Psychologička radí, ako zvládnuť 9 súčasných dilem materstva

30. mája 2017
Autor: Veronika Pilátová, Viktória Mirvajová
Foto: Shutterstock

Rýchlosť doby, izolovanosť od rodiny, príliš veľa informácií či túžba rýchlo sa vrátiť späť ku kariére sú dnešnými nepriateľmi rodičovstva a pôvodcami výchovných dilem. Mnohé matky bojujú s tlakmi okolia aj s tým, čo si o výchove prečítajú na internete. Snaha byť dokonalým rodičom však niekedy môže poriadne ublížiť dieťaťu.

Psychologičky Zuzany Zimovej poskytujúcej poradenstvo ohľadom výchovy a vzťahov medzi rodičmi a deťmi, sme sa pýtali  ako zvládnuť dilemy, s ktorými súčasné matky najčastejšie bojujú.

1. Internetové rady si radšej overte

Tehotenstvo, pôrod aj starostlivosť o deti kedysi matky riešili so staršími a skúsenejšími ženami. Keď si však súčasné mamy nevedia rady, vyhľadajú pomoc na internete, a to môže byť na škodu. „Žena, ktorá ide rodiť, možno nikdy predtým ani nevidela každodennú starostlivosť o dieťa, napríklad preto, lebo je jedináčik. Rodiny žijú izolovanejšie, čo vedie k bezradnosti a obavám. Matky dnes majú strach čo i len chytiť dieťa,“ hovorí psychologička Zuzana Zimová, ktorá poskytuje poradenstvo ohľadom výchovy a vzťahov medzi rodičmi a deťmi.

Budúce mamičky už neprosia o radu priamo svoje skúsené príbuzné, ale informácie získavajú predovšetkým z internetu. Podľa psychologičky je dôležité, aby sa ženy informovali, no mysleli kriticky: „Keď si niečo prečítam, musím si to vedieť overiť aj u skutočnej mamy. Každá doba má jednoducho svoje za a proti. Je pravda, že dnes majú mamy šancu byť neisté, no kedysi boli zase uzavreté v rigidnom prístupe – ,takto to funguje a hotovoʻ. Nové prístupy do starostlivosti o dieťa neprichádzali.“

2. Nemusí fungovať všetko tak, ako vám niekto povedal

Existuje množstvo v minulosti bežne zaužívaných prístupov, ktoré dnes fungujú úplne inak. Preto by mamičky mali brať s rezervou aj niektoré skúsenosti svojej mamy, tety či staršej sestry. A hlavne nezúfať, ak niečo nevyjde tak, ako vám niekto povedal. Kým pred rokmi sestričky po pôrode brali dieťa od mamy, dnes jej novorodenca ihneď priložia hruď. Podľa Zuzany Zimovej všetky výskumy potvrdzujú, že je dobré, keď je dieťa okamžite po pôrode priložené k matke, aby mohlo, len čo sa dá, piť mlieko. Je to dôležité pre tvorbu rôznych látok podporujúcich vzťah medzi matkou a dieťaťom. Matky by však nemali byť hysterické, ak sa to nepodarí. „Vždy budú prípady, keď sa to nebude dať urobiť –  po cisárskom reze, komplikovanom pôrode alebo keď je mama veľmi vyčerpaná. Sú aj matky, ktoré nikdy nemohli dojčiť, lebo sa im netvorilo mlieko. Nebolo by dobré, keby trpeli pocitom viny, že svojmu dieťaťu nevedia dať to, čo by mali,“ vysvetľuje odborníčka.

3. Nebežte za bábätkom okamžite

Neskúseným mamičkám robí veľký problém najmä to, ak dieťa plače a ony nevedia zistiť prečo. Pri vytúženom bábätku sa mame bežne stáva, že dieťa čičíka pri každom zaplakaní, až kým neprestane, a okolie jej radí, nech nechá dieťa vyplakať a nevšíma si ho. Psychologička radí mamám nebehať za dieťaťom neustále: „Mama by okolo neho nemala skákať v momente, keď si dieťa ešte ani neuvedomí, že niečo potrebuje, a mama mu to už plní. Je úplne v poriadku, dokonca vývojovo dobré, ak dieťa pocíti hlad, začne mrnčať, plakať a mama príde a túto potrebu uspokojí. Nenechá ho plakať dlho, aby sa nevystrašilo, ale nechá ho samo signalizovať, povedať v tej jeho reči, že mu niečo chýba. To je optimálne.“

4. Ak budete vystresovaná, dieťa sa bude báť

Psychologička zdôrazňuje, že dieťa sa veľmi rýchlo naučí vnímať nálady matky, a ak sa má cítiť bezpečne, musí si byť isté, že mama je v pohode: „Ak je matka vystresovaná a vystrašená, dieťa vníma ohrozenie aj to, že mama nie je pripravená sa oň starať, preto má strach. Bojí sa, že keby sa mu niečo stalo, mama sa oň nebude vedieť postarať alebo správne zareagovať.“

Neskúsené matky si často neuvedomujú, že starostlivosť o bábätko nespočíva iba v kŕmení a menení plienok, ale aj v citovej výchove. Veľa sa hovorí aj o tzv. zrkadlení. Podľa psychologičky je dôležité uplatňovať túto metódu najmä pri bábätkách. Tie sa v sebe nevyznajú, nerozoznávajú svoje pocity ani pocity iných. Práve mama môže dieťa naučiť, ako získať schopnosť posúdiť emócie ľudí. „Keď sa bábätko cíti príjemne, usmeje sa a mama sa usmeje späť, odzrkadlí ho a povie mu: ‚Aký si ty veselý.‘ Dieťa sa vtedy učí, že keď sa takto cíti, volá sa to veselosť a správať sa má pritom ako jeho mama. Učí sa rozumieť samému sebe, iným ľuďom a dostáva tým signál od svojej mamy, že ho vníma a že mu rozumie,“ hovorí odborníčka. Mamy by teda mali byť schopné odčítať stav svojho dieťaťa a takýmto spôsobom ho zreflektovať: „Keď dieťa ukáže smútok, mama sa nemá usmievať od ucha k uchu, má spraviť smutnú tvár a povedať mu: ‚Ty si smutný, však?‘ Je to schopnosť spoluprežívania.“

5. Návrat do práce? Ideálne v troch rokoch dieťaťa

Súčasná rýchla doba a rozbehnutá kariéra matiek spôsobuje aj to, že ženy bývajú na materskej dovolenke oveľa kratšie, než majú nárok alebo než bolo zvykom v minulosti. Zuzana Zimová tvrdí, že optimálny čas návratu do práce a umiestnenia dieťaťa do škôlky je práve v troch rokoch dieťaťa. „Nie každá mama je typ, ktorý chce byť 24 hodín doma s dieťaťom. Ak má byť matka frustrovaná a potrebuje odľahčenie od materstva, týmto odľahčením môže byť aj zapojenie sa do práce. Vtedy však treba hľadať riešenie, ktoré je pre dieťa najmenej frustrujúce,“ hovorí psychologička.

Dieťa, ktoré ešte nemá tri roky, potrebuje stále individuálny režim, preto je dobrou voľbou napríklad starostlivosť babičky, to však nebýva vždy možné, keďže dnešné staré mamy sú väčšinou ešte zamestnané. „Ak, tak potom možno veľmi malá skupinka detí s nejakou paňou, ktorá dokáže brať ohľad na individuálne potreby dieťaťa, aby dieťa zvládlo, že mu odrazu odíde stredobod jeho života a ono nevie, čo má robiť,“ dodáva Zimová.

6. Otec je druhá najbezpečnejšia osoba, rodičovskú zvládne

Po polroku materskej dovolenky môže na rodičovskú dovolenku nastúpiť aj muž. „Ak je to niekto, s kým to dieťa žije dennodenne, kto sa spolupodieľa na kúpaní, prebaľovaní, kŕmení a podobne, malo by to byť v poriadku. Otec, pokiaľ to dobre funguje, sa popri matke stáva druhou najbezpečnejšou osobou pre dieťa, a keď sa s ním dieťa ocitne osamote, stále sa cíti bezpečne. Pri tom prechode z matky na otca sa síce dieťa môže cítiť rozrušene, ale nemyslím si, že by si nemohlo zvyknúť,“ vysvetľuje psychologička. V tomto období však, podľa nej, nie je vhodné, aby matka od bábätka odchádzala na 12 a viac hodín.

7. S opatrovateľkou súperiť netreba

Mnohé matky riešia starostlivosť o malé deti zabezpečením si opatrovateľky, no zároveň majú obavy, že dieťa sa na ňu príliš naviaže. „V dvoch rokoch by sa to nemalo stať, pokiaľ mama zostane mamou a neodstrihne sa od dieťaťa úplne a pokiaľ opatrovateľka rešpektuje matku ako matku. Občas sa stáva, že dve ženy začnú o dieťa súperiť. Pre dieťa je to veľký chaos. Opatrovateľka by mal byť niekto, kto mamu neoberie o materstvo a nebude sa snažiť byť najdôležitejším človekom v živote dieťaťa, ale len doplnok mamy,“ hovorí Zimová.

8. Zistite si pracovné pomienky po návrate z materskej

V niektorých prípadoch aj samotní zamestnávatelia vychádzajú v ústrety svojim zamestnankyniam, ktoré sú zároveň mamami. My sme sa v ankete matiek pýtali, či majú v práci nejaké benefity, ktoré im pomáhajú skĺbiť kariéru a materstvo. „Mám flexibilný pracovný čas, hoci som zamestnaná na plný pracovný úväzok,“ napísala Magda. Viacero mamičiek sa však vyjadrilo, že okrem možnosti vrátiť sa späť do práce po materskej dovolenke sa žiadneho ústretového kroku nedočkali. Mamičky, ktoré sa vyjadrili v ankete, sa zhodli, že prácu a starostlivosť o dieťa by im najviac uľahčili nasledujúce kroky zamestnávateľa:

– firemná škôlka,
– skrátený pracovný čas,
– možnosť pracovať z domu v prípade potreby,
– voľný piatok,
– jeden deň plateného voľna do mesiaca,
– možnosť vziať dieťa do práce,
– firemný detský kútik,
– príspevok na škôlku alebo jasle.

9. Buďte s dieťaťom, no nechajte mu voľnosť

Hoci sa v súčasnosti často hovorí o karierizme, pracovná zaneprázdnenosť rodičov nie je nič nové. Aj staršie generácie poznajú družiny, jasle či pobyty u starej mamy. „Nemyslím si, že by dnes bola horšia situácia v starostlivosti o deti. Vždy je to otázka priorít, čo rodičia uprednostnia. Dokonca mám pocit, že dnes sú rodičia pod väčším tlakom venovať sa svojim deťom, lebo kedysi nebývalo zvykom, aby rodičia trávili víkendy s deťmi a chodili sa s nimi napríklad bicyklovať. Deti sa hrali navzájom, bicyklovali sa spolu, zatiaľ čo rodičia riešili svoje rodičovské a dospelácke záležitosti. Dnešní rodičia sú rodičovstvom oveľa viac vyčerpaní ako kedysi, lebo robia niečo, čo v minulosti rodičia nerobili,“ hodnotí odborníčka.

Zároveň zdôrazňuje úskalia oboch prístupov: „Vtedy bolo treba dávať si pozor, aby sa medzi rodičom a dieťaťom nestratil vzťah, dnes si treba dávať pozor, aby nám z detí nevyrástli nesamostatní jedinci závislí od toho, kto im aký program pripraví.“ Dnes je teda dôležité dávať deťom voľnosť a učiť ich zaobchádzať s vlastným časom a tráviť ho zmysluplne.

O Zuzane Zimovej

Zuzana je špeciálna pedagogička, venuje sa teórii vzťahovej väzby. Robí poradenstvo, terapie a psychoterapeutické výcviky a venuje sa klientom, ktorí vyrastajú alebo vyrastali v náhradných rodinách, prípadne sú poznačení životnou traumou (napríklad zneužívanie či týranie). Robí tiež poradenstvo pre rodičov v rozvodovom období, rieši, ako oznámiť rozvod dieťaťu, čo robiť, keď naň príde detský vzdor. Dva roky spolupracuje s organizáciou Provida na projekte Tvoj Buddy.

Radi prispôsobíme obsah a vizualizáciu webovej stránky a reklám, ako aj poskytovanie funkcií sociálnych médií, aby sme vám poskytli lepší zážitok z používania webovej stránky. Umožní nám to analýza návštevnosti a aktivít na webovej stránke, k čomu potrebujeme používať vaše online identifikátory (cookies, IP adresy).