás inšpiruje a nabíja energiou. Ak by sme mali vytvárať len odpad, nedokázali by sme to robiť. Preto máme rôzne vychytávky pre deti – aby oblečenie s nimi rástlo. U dospelých sa snažíme robiť voľné veci – predsa len, postava sa postupne mení. Módou sa snažíme napríklad riešiť aj „problémy“ žien po pôrode. Prispôsobujeme odevy ich zmenenej postave alebo tomu, že musia často dojčiť.

ala krivá

Ako vnímate ideál krásy?

Cez oči. Tie totiž vyjadrujú veľmi veľa emócií. Nevyberáme si modelky dokonale krásne, ale bežné ženy, z ktorých vyžaruje vnútorná krása. Nie je to o dokonalej postave  –  krása vyžaruje z každého človeka podľa toho, čo hovorí a ako sa správa.

Čo je teda pre vás v práci najdôležitejšie?

Určite ekologický rozmer. Aby ľudia chápali, že veci sa dajú robiť aj inak. Chceme ľudí motivovať k tomu, aby začali podnikať, aj keď na Slovensku je to naozaj ťažké. Myslím si, že si môžeme navzájom pomáhať. Priala by som si, aby ľudia pod naším menom nevideli len odevnú značku, ktorá vytvára nové kolekcie kvôli profitu, ale ľudí, ktorí sa snažia robiť veci s ohľadom na prírodu a s láskavejším prístupom k človeku. Pre nás sú prvoradí ľudia. Záleží nám na tom, aby sa cítili krásni a bolo im pohodlne. To platí obzvlášť u žien – chceme, aby sa v našom oblečení cítili samy sebou.

O Ale Krivej

Je vyučená krajčírka. S manželom Tomášom Krivým začali šiť pod značkou ALALA zástery, hračky a kuchynské chňapky. Potom prešli k dizajnérskemu oblečeniu pre deti a dospelých, ktoré je pohodlné a šetrí prírodu. V mene tejto filozofie vznikla Cila. Dielňu majú na Považí, v domčeku, ktorý spolu kúpili, zrekonštruovali a vybudovali si v ňom ateliér.