Riaditeľka Vagusu: Aj päť eur pomôže, vďaka darom vieme lepšie plánovať pomoc ľuďom bez domova

Na Slovensku žije na ulici viac ako 23-tisíc ľudí. Žijú bez domova dlhodobo, často aj desiatky rokov. O každodenných výzvach, nájomnom bývaní aj príbehoch ľudí bez domova sme sa rozprávali s riaditeľkou OZ Vagus Alexandrou Károvou. Prečítajte si, akým spôsobom sa Vagus snaží zlepšovať kvalitu života ľudí bez domova a ako môže podať pomocnú ruku každý z nás.

Na Slovensku máme lockdown, prichádza zima. Ako to zmenilo vašu prácu?

Druhý rok sme, žiaľ, nútení prispôsobiť sa celosvetovej pandémii. Predtým sme mali denné centrum otvorené celý deň rovnako, pre 80 ľudí v jeden čas. Minulý rok sme museli kapacitu upraviť, z dôvodu opatrení mohlo byť v priestore menej ľudí a centrum sme sprístupnili na dve zmeny. Počty stále upravujeme, v zimných mesiacoch to bude môcť byť už len pre 40 až 45 ľudí v jeden čas.

„V Bratislave máme dve denné centrá a nocľaháreň s kapacitou do 200 ľudí. V hlavnom meste však máme zhruba 4000 ľudí bez domova, táto kapacita nestačí.“

Vaši klienti a klientky teda vo veľkej miere zostávajú na ulici, hoci vláda každému nariadila sa izolovať.

Situácia je oveľa náročnejšia. Oproti iným krajinám Slovensko, žiaľ, neumožnilo ľuďom žijúcim na ulici samoizoláciu. V niektorých mestách, ako Berlín či Londýn, hostely a hotely sprístupnili svoje ubytovacie kapacity pre ľudí bez domova. U nás sa, žiaľ, nepodarilo navýšiť ani počet služieb, nevznikli nové útulky či denné centrá, kde by ľudia bez domova mohli získať pomoc. Ľudia sú tak odkázaní zostať na ulici.

Špecifikom minuloročnej a tohtoročnej zimy je aj to, že sa zatvorili nákupné centrá. Sú to miesta, kde sa naši klienti a klientky môžu ohriať alebo si nabiť telefón.

Kam sa teda môžu ísť skryť?

V Bratislave máme dve denné centrá a nocľaháreň s kapacitou do 200 ľudí. V hlavnom meste však máme zhruba 4000 ľudí bez domova, táto kapacita nestačí.

Celkovo máme v Bratislave, ale aj na Slovensku nedostatok sociálnych služieb pre ľudí bez domova, ako sú útulky, denné centrá, krízové bývanie. Mesto Bratislava ešte prevádzkuje karanténne zariadenie pre ľudí bez domova, ale doň sa dostanú len pozitívne testovaní na covid. Dodám, že v rovnakom areáli má vzniknúť útulok.

Podľa štatistík je v Česku aj na Slovensku zhruba 23- až 24-tisíc ľudí bez domova, hoci naši susedia majú dvakrát taký počet obyvateľov. Kde robíme chybu?

Údaje máte pravdepodobne z predchádzajúceho sčítania obyvateľov a my napäto čakáme na nové údaje z tohtoročného prieskumu. Interpretujúc tieto čísla, Česko je v mnohých oblastiach pred nami.

Organizácia Platforma pro sociální bydlení, ktorá u nich pôsobí, sa snaží českým samosprávam sprostredkovať a pomáhať s uplatňovaním metódy housing first. Praha zároveň prevádzkuje mestskú nájomnú agentúru, Bratislava je v prípravnej fáze, uvažuje o spustení v priebehu budúceho roka.

Na Slovensku je oproti Česku nižšia sociálna dávka na bývanie, pohybuje sa od 60 do 90 eur. Keď si ju spojíte s príspevkom v hmotnej núdzi, nevystačí vám to ani na nájomné v zdieľanej izbe, ani na ubytovňu. V Čechách z týchto dávok už nájomné vyskladáte. Takisto majú k dispozícii viac mestského nájomného bývania.

Snahu cítiť z magistrátu nášho hlavného mesta, ktorý vyčlenil 9 bytov pre ľudí bez domova a sprístupnil ich trom organizáciám. Vagus takto ubytoval troch ľudí. Podobne uvažujú ešte Košice a pár menších obcí, no nie je to koordinovaná aktivita, skôr rozhodnutia konkrétnych starostov a starostiek.

Jeden z programov Vagusu sa zaoberá prevenciou bezdomovectva. Ako to vyzerá v praxi?

V rámci nášho integračného programu Medzimesto sa okrem poskytovania bývania a zamestnávania venujeme aj prevencii. Oslovujeme mestské časti Bratislavy a úrady práce a vysvetľujeme im, čo v rámci prevencie robíme.

Ak majú obyvateľov alebo obyvateľky, ktorí prichádzajú o bývanie, a nevedia im poradiť, môžu sa na nás obrátiť o radu, prípadne môžu sprostredkovať stretnutie s občanom a našimi pracovníkmi.

Keď ľudia prestávajú platiť zdravotné poistenie alebo energie, je to signál, že sa niečo deje a ľuďom môže hroziť až vylúčenie z bývania. Najmä z ľudského, ale aj finančného hľadiska je prevencia vždy efektívnejšia ako riešenie už vzniknutých problémov. Ľahšie sa dá vyriešiť zložitá situácia, ak je človek ešte v bývaní, než keď je už na ulici, odkiaľ sa mnohé problémy nedajú riešiť.

Ako môžu ľudia bez domova dostať bývanie vo vašom programe?

U nás má projekt Bývania dve časti. Jedna je samotný byt a druhá je spolupráca so sociálnym pracovníkom. S bývaním sú spojené pravidelné stretnutia s poradcami.

„Ľudia bez domova plánujú často deň, dva dopredu. Viac im situácia nedovolí.“

S daným nájomcom podpíšeme zmluvu, kde sú nastavené pravidlá pre obe strany a očakávania zo spolupráce. Súčasťou toho je individuálny plán, čo by chcel človek v priebehu roka vyriešiť, napríklad zdravotný stav alebo rodinný kontext, platenie dlhu. 

Bohužiaľ, na Slovensku nevieme uplatniť všetky princípy metódy housing first, aj pre prenajímateľov je to nová téma a často sa boja prenajať svoje nehnuteľnosti na dlhší čas.  Aj preto sme nútení vyberať takých ľudí bez domova, ktorí zvládnu vyriešiť svoju situáciu v priebehu relatívne krátkeho obdobia, dvoch či troch rokov. Mnohí neveria, že to dokážu.

Keď žijete na ulici, nemáte doklady, no máte dlhy, je pre vás nepredstaviteľné, že sa to podarí vyriešiť. Ľudia bez domova plánujú často deň, dva dopredu. Viac im situácia nedovolí.

V združení máme k dispozícii aj krízový byt pre ľudí, ktorí sa akútne ocitnú bez strechy nad hlavou alebo sa ocitnú v akútnej kríze, napríklad sa im zhorší zdravotný stav. Aby neskončili hneď na ulici, môžu požiadať o krízový byt určený na tri mesiace až pol roka.

S bezdomovectvom sa spája mnoho predsudkov.

Jedným z hlavných je, že ľudia bez domova sú leniví a nechcú pracovať. Nie je to pravda. Keď ste na ulici, ťažko si udržíte stabilné zamestnanie na klasický úväzok. Ste nevyspatý, hladný, nemôžete si vyprať veci, a preto ste ľahko identifikovateľný.

Väčšina týchto ľudí má aj nejaký dlh na zdravotnom či sociálnom poistení, na cestovnom z MHD. Zakrátko po tom, čo získajú príjem, sa im ozvú exekútori a začnú vymáhať dlhy. Rýchlo stratíte motiváciu chodiť do zamestnania, keď vám celý plat vezmú exekútori. 

Mnohým sa to neoplatí, pretože im neostanú peniaze na život. Snažíme sa s nimi preto nastavovať splátkové kalendáre a preverovať, či sú exekúcie oprávnené. Vyhľadávame zamestnávateľov, ktorí sú ochotní s nami spolupracovať a byť trpezlivejší pri zamestnávaní našich klientov.

Ak vzniknú nejasnosti alebo konflikt na pracovisku, môžu kontaktovať našich sociálnych pracovníkov, ktorí riešia situáciu so zamestnávateľom a s klientom, klientkou a snažia sa nájsť riešenie. Veľa ľudí bez domova v skutočnosti pracuje, ale skôr sezónne práce, nelegálne brigády.

Mnohí si myslia, že sa ich bezdomovectvo netýka, že im sa to nemôže stať. Ktorý príbeh vás prekvapil?

Každý príbeh človeka, ktorý sa ocitol na ulici, je nečakaný. Často ide o súhru udalostí, ktoré sa na seba nabaľujú aj roky a ich vyústením je bezdomovectvo. Veľa ľudí, ktorí žijú na ulici, si myslelo to isté, že im sa to predsa nemôže stať.

Nedávno sa ku mne dostal príbeh staršej panej, ktorá žila s priateľom uňho v byte. Jeho dcéra paniu vyhodila po tom, čo partner zomrel, a ona zostala na ulici. Neskôr sa dostala do nášho integračného programu, kde kolegovia zistili, že má veľkú exekúciu.

Vypátrali, že ide o dlh starý 20 rokov, keď si známa panej vzala na jej meno pôžičku. Situáciu treba riešiť súdnou cestou, no pani bez domova by to ťažko dokázala, jediným riešením bolo vyhlásiť osobný bankrot.

Ako často sa človeku na ulici podarí vrátiť sa do spoločnosti? Koľko z ich príbehov má šťastný koniec?

Je ich skutočné málo, ľudia si často myslia, že sa vrátia do bežného života, budú mať stabilné zamestnanie a žiť bežný život. Na základe skúseností z denného centra alebo z terénnej práce vidíme, že naša klientela žije na ulici dlhodobo, desiatky rokov.

Pre nich je šťastným koncom, ak sa pre nich podarí nájsť miesto v útulku, v nemocnici, v domove pre seniorov, ak nezomrú na ulici, ak sa pre nich podarí vybaviť dôchodok. Dôstojného života sa často nedočkajú. 

Pred dvomi týždňami sme sa tešili, jedného z ľudí v projekte Bývanie konečne po piatich rokoch čakania zaradili na čakaciu listinu mestského bytu. Potom sa ukázalo, že je až 34. v poradí, a my netušíme, či sa toho dožije.

Pán tomu však nerozumel, myslel si, že do Vianoc bude bývať. Bolo zložité vysvetliť mu, čo to preňho znamená. Ľudia na ulici sú často v zlom psychickom stave. Bezdomovectvo vás poznačí. Hoci na papieri máte 50 rokov, vaše telo v skutočnosti vyzerá alebo sa aj cíti staršie.

Znie to deprimujúco. V čom vás táto práca fascinuje, čím si dobíjate energiu?

Musím poznamenať, že nepracujem priamo s ľuďmi bez domova. Nemám vyštudovanú sociálnu prácu, ale podnikový manažment a zastrešujem najmä chod združenia, jeho financovanie, stabilitu, plynulý chod. Občas sa mi podarí ísť do terénu, ale nie je to pre mňa také intenzívne ako pre mnohých kolegov a kolegyne. Majú môj obdiv, že to zvládajú.

Vo Vaguse sme dve riaditeľky a boli sme milo prekvapené až dojaté, keď v marci minulého roka po príchode pandémie všetci kolegovia a kolegyne prišli do práce. Vraveli, že ľudia bez domova sú v horšej situácii ako oni. Pre každého riaditeľa alebo šéfa je dôležité pracovať s takýmito ľuďmi. Vidíme výsledky svojej práce a to nás dobíja, no je to frustrujúce z hľadiska nastavenia systému.

Stojíme pred rôznymi prekážkami. Na základe dlhoročných skúseností v práci s ľuďmi bez domova sa snažíme prispievať v mnohých pracovných skupinách, či už na ministerstve práce a sociálnych vecí a rodiny alebo na mestských častiach, či bratislavskom magistráte.

Bohužiaľ, niekedy to ide veľmi ťažko a len ťažko sa presadzujú nové myšlienky. Stále vidíme priestor na zlepšovanie nielen našich programov a projektov, ale aj systémových opatrení.

„Dôležité je byť všímavým voči okoliu, či už v lete, alebo v zime. Ak niekoho uvidíte ležať na ulici, nebojte sa mu prihovoriť.“

Čím môže pomôcť každý z nás?

Môžete sa stať dobrovoľníkmi, hlavne v Domci, kam môžete prísť napríklad uvariť obed. Pripravte sa však, že to môže byť aj pre 90 ľudí. Kolegovia budú piecť vianočné sladkosti do vianočných balíčkov pre ľudí bez domova, určite sa im bude hodiť pomoc. Môžete sa zapojiť aj do materiálnych výziev alebo nás podporiť finančne, napríklad pravidelnými darmi.

Pomoc je pre nás dôležitá, na základe pravidelného daru vieme lepšie plánovať svoje činnosti. Nemusíte sa hanbiť, ak pošlete aj 5 eur, pre nás je to skvelé, lebo sa na to môžeme spoľahnúť. Dôležité je byť všímavým voči okoliu, či už v lete, alebo v zime.

Ak niekoho uvidíte ležať na ulici, nebojte sa mu prihovoriť. Stačí: „Dobrý deň, ste v poriadku?“ Podľa odpovede sa viete rozhodnúť, či zavolať na našu linku alebo ide o akútnu záležitosť a treba volať záchranku, alebo je človek pod vplyvom návykových látok a potrebuje podať vodu alebo sa premiestniť do tieňa, aby nemal úpal či spáleniny. V zime ho v prípade potreby môžeme transportovať do nocľahárne.

Aj vďaka podpore pravidelných darcov a darkýň môže Vagus pomáhať ľuďom predchádzať strate domova.
Podporiť ich prácu môžete na www.zima.vagus.sk