Pedostomatologička Soňa Lisá: „Včasným riešením problémov vieme dosiahnuť správny vývin detských úst.“

Detskí zubní lekári a lekárky sa stretávajú s pacientmi v kľúčovom veku, keď ich môžu naučiť zdravé dentálne návyky na celý život, ale tiež im pomôcť k bezproblémovému vývinu celej ústnej dutiny. O tom, ako vedia zubní lekári nasmerovať vývin detských úst správnym smerom, či o dôležitosti spolupráce naprieč špecializáciami sme sa rozprávali so Soňou Lisou, pedostomatologičkou a čeľustnou ortopédkou z kliniky Somadent v Starej Turej.

Pred chvíľou som mal možnosť pozorovať vás pri práci s deťmi a bolo úžasné vidieť, ako v nich viete prebudiť dôveru a chuť spolupracovať. Ako ste získali túto schopnosť?

Človek sa veľa naučí na vlastných deťoch. (Úsmev.) Je však pravda, že práca s deťmi je náročnejšia ako práca s dospelými. Niekedy aj zdanlivo jednoduchá preventívna prehliadka vyžaduje od zubných lekárov väčšiu trpezlivosť a opatrnejší prístup, aby sme si s deťmi dokázali vytvoriť dôverný vzťah.

Na to je dôležité ukazovať im každý jeden krok a pripraviť ich na to, čo sa bude diať. Po získaní základných informácií od rodiča presuniem celú svoju pozornosť na dieťa. Ak je dieťa bojazlivé a skrýva sa za rodičom, začneme sa mu postupne prihovárať na jeho mentálnej aj fyzickej úrovni. Kľaknutie si k dieťaťu a hra s plyšovým dráčikom, na ktorom si ukazujeme, čo budeme robiť počas prehliadky, môžu byť dôležitým momentom pominutia strachu. Potom sa pomaly presunieme k zubárskemu kreslu, kde si dieťa sadne a vyšetruje plyšového dráčika. Následne môžeme aj my bez problémov pristúpiť k prehliadke dieťaťa.

Tajomstvo úspechu je teda presunúť pozornosť z rodičov na deti a otvorene s nimi komunikovať?

Áno. Veľa detí naozaj len potrebuje vysvetliť a pochopiť, čo sa deje počas pravidelnej zubnej prehliadky, ale aj samotného ošetrenia. Používame na to techniku „tell, show, do“, čo v preklade znamená, že najskôr deťom povieme, čo ideme robiť, potom im to ukážeme, napríklad na plyšovej hračke, a až nakoniec to spravíme reálne v ich ústach.

Pri deťoch často riešite aj vývin chrupu a ústnej dutiny. Čo naň vplýva?

Vývin ústnej dutiny sa začína už v prenatálnom štádiu. Už v tom období ho môže ovplyvniť veľké množstvo faktorov, napríklad to, aký má mamička životný štýl, či sa zdravo stravuje, aké berie lieky alebo či sa dostatočne hýbe. Rolu hrajú aj ďalšie faktory, ktoré vieme ovplyvniť len ťažko, napríklad množstvo plodovej vody v tele matky, poloha plodu, genetické predispozície.

Tieto a mnohé ďalšie faktory môžu spôsobovať rôzne deformácie počas vývinu plodu, ktoré sa prejavia aj na tvári a ovplyvnia vývoj hornej a dolnej čeľuste. To sú tie najvážnejšie odchýlky, ktoré vidno hneď po pôrode, a sú na ne upozornení aj rodičia často už v pôrodnici.

A potom sú myofunkčné poruchy, ktoré sa prejavujú až neskôr. Patrí medzi ne nesprávny spôsob prehĺtania, nesprávna poloha jazyka, nesprávne dýchanie alebo prežúvanie. Dlhodobá prítomnosť týchto porúch tiež môže ovplyvniť zdravý vývin čeľuste.

Ovplyvňujú sa tieto problémy a poruchy navzájom? Viem si ich predstaviť ako začarovaný kruh?

Presne tak. Ukážem vám to na príklade podjazykovej uzdičky. Ak je prirastená uzdička so zníženou pohyblivosťou, spôsobuje, že dieťa nie je schopné pri dojčení dostatočne vtiahnuť bradavku do úst a získať toľko mlieka, koľko potrebuje. Preto začne pri saní zapájať aj iné svaly, ktoré na to nie sú prispôsobené. Vytvorí si tak nesprávny typ prehĺtania, ktorý neskôr môže ovplyvniť aj to, ako sa vyvíja čeľusť.

„Keď sú deti ešte malé, vieme skorigovať nesprávne návyky veľmi rýchlo. Keď deti naučíme správne prežúvať, prehĺtať a dýchať už v ranom veku, vieme tak predchádzať ďalším problémom.“

Preto deti pozorne kontrolujeme. Sledujeme stav sliznice, uzdičky, polohu jazyka v pokoji, ako zahryzávajú, vzájomnú polohu hornej a dolnej čeľuste, aký majú typ cumlíka alebo či si cmúľajú pršteky. Napríklad, keď vidíme deti, ktoré majú dlhodobý nesprávny návyk a cmúľajú si palec alebo si cumlík dávajú do úst zboku, tak odporúčame vyskúšať korekčný cumlík. Ten pomáha tvarovať ústnu dutinu a podporuje správnu polohu jazyka a správne prehĺtanie.

Aké sú znaky nesprávneho prehĺtania?

Deti, ktoré nevedia správne prehĺtať, majú problém oprieť sa celým jazykom o podnebie pri prehltnutí alebo mať zatvorené ústa počas žuvania. Mnohé z nich tiež pri prehĺtaní používajú veľa svalov, takže každé prehltnutie vidno na zmraštení celej tváre, krčení brady, pohyboch hlavy a neprirodzenom napnutí svalov krku. To by sa nemalo diať.

Na to potom nadväzujú ďalšie problémy, napríklad problémy so spracovaním stravy alebo s dýchaním v dôsledku nesprávne tvarovaného podnebia, ktoré sťažuje dýchanie nosom.

Vplýva nesprávny vývin ústnej dutiny aj na zvyšok tela?

Nesprávne postavenie čeľuste, nesprávna šírka zubného oblúka, nesprávne vytvarované podnebie či nedostatočný priestor na jazyk sú problémy, ktoré vytvárajú ďalšie, často oveľa vážnejšie symptómy. Patrí k nim napríklad nesprávne dýchanie a nesprávne prehĺtanie, o ktorom sme už hovorili.

Dýchanie je pre telo nevyhnutné, a preto si pri obmedzení prísunu kyslíka telo kompenzačnými mechanizmami uvoľňuje dýchacie cesty, aby sa mohlo poriadne nadýchnuť a prijať dostatok kyslíka. Jedným z týchto kompenzačných mechanizmov je dýchanie ústami, predsúvanie sánky, záklon hlavy, pri ktorom sa viac otvoria dýchacie cesty. Záklon hlavy často vidíme u malých detí, ktoré majú obmedzené dýchacie cesty: spia v neprirodzených polohách s veľmi intenzívnym záklonom hlavy alebo ležia na posteli a hlavu majú spustenú dole z postele. To je znak toho, že si dieťa odblokováva dýchacie cesty.

My stomatológovia máme jedinečnú príležitosť skoré znaky zachytiť včas a pomôcť deťom na ceste k zdravému rastu organizmu. Je to preto, lebo vidíme zdravé deti pravidelne každých 6 mesiacov. Nielen vtedy, keď majú nejaké zdravotné problémy, pre ktoré sa rodičia rozhodnú vyhľadať pomoc odborníkov. Dokážeme preto skôr a jednoduchšie zachytiť prvotné znaky nesprávneho vývinu a pustiť sa do ich nápravy.

Ako prebieha náprava vývinu ústnej dutiny?

V prvom rade potrebujeme zistiť hlavnú príčinu problému. Napríklad, ak vieme, že dieťa má skrátenú podjazykovú uzdičku a má problém správne ukladať jazyk, tak vieme, že na zlepšenie stavu potrebujeme uzdičku uvoľniť.

S tým nám pomáhajú logopédi a myofunkční terapeuti myofunkčnými cvičeniami. Medzi ne patrí napríklad vyplazovanie jazyka, vytláčanie jazyka do vnútorných strán líc alebo aj fúkanie do bublifuku. Najlepšie je, keď myofunkčné cvičenia zaradíme denne do hier s deťmi. Pravidelné cvičenia môžu prebiehať aj prirodzene počas jedenia dieťaťa. Keď necháme malé deti, aby jedli samy, a neutierame im ústa. Ak im to jedlo chutí, tak sa naň snažia dosiahnuť jazykom, čím ho vlastne tiež precvičujú. Snažíme sa využívať jednoduché formy, ktoré sa dajú zaviesť do bežného života len tým, že inštruujeme rodiča, čo robiť a čo nerobiť.

Keď sú deti ešte malé, vieme skorigovať nesprávne návyky veľmi rýchlo. Keď ich naučíme správne prežúvať, prehĺtať a dýchať nosom už v ranom veku, vieme tak predchádzať ďalším problémom a často ani nemusíme pristupovať k ďalšej liečbe.

Aj keď sú tieto cvičenia relatívne jednoduché, predsa len vyžadujú dávku snahy od detí aj rodičov. Ako ich motivujete, aby sa do nich naozaj pustili?

Veľmi dobrá motivácia je, keď deťom a rodičom pravidelne ukazujeme fotky ich chrupu. Keď máme dieťa nafotené dva- až trikrát za rok, tak krásne vidíme, ako sa vďaka cvičeniam zúbky posúvajú alebo ako sa zlepšuje zhryz. Je to veľkou pomocou hlavne pre rodičov, ktorí svoje deti vidia denno-denne a nevnímajú ten postupný progres. Až vďaka fotografiám „pred“ a „po“ zbadajú ten rozdiel.

Niektorým deťom dávame aj motivačné kartičky s nálepkami na každý deň, kde si značia, ako poctivo nosili strojček alebo nenosili cumlík, čo ich takisto motivuje.

Ak majú deti problémy spôsobené cumlíkom, vie im pomôcť výmena za korekčný cumlík?

Deťom zvyčajne najskôr odporúčame štandardný cumlík Curaprox, ktorý je neutrálny a nemení smer prehĺtania ani polohu jazyka počas prehĺtania.

Korekčný cumlík Curaprox je potom dobrou voľbou pre rodičov, ktorých dieťa sa za žiadnu cenu nechce vzdať nosenia cumlíka. Rovnako ho odporúčame aj deťom so špeciálnymi potrebami alebo deťom v autistickom spektre, ktoré môžu potrebovať nejakú formu cumlíka na upokojenie aj vo vyššom veku. Pri korekčnom cumlíku neprekáža, ak je od neho dieťa „závislé“, lebo nezhoršuje stav, ale skôr ho napráva a zlepšuje pozíciu zubov a podnebia. Samozrejme, najideálnejšie je, ak sa dieťaťu cumlík odstráni do 2 rokov.

Sú oblasti, v ktorých cítite, že zubní lekári a lekárky majú priestor na zlepšenie prístupu k detským pacientom?

My zubní lekári sme často zameraní len na zuby. Pozeráme sa, či je zub zdravý alebo pokazený, čistý alebo špinavý, ale zabúdame zhodnotiť, či vie dieťa správne zahryznúť, akú má polohu jazyka, ako vyzerá jeho sliznica, uzdičky, jazyk, mandle. Detským pacientom by sme mali skontrolovať naozaj celú ústnu dutinu.

„S logopédmi úzko spolupracujeme, pretože každá skorá intervencia, či už ortodontická, alebo logopedická, pomáha predchádzať väčším problémom.“

Takisto sa treba počas vyšetrení pozerať, či vie dýchať nosom, či nemá prepadnuté lícne kosti, či má kruhy pod očami, zúženú tvár alebo natiahnuté svaly, v akej polohe má hlavu, ako dieťa chodí, či šmatle alebo je vykrivené do jednej strany. V prípade, že si všimneme niektoré z týchto príznakov, mali by sme hľadať ich príčinu a pacientovi odporúčať odborníkov.

Ďalšou veľkou chybou je, že na Slovensku často posielame deti na ortodonciu, až keď majú všetky zuby trvalé. V tom období už vieme len veľmi málo vecí napraviť drobnými cvičeniami. Keby sme pacienta videli už vo veku 3 až 5 rokov, mohli by sme odstrániť dysmorfické zmeny, ktoré sa ešte len začali prejavovať, a mohli by sme podporiť správny rast bez veľkých zásahov.

Máte pocit, že takýto holistický prístup získava na Slovensku popularitu?

Myslím si, že sme na správnej ceste a že stomatológovia aj pedostomatológovia nad týmito témami rozmýšľajú. Hlavne, keď vidíme, že nám rastie počet detí s vážnymi odchýlkami. Preto sa snažíme k detským pacientom pristupovať čo najviac preventívne a hľadať čo najmenej invazívne prístupy, aby sme mohli deti čím skôr naviesť na správnu cestu.

Pri náprave anatomických odchýlok v ústnej dutine vedia deťom pomôcť logopédi či logopedičky. Konzultujete aj s nimi priebeh liečby?

S logopédmi úzko spolupracujeme, pretože každá skorá intervencia, či už ortodontická, alebo logopedická, pomáha predchádzať väčším problémom. Logopédi vedia odkontrolovať, ako sa dieťa vyvíja, ako je kŕmené, z ktorej strany a akou veľkou lyžičkou, či vie jesť samo a tak ďalej. To sú všetko veci, ktoré logopéd dokáže s rodičmi prejsť a zabezpečiť deťom naozaj kvalitný a pohodlný život bez ďalších problémov – ak je všetko včas odsledované.

Máme pacientov, ktorí k nám chodili od piatich mesiacov s rôznymi odchýlkami. My sme skontrolovali, ako sa im vyvíjajú zúbky, logopéd pozrel, ako sa vyvíja svalová sústava, v akej polohe je jazyk pri prehĺtaní a ako jedia a prežúvajú. Spolu sme to potom vyhodnocovali, vyberali vhodný cumlík a dávali rady rodičom. Tie deti teraz nemajú žiadne ťažkosti a ich vývoj ide úplne prirodzene správnym smerom.

Občas sa ale s logopédmi musíme dohodnúť, či má prednosť ortodontický alebo logopedický zásah, lebo niektoré fixné aparáty bránia logopédom v cvičeniach s deťmi. Vtedy sa musíme rozhodnúť, či bude prvá ortodontická alebo logopedická intervencia.

Podľa čoho sa v takých prípadoch rozhodujete?

Vždy to závisí od veku dieťaťa, typu a vážnosti problémov. Napríklad, ak je dieťa v predškolskom veku a potrebuje sa naučiť správne vyslovovať „r“ pred začatím školskej dochádzky, tak dostane prednosť logopedická intervencia. Inokedy treba najskôr vyriešiť vážne maloklúzie a vytvoriť priestor pre jazyk, vtedy má prioritu ortodontická liečba. Každé dieťa je jedinečné a podľa toho sa aj rozhodujeme.