Diana Fabiánová je umeleckou riaditeľkou festivalu Jeden svet, režisérkou a organizátorkou podujatí pre nezadaných. Dlhodobo ju zaujímajú témy, pred ktorými často zatvárame oči. Rozprávali sme sa o tom, ako na budovanie nových vzťahov vplýva zoznámenie naživo, čo ju prekvapilo pri točení dokumentu o nevere, ale aj o jej vnútornej motivácii venovať sa témam, ktoré sú v spoločnosti tabu.

Čo vás naposledy spojilo s úplne cudzím človekom?

Cesta vo vlaku. Začnete bežný zdvorilostný rozhovor o výhľade z okna a postupne zistíte, že máte spoločných kamarátov a vaši rodičia boli blízki kamoši. S dámou v rokoch sediacou oproti vám v mladosti zažili dobrodružnú epopeju pri pokuse o útek cez hranice.

Aj festival Jeden svet, ktorého ste umeleckou riaditeľkou, mal tento rok tému „buďme v kontakte“. Prečo ste sa rozhodli venovať práve tejto téme?

Takmer všetci sme posledný rok v mnohých oblastiach pociťovali nedostatok, obzvlášť nedostatok kvalitného kontaktu. Niektoré skupiny obyvateľstva, ako seniori, sluchovo, zrakovo či zdravotne hendikepovaní alebo ľudia, ktorí žijú sami, to pociťovali ešte výraznejšie než my ostatní.

Chceli sme verejnosť upozorniť na to, že sú medzi nami ľudia, ktorí kontakt už príliš dlho nemajú, a pritom ho bytostne potrebujú. Zároveň sme túžili práve týchto ľudí čo najviac začleniť do nášho programu a diania a takto im dožičiť kontakt aj pocit začlenenia.

Téma spájania ľudí sa odráža vo viacerých vašich aktivitách. Organizujete podujatia pre nezadaných, kde sa majú možnosť zoznámiť. Majú ľudia záujem spoznávať sa naživo, aj keď sú v súčasnosti trendom skôr rôzne online zoznamky a aplikácie?

Majú, a veľký, aspoň tí, čo pochopili, že je to oveľa efektívnejšie. Aj keď to chce odvahu ísť s kožou na trh. Na druhej strane, človeka, s ktorým komunikujete, máte priamo pred sebou a ešte k tomu v bezpečnom priestore.

„Ak fáza dvorenia a postupného spoznávania sa absentuje, skôr či neskôr sa to pravdepodobne odrazí v partnerskej dynamike.”

Nie je to skreslený online profil nezodpovedajúci realite. Hneď vidíte, ako skutočne vyzerá, aký má prejav, reč tela, čo z neho vyžaruje i ako vonia či nevonia. Zároveň je tam možnosť hocikedy sa zdvorilo rozlúčiť a ísť sa zoznamovať s ďalšími ľuďmi. Za večer ich môžete spoznať celé priehrštie, vybrať si a otestovať z nich to pravé orechové práve pre vás.

Ovplyvňuje kvalitu vzťahu zoznámenie naživo verzus cez aplikáciu?

Pri zoznamovaní cez aplikáciu sa zvykne preskočiť či výrazne skrátiť proces postupného zbližovania. Je to vypuklejšie u mladých ľudí, ktorí nezažili doby pred onlinom. Nemajú to s čím porovnať. 

Vzrušenie vo vzťahu má tendenciu prirodzene narastať a pretaviť sa do intimity. Pri apke sa stáva, že vás niekto hneď na začiatku bez okolkov požiada o nahú fotku či rovno pošle svoju, hoc i nevyžiadanú. Motýle v bruchu sa nemajú ani kedy rozkmitať.

Myslím, že tá postupnosť, to tajomno a pocit, že intimita sa buduje krok po kroku, má svoj význam. Vplýva na hodnotu, ktorú následne pripisujeme získanému vzťahu. To, že práve nás si daný človek vpustil do svojho najosobnejšieho priestoru. Ak fáza dvorenia a postupného spoznávania sa absentuje, skôr či neskôr sa to pravdepodobne odrazí v partnerskej dynamike.

Pri komunikácii cez technológie, kde jeden druhého nevidíme, veľmi často dochádza k nedorozumeniam a k nepochopeniu, ako čo kto myslel. Tie ústia až do občas úplne zbytočných rozchodov. Emotikony a písmenká nedokážu plne suplovať živú komunikáciu tvárou v tvár.

Predpokladám, že stretávate veľa single ľudí a veľa sa o tejto téme rozprávate. Čo je pre nich najväčšou výzvou v nadväzovaní nových vzťahov?

Mať sa vôbec kde a ako prirodzene zoznámiť. Ďalej nájsť si na seba a na jasnú nezavádzajúcu komunikáciu dostatok času. Dokázať poľaviť z očakávaní a z dopredu vymodelovanej predstavy o budúcom partnerovi a z našich projekcií o tom, aké všetky kvality musí partner mať, čo vlastniť či ako má vyzerať.

Nájsť niekoho nesebeckého, kto je ochotný ísť do záväzkov, rozumieť prekonávaniu prekážok a s chuťou pracovať na sebe aj na vzťahu. Taká tá vytrvalosť, porozumenie, že keď to za to stojí, má zmysel ukrojiť si aj z vlastného pohodlia.

Prísť na zoznamovací večierok, kde nikoho nepoznám, môže byť pre introverta naozaj výzva. Kto chodí na vaše večierky?

Máme akcie, ako sú práve tematické večierky a žúry, ktoré sú bližšie extrovertnym náturám. No máme aj zoznamky komorného typu. Rýchle rande, senzuálne rande, rande naslepo. Ochutnávky, víkendy, matchmaking.

Robili ste medzi Slovákmi prieskum o nevere a točíte o tejto téme dokument. Zistili ste niečo, čo vás prekvapilo?

Prekvapuje ma tá dvojitá morálka. Máme záľubu navonok sa prezentovať celkom inak, než predvádzame v praxi. Ak by sme boli k sebe aj k druhým úprimní, bolo by namieste byť oveľa tolerantnejší a rešpektujúci k omylom či zlyhaniam iných. No u mnohých sa deje opak.

Čím viac majú za ušami, tým hlasnejšie zvyknú ukazovať prstom. Na druhej strane, je to asi hlboko ľudské, že nám prekáža, keď nám iní svojím správaním nastavujú zrkadlo. Nechceme videť seba v ich odraze, a tak ich o to silnejšie kritizujeme. Nevery je medzi nami neúrekom a nemyslím len fyzickú. Nevera má tisíc podôb a vôbec to nemusí byť spečatené sexom.

Ako režisérka otvárate témy, ktoré sú pre mnohých ľudí tabu. Čo vás motivuje venovať sa práve týmto témam?

Venujem sa témam, ktoré mňa samu bytostne zaujímajú. Chcem sa dozvedieť viac, pochopiť či už ľudskú psychiku, či ako funguje morálka v praxi a ako silno nás ovplyvňuje kultúra a spoločnosť, v ktorej vyrastáme a žijeme.

„Čím viac majú za ušami, tým hlasnejšie zvyknú ukazovať prstom. Je to asi hlboko ľudské, že nám prekáža, keď nám iní svojím správaním nastavujú zrkadlo.”

Zároveň mi nikdy nestačí, keď mi niekto povie: „Takto sa veci majú, si žena, zmier sa s tým.“ To platilo napríklad o menštruačnej bolesti. Pre mňa je to ako červená vlajka pre býka. Ženie ma to hľadať vlastné cesty a riešenia.

Na webe máte peknú myšlienku, že filmy na festivale Jeden svet spája autorská sloboda. Čo znamená autorská sloboda pre vás?

Môcť sa vyjadriť tak, ako to cítim. Bez cenzúry a strachu z odsúdenia. Tvorivo. Naplno. Uletene, ak mám na to práve chuť.  

Keď sa človek zamyslí, tých tabu tém je okolo nás stále mnoho. O ktorých ďalších témach by sme podľa vás mali v spoločnosti hovoriť viac? 

O umieraní a smrti. O strachu z nich. O dôstojnom starnutí. O mentálnom zdraví.

Čo vás baví, keď sa nevenujete tvorbe?

Milujem rýchlu chôdzu v lese s audioknihou. Slúchadlo len v jednom uchu, druhým počúvam vtáčí spev a šum stromov. Knihy sú pre mňa bytostne dôležité. Je to bonusová dimenzia bytia.

Vedeli by ste uviesť príklad, ako dokázal nejaký film prispieť k spoločenskej zmene, urobil svet o čosi prepojenejším a empatickejším?

Sú filmy, ktoré dokázali zmeniť legislatívu na celonárodnej či dokonca svetovej úrovni. Napríklad The End of the Line – o porušovaní kvót pri rybolove a pirátskom nadrybárčení. Notoricky známy dokument An Inconvenient Truth bol spúšťačom zmeny v myslení o klimatickej zmene, no i následných zmien v legislatíve.

Supersize Me rozpútal diskusiu o dopade rýchleho občerstvenia na spoločnosť i na zdravie jednotlivcov. Prinútil giganta ako McDonald’s stiahnuť XXL porcie a pridať šaláty do menu po celom svete. Filmy a dokumenty majú veľkú moc otvárať ľudom oči a meniť ich pohľad na to, čo svojím správaním spôsobujeme.

Ktoré súčasné dokumentárne filmy alebo platformy podľa vás stoja za pozretie?

Výborná a asi ešte nie všetkym známa platforma dokumentárnych i hraných filmov je Dafilms. Máte tam zaručenú kvalitu a rôznorodosť.

Ak chcete začať niečím na už overených platformách, dajte aj so svojimi rodinnými príslušníkmi šancu dokumentom sira Davida Attenborougha o svete okolo nás. Mind Explained je zas séria o svete v nás samých. O tom, ako funguje náš mozog, myseľ. O krehkosti takého dôležitého, no príliš málo spomínaného mentálneho zdravia.