Pedostomatologička: Vnímajme pacientov komplexne a všímajme si aj pohyb, reč a dýchanie

Zubní lekári a lekárky sú jediní medicínski odborníci, ktorí vidia deti pravidelne každého pol roka. Ak sa na svojich pacientov pozerajú komplexne, môžu sledovať, či sa v kľúčovom veku vyvíjajú správne, a dokonca pomôcť včas odhaliť príznaky vážnych zdravotných ťažkostí. Ako vplýva nesprávne dýchanie na zdravie zubov a vývoj mozgu, prečo je pre vzťah s detskými pacientmi dôležitá empatia a aký prínos má pravidelné vzdelávanie, nám v rozhovore porozprávala Soňa Lisá, pedostomatologička z kliniky Somadent v Starej Turej.

Poznám veľa dospelých, ktorí majú stres z návštevy zubných lekárov. Majú strach aj deti alebo sa vyvíja postupne po traumatických skúsenostiach?

Deti majú strach z neznámeho a závisí od nášho prístupu. Vstupné vyšetrenie by nemalo prebiehať formou sadni si, otvor ústa a odchod, ale mali by sme dieťa do svojho sveta uviesť hravou formou.

My deťom vždy dopredu ukazujeme všetko, čo budeme spolu robiť. Napríklad ich na hračke dráčika necháme vyčistiť jeden zub a potom to isté zopakujeme v ich ústach. Keď zistia, že si môžu všetko pochytať, nemajú strach a neodchádzajú s traumou, pretože sme všetky výkony urobili hravo. 

Platí to aj pri náročnejších zákrokoch?

Niekedy treba už vo veku dvoch-troch rokov ošetriť alebo vytrhnúť zub s lokálnou anestéziou. Aj vtedy na dieťa počas zákroku rozprávam milo, pokojným hlasom vysvetľujem všetko, čo robím, a popritom si pozerá rozprávky. Rodičov na všetko vopred upozorním a niekedy aj ich zapojíme do spievania alebo rozprávania rozprávok, aby deti počuli hlas niekoho blízkeho.Nekričím na dieťa, keď ma pohryzie, a nezvyšujem hlas, keď plače, lebo viem, že je to prirodzené uvoľnenie. Keby nám dospelým neokortex nepovedal, že nesmieme revať, mnoho z nás by počas ošetrenia tiež plakalo a kričalo.  

Takže na vybudovanie vzťahu s detským pacientom je pre zubných lekárov a lekárky kľúčová empatia a interaktívny prístup?

Dôležité je navnímať, čo dieťa potrebuje. Niektorí rodičia nedávajú deťom priestor povedať, čo cítia, alebo ich nepočúvajú, keď hovoria, pretože popritom pracujú alebo scrollujú na mobile a na dieťa sa naplno nesústreďujú. Ja sa pri vyšetrení detí pýtam, ako sa majú a čo dnes zažili.

„Chodia k nám deti, ktoré inde považovali za neošetriteľné, a my ich zvládneme ošetriť bez celkovej anestézie.“

A ony mi aj popri opravovaní zuba rozprávajú, aké majú nové zvieratko a ako sa volá pani učiteľka v škôlke, pretože sú nadšené, že im niekto dá priestor. Zároveň to rozprúdi debatu, ktorá privedie dieťa na iné myšlienky.

Mám pocit, že okrem tradičného zubárskeho remesla ste tak troška aj terapeutkou.

Hahaha, áno. Niektorým deťom chýba pozornosť a úprimný záujem, niektorým dobre padne, keď za ne na chvíľu neodpovedá rodič, ale majú čas a priestor povedať, ako sa cítia a prečo sa boja. Keď sa boja anestézie, ukážeme si, ako funguje; niekto chce vyskúšať na prste, ako to bude bolieť. Ak sa pýtajú, či môžu kričať, odpoveď je vždy áno, ak im to pomôže, aby sme to spolu zvládli.

Funguje takýto prístup aj s dospelými?

Chodia k nám deti, ktoré inde považovali za neošetriteľné, a my ich zvládneme ošetriť bez celkovej anestézie. A sú rodičia, ktorí potom prídu a potichu povedia, že by tiež potrebovali takýto prístup, a pýtajú sa, či nemôžem aj ich ošetriť počas toho, ako ich budem celým procesom sprevádzať a oni budú pozerať rozprávku.

Učia sa mäkké zručnosti, ktoré s pacientmi využívate, na školách pre budúcich dentálnych profesionálov?

Nejaké základy áno, ale aj tu to záleží na individuálnom prístupe. Každý má inú výchovu a mieru pokory. Záleží aj na kolektíve a prostredí, v ktorom žijeme. Až prax a skúsenosti vám vytvoria komplexné zručnosti, ktorými sa viete pacientovi priblížiť.

Mne pomohli stáže doma aj v zahraničí, kde som videla pracovať iných lekárov a zažila som momenty, pri ktorých som si povedala, že toto v živote nechcem spraviť. Alebo som veľakrát videla niečo, čo som chcela skúsiť.

Mnohokrát som sa nenaučila nové mechanické postupy, ako niečo robiť, ale posunul ma prístup lekára, ako dieťa zaujať alebo rozptýliť pozornosť. Pri výkone praxe niekedy nemáte sebaobraz, ale keď sa na rovnakú situáciu pozeráte zvonka, viete ju vyhodnotiť s odstupom.

Od dobrých zubných lekárov a lekárok očakávam, že nerobia iba opravy zubov, ale naučia aj o zuby sa starať. Vy tieto návyky učíte svojich detských pacientov.Musíte ich naučiť aj rodičov, aby mali dlhodobý efekt?

Keď som začala robiť s deťmi, najskôr som len opravovala pokazené zuby. Potom som si uvedomila, že to niekde musí mať koniec a nemôže sa stávať, že opravím osem zubov, a keď dieťa príde o pol roka, nájdem ďalšie tri kazy. Začali sme preto intenzívnejšie riešiť, prečo sa deťom zuby kazia.

„Ak máte pocit, že vás rodičia nechcú počúvať, skúste si vypočuť dôvody, prečo vaše rady odmietajú.“

Každý tvrdí, že zuby doma čistia a deti nejedia sladké. Lenže keď sme si spravili výživový protokol, ukázalo sa, že ľudia síce tvrdia, že deti nejedia cukor, ale pritom pijú sirupy, džúsiky a smoothies, ktoré sa lepia na zuby. Sladkosti nie sú len čokolády a keksíky, ale aj vianočka s džemom na raňajky.

Zistili sme, že väčšina detí má naozaj vysokosacharidovú stravu, takže musia oveľa intenzívnejšie pracovať na správnom čistení zubov. A dieťa do 12 rokov nie je dostatočne manuálne zručné, aby si dokázalo dokonale umyť zuby samo.

Preto musí byť intenzívnou súčasťou jeho návykov aj rodič, ideálne obaja. Je skvelé, keď dieťa okrem preventívok absolvuje aj detskú dentálnu hygienu, ktorá ho pripraví na všetky ďalšie zákroky, a zároveň sa hravou formou dozvie, ako sa o svoje zuby starať rôznymi nástrojmi.

Keď sa raz opravia zuby a začnú sa dodržiavať správne návyky a pravidelná hygiena, tak väčšina detí po pol roku nemá na preventívke žiadne kazy. Na výrazné zlepšenie stačí, aby si rodičia uvedomili dôležitosť zdravých zubov a do svojej dennej rutiny začlenili poctivé umývanie zubov každý večer.

Niekedy nám rodičia hovoria, že večer chceli ísť unavení spať a vynechať medzizubkovanie, ale dieťa si už tak zvyklo na takýto režim, že plakalo a nechcelo ísť spať, kým sa nevyčistia zuby tak, ako pani doktorka povedala.

Vaša práca ovplyvňuje aj výchovu. Viem si predstaviť, že sú rodičia, ktorí nie sú nadšení, ak im niekto zasahuje do výchovy a hovorí, čo majú a nemajú robiť. Našli ste spôsob, ako rady komunikovať tak, aby nezasiahli ego a rodičia ich prijali?

Základ je nájsť dôvod na pochvalu. Pozitívna motivácia je veľmi dôležitá a využívame ju aj pri deťoch. Keď príde agresívne a vystresované dieťa, pochválim ho, ako super kričí, pretože má krásne otvorené ústa a ja vidím všetky zuby. Dieťa sa zasekne, že ho chválim za niečo, čím ma chcelo nahnevať, a uvedomí si, že nie som až taká zlá.

Rodičia často prídu s tým, že ich dieťa je jedinečné a robia preň všetko. Aj keď to na zuboch nevidno, poviem im, že je super, že majú záujem pravidelne chodiť na ošetrenia, a že vidno, že sa snažia, ale ak by sme ešte jednu drobnosť pridali alebo upravili, bolo by to ešte lepšie a videli by výsledok.

Ak máte pocit, že vás rodičia nechcú počúvať, skúste si vypočuť dôvody, prečo vaše rady odmietajú. Každý má inú situáciu, niekto má veľa povinností alebo je mama sama na štyri deti a treba to rešpektovať. Vtedy sa snažím nájsť kompromis, na ktorý netreba veľa času alebo peňazí.

Pre niekoho sú tri pomôcky na čistenie zubov finančne náročné, tak odporučím pastu, ktorá spraví aspoň nejakú floridáciu. A potom sú ľudia, ktorí radšej budú chodiť každý druhý mesiac na hygienu, lebo na to nemajú doma čas. Aj rodičov treba počúvať a dať im priestor zdieľať, čo ich trápi. 

Všimli ste si zmeny v zdraví pacientov, odkedy sa na Slovensku intenzívnejšie venujeme prevencii aj pri starostlivosti o zuby?

Vnímam veľký progres. Keď som začínala pracovať a spomenula som medzizubnú kefku, ľudia netušili, o čo ide. Odvtedy výrazne napredujeme aj vďaka vzdelávacím programom, ako je Dental Alarm pre deti alebo iTop pre dentálnych profesionálov. Vyvinula sa aj spolupráca medzi dentálnymi hygieničkami a stomatológmi. Kedysi bolo výnimočné, že v ambulancii bola aj dentálna hygienička a zubár si maximálne oškrabkal najväčší kameň, aby mohol vŕtať. 

„Popularizácia prevencie a informovanosť ľudí sa vďaka vzdelávacím programom zlepšila a znížila sa kazivosť zubov.“

Dnes ľudia chodia pravidelne na hygienu, a aj keď medzizubky nepoužívajú, poznajú ich. Popularizácia prevencie a informovanosť ľudí sa vďaka vzdelávacím programom zlepšila a znížila sa kazivosť zubov pri správnej hygiéne. Aj nás pedostomatológov je viac, takže sa môžeme viac venovať prevencii od mladého veku.

Na druhej strane sa zvyšuje počet pacientov, ktorých musíme v dvoch rokoch ošetrovať v celkovej anestézii, lebo sa zvýšil príjem cukrov v strave a menej sa žuje tvrdá potrava, ktorá pomáha pri samočistení zubov. A keď deti pijú instantné čaje, smoothies alebo kapsičky s prepasírovaným ovocím, neustále majú v ústach sladkokyslé prostredie, ktoré aktívne demineralizuje zuby. Keď sa mliečny zub prerezáva a rovno odvápňuje, tak ani poriadne do úst nenarastie, pretože sa jeho korunka rovno rozpadne.

Zo zákona sa musíte pravidelne vzdelávať.Prijímajú to vaši kolegovia a kolegyne ako prínos alebo povinnosť?

Aj tu to záleží na individuálnom prístupe lekára. Niekto skončí školu a povie si, že mu v praxi stačí aplikovať, čo sa naučil, pretože mu ľudia platia, a čo viac treba? Na vzdelávanie a zbieranie kreditov si takýto lekár nevyberie podujatie, ktorého ho posunie ďalej a rozšíri vedomosti, ktoré môže zaviesť do praxe.

Niektorí lekári si však povedia, že chcú robiť veci lepšie, a vyskúšajú, čo na kongresoch počujú. A závisí aj od tímu, kombinácia lekár a sestrička je iná, ako keď nás je na klinike viac.

Keď si niekto nie je v niečom istý, môžeme všetko prediskutovať, každý prinesie svoje vedomosti a zručnosti a spoločne nájdeme najlepší postup. Fungujeme ako umelá inteligencia, ktorá zozbiera všetky informácie a spraví záver, na ktorý by človek sám za počítačom neprišiel. 

Spomínali ste rôzne stáže a vzdelávacie programy, takže tipujem, že patríte k tej druhej skupine. Aké vedomosti ste si naposledy osvojili a vyskúšali v praxi vy? Čo vám najviac zmenilo prístup k práci?

Keď som začala ošetrovať pacientov, zistila som, že mám blízko k deťom a chcem rozumieť, prečo sa vytvárajú kazy. Začala som sa tomu venovať a skúmať, ako výživa, dýchanie a postavenie zubov ovplyvňuje kazivosť a vývoj čeľuste.

Dnes spolupracujem na komplexnom terapeutickom pohľade s odborníkmi na fyzioterapiu, otorinolaryngológmi, gastroenterológmi, logopédmi a psychológmi. Na pacienta sa pozerám od hlavy až po päty a sledujem, ako sa vyvíja. Ak sa nevyvíja správne, zvažujem, ako do toho môžeme vstúpiť vo veku troch-štyroch rokov, aby sme predišli zdravotným komplikáciam.

Žiadny iný odborník nevidí zdravé dieťa pravidelne každých šesť mesiacov, takže vidím, ako sa vyvíja jeho pohyb a reč, či je zhrbené, ako dýcha alebo ako má postavené čeľuste, pretože všetko navzájom súvisí. Venujem sa komplexnému pohľadu, pretože to neberiem ako pohľad zubárky, ale ako pohľad lekárky na pacienta.

Môžete detailnejšie priblížiť vplyv dýchania na kazivosť zubov?

Je to taký začarovaný cyklus. Vo veku štyroch až šiestich rokov sa najviac zväčšujú krčné a nosné mandle, čo môže spôsobovať ťažkosti pri dýchaní, pretože ložisko infekcie obmedzuje prístup kyslíka. Prejavuje sa chrápaním alebo sú deti často choré.

„Zubní lekári by sa mali sústrediť na to, že každý človek je iný. Nemôžeme paušálne povedať, že keď si budú všetci čistiť zuby jednozväzkovou kefkou, nebudú mať kazy.“

My to vidíme, keď dieťa príde s otvorenými ústami a vyplazeným jazykom, pretože nevie dobre udýchať ani schody do ambulancie. Keď takto dýcha cez deň, tak stokrát horšie dýcha v noci a rýchlejšie sa vyčerpá, lebo má obmedzený prísun vzduchu do celého tela. V tomto veku sa navyše naplno vyvíja mozgová štruktúra, a keď prívod kyslíka stiahnete na polovicu, dieťa sa vyvíja horšie a pomalšie.

Dieťa sa môže začať prejavovať aj poruchou pozornosti. Niekedy dobre nevníma, nevie sa sústrediť a ľahko sa nechá vyrušiť. Niekedy deti so zväčšenými mandlami naozaj nepočujú a ich odstránením sa stav upraví. Ak má dieťa pri dýchaní stále otvorené ústa, tak neustále napína líca a tento pravidelný tlak môže zmeniť tvar čeľustí, pretože vytláča zuby dopredu. Dieťa potom pri prehĺtaní nemôže zakryť ústa perou a pri každom prehltnutí tlačí perou na horné zuby, ktoré sa ešte viac vytláčajú dopredu. 

Aké ďalšie následky môžu spôsobiť problémy s dýchaním?

Zväčšené mandle sú ako dve gule. Keď si ľahnete, padnú dozadu a máte v krku niečo, čo obmedzuje základnú potrebu – dýchanie. Telo automaticky hľadá kompromis, ktorý dlhodobo ubližuje, ale v tom momente sa len musí nadýchnuť a hľadá úľavovú polohu, ktorá však celý problém zhoršuje. Deti potom spávajú v neprirodzených polohách so zaklonenou hlavou alebo dokonca zvesenou z postele.

Nesprávne dýchanie zmení okysličenie mozgu a spôsobuje nesprávny vývoj neurokognitívnych funkcií dieťaťa. Môžu sa začať sa aj problémy so spánkom, ktoré sa neskôr môžu prejaviť ako spánkové apnoe, keď sa počas noci zastaví dýchanie a dieťa sa prebudí, predýcha a zase si ľahne a ani si to neuvedomuje.

Ďalším príznakom môže byť pomočovanie, najčastejšie medzi polnocou a druhou ráno. Ak nemá telo dostatočnú saturáciu kyslíkom, neuvoľní sa antidiuretický hormón, ktorý zabraňuje tvorbe moču, keď je telo v hlbokom spánku a naplno relaxuje. Ak si počas noci dieťa neprejde všetkými fázami spánku, zobudí sa nevyspaté a počas dňa ho môžu trápiť migrény.

Niekedy začne mať prejavy spájané s ADHD, je agresívne a podráždené. Rodičia hovoria, že sa im mení pred očami, no spôsobuje to nedostatočne okysličené telo, ktoré je v neustálej spánkovej deprivácii.

My, samozrejme, nevieme vyliečiť všetko, ale keďže deti vidíme každý polrok, môžeme tieto prejavy odsledovať a v správny čas odporučiť návštevu špecialistov. 

Je takýto komplexný a empatický prístup budúcnosťou zubného lekárstva?

Musíme sa stále vzdelávať a nezabúdať, že deti aj dospelí sú stále pacienti. Stomatológia sa niekedy oproti ostatným odvetviam vníma viac ako biznis, ale sme lekári a na každého pacienta by sme sa mali pozerať ako na najbližšieho člena rodiny a správať sa rovnako, ako by sme chceli, aby pristupovali k nám.

Zubní lekári by sa mali sústrediť na to, že každý človek je iný. Nemôžeme paušálne povedať, že keď si budú všetci čistiť zuby jednozväzkovou kefkou, nebudú mať kazy. Nie je to tak, naše organizmy sú individuálne a potrebujú prístup, ktorý to bude reflektovať.