Večera, nový mobil alebo výlet? Ak ešte stále netušíte, čím deti odmeniť, či je vôbec vhodné za dobré známky niečo darovať, alebo za zlé vysvedčenie trestať, pomôžu vám rady psychologičky Daniely Čechovej.

1. Deti nepotrebujú odmeny za to, že sa niečo naučia

Často sa hovorí o tom, či je vôbec vhodné deti odmieňať za to, čo dosiahli. Podľa psychologičky Daniely Čechovej sa väčšina detí pred nástupom do školy na ňu teší. „Keď sa učia, rozvíjajú sa u nich intelektuálne city, tie prinášajú radosť z objavovania a poznávania sveta. Deti nepotrebujú odmeny za to, že sa niečo naučia – to, že niečo objavia, je pre ne odmenou samou osebe,” hovorí psychologička a dodáva, že ani odmeny za väčšie výkony nie sú potrebné. „Keď dieťa odmeňujeme napríklad za dobré vysvedčenie, kradneme mu radosť z toho, že niečo dosiahlo. Veľmi rýchlo z toho odvodí, že bude vykazovať výsledky len vtedy, ak ho odmeníme, prípadne môže začať očakávať za každý výkon odmenu.”

2. Darujte radšej zážitky než veci

„Materiálne veci ako odmeny vôbec neodporúčam. Dieťa v istom veku potrebuje mobil, ak sa rozhodneme, že mu ho chceme kúpiť, nespájajme to s odmeňovaním. Je vhodné, aby deti dostávali vreckové, a ak chcú lepší mobil, môžu si doplatiť zo svojho vreckového a mať mobil, ktorý chcú. Takýmto prístupom sú veci jasné, logické a nie je tu miesto na veľké sklamanie.”

Ak už chceme s deťmi osláviť vysvedčenie, oveľa vhodnejšie sú zážitky. Zážitky si zvyčajne dlhšie pamätáme. Vieme na ne nadviazať, ak sa medzi nami vyskytnú ťažké chvíle. Spoločne strávený čas buduje a rozvíja vzťahy.

3. Tresty málokedy motivujú k väčšej snahe

Nie každý má doma jednotkára a mnoho rodičov rieši aj to, ako deťom ukázať, že s vysvedčením nie sú spokojní. Psychologička tvrdí, že tresty za zlé známky nie sú vhodným riešením. „Trestmi málokedy deti motivujeme k väčšej, pozitívnej snahe. Tresty, podobne ako odmeny, sú výchovné prostriedky, ktorými tlmíme nežiaduce a posilňujeme žiaduce správanie. To je však zastaraný model sociálneho podmieňovania.”

Dnes pri motivácii a sebamotivácii skôr funguje posilňovanie osobnosti (empowerment). „Osobnosť posilňujeme dodávaním odvahy – povzbudzovaním. Povzbudzovanie znamená taký postoj k dieťaťu, ktorý ho posilňuje v každom prípade, či sa mu darí, alebo nie,” hovorí psychologička.

„V prípade zlého vysvedčenia by som najprv rodičom odporúčala sústrediť sa na predmety, z ktorých má dieťa dobré známky, a tie vyzdvihnúť. Porozprávať sa s ním o tom, ako sa mu podarilo dosiahnuť také výsledky, aby si uvedomilo vlastné schopnosti. Potom by som sa spýtala, čo si myslí o predmetoch, v ktorých získalo horšie známky, či má nejaké nápady, čo by mohlo urobiť, aby sa o stupeň zlepšilo, ako by sme mu my rodičia mohli pomôcť, kto ďalší by mu mohol pomôcť.”

Diskusia by mala byť konštruktívna a pozitívna. Deťom by sme mali dávať reálne ciele. „Dieťa sa bude viac snažiť, ak bude veriť, že sme na jeho strane. Odpovede, na ktoré samo príde, sú jeho a viac si ich bude pamätať a bude k nim lojálnejšie ako k tomu, čo povie rodič alebo učiteľ.”

4. Sklamaných žiakov sa snažte rozveseliť

Pre niektoré deti nie je deň vysvedčenia vôbec šťastným dňom a neskrývajú svoje sklamanie zo známok. Ak je dieťa nespokojné so známkami a neskrýva smútok, je to dobré znamenie. „Pravdepodobne mu na známkach záleží. Na tom sa dá stavať. Rodičia by sa s ním mohli porozprávať o smútku, byť empatickí, prežiť ten smútok s dieťaťom,” vysvetľuje psychologička Čechová a hneď dodáva: „Niektoré deti však môžu smútok používať ako akúsi obrannú stratégiu: keď prejavím smútok, rodičia budú menej nahnevaní.”

Dieťa môžeme povzbudiť aj tým, že mu pripomenieme úspechy dosiahnuté v minulosti, jeho nadanie. Deti treba učiť vytrvalosti a rodičov trpezlivosti, aby svoje deti neodrádzali, keď robia pokroky, i keď akokoľvek malé. Veľmi dôležité je, aby deti mali odvahu naďalej sa snažiť a veriť, že zvládnu, čo príde.

O Daniele Čechovej

Daniela má vyše dvadsaťročné profesionálne skúsenosti z lektorskej a z konzultačnej činnosti pre psychológov, firemný manažment, pedagógov, rodičov a študentov. Má súkromnú psychoterapeutickú prax, v ktorej sa venuje individuálnej, párovej a rodinnej terapii. Je vysokoškolskou pedagogičkou na Univerzite Komenského a na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Je tiež lektorkou a organizátorkou letných škôl, držiteľkou certifikátov a osvedčení z kurzov, ktoré absolvovala napríklad v USA, v Kanade, vo Veľkej Británii.