S každou nezjedenou potravinou hádžeme do koša aj úsilie a prírodné zdroje, hovorí Lucia, ktorá inšpiruje ľudí neplytvať potravinami

18. júla 2018
Autor: Viktória Mirvajová
Foto: archív Lucie Grigovej

Záľuba vo varení ju doviedla k zamýšľaniu sa nad plytvaním potravinami ešte počas materskej dovolenky. Dnes sa Lucia Grigová o svoje recepty a tipy, ako využiť zvyšky v kuchyni a zabrániť vyhadzovaniu jedla, delí prostredníctvom vlastného blogu Do poslednej omrvinky, ktorým už nejednu domácnosť inšpirovala k finančne aj k ekologicky šetrnejšiemu hospodáreniu.

Zvykli sme si na pohodlný život a málokto sa zamýšľa nad tým, či je pohodlný aj pre našu planétu. Na základe názorov a užitočných tipov od žien, ktoré si uvedomujú, aké dôležité je chrániť životné prostredie, vám chceme ukázať, že niekedy stačí malý krôčik na to, aby sme žili lepšie, zdravšie a šetrnejšie. Na otázky o zodpovednosti k životnému prostrediu odpovedala Lucia Grigová z blogu Do poslednej omrvinky.

Čo je podľa vás dnešný najväčší problém týkajúci sa životného prostredia?

Ľudské správanie. Hodnotový rebríček civilizovaného sveta, konzumný spôsob života, podnikanie len pre zisk, závislosť od moci a od peňazí, bezohľadné využívanie prírodných zdrojov, ale aj ľahostajnosť a ignorovanie negatívnych dôsledkov ľudskej činnosti. Je tu však aj nevedomosť, čo svojím konaním životnému prostrediu spôsobujeme.

Na úrovni krajín a korporácií vidím problém v tom, že často sú ekonomické záujmy a hospodársky rast nadradené nad všetko ostatné – či už ide o ochranu životného prostredia, kultúrneho dedičstva, alebo o zachovanie pokojných vzťahov medzi ľuďmi.

Na úrovni jednotlivca je to zas hľadanie uspokojenia a potvrdzovanie vlastnej sebahodnoty v materiálnych veciach. Chýba nám aj pocit vďačnosti. Vzduch, vodu, pôdu a prírodné zdroje berieme ako úplnú samozrejmosť. Aj jedlo. Často si ho nevážime a vyhadzujeme ho bez mihnutia oka. Nezamýšľame sa nad tým, že k tomu, aby sa dostalo na náš tanier, bolo treba vynaložiť kopu úsilia, financií a prírodných zdrojov, a tie zahadzujeme do koša spolu s každou nezjedenou potravinou.

Čo robíte vy na zlepšenie situácie?

Prostredníctvom svojho blogu sa zaoberám témou neplytvania potravinami. Snažím sa hospodáriť s jedlom tak, aby som ho spotrebovala do posledného kúska. Hľadám spôsoby a recepty, ako si poradiť s rôznymi kuchynskými zvyškami, ktoré často končia v koši. Snažím sa nájsť čo najjednoduchší systém, ako nakupovať, variť a jesť bez zbytočného vyhadzovania.

Práve prostredníctvom jedla som sa dostala k minimalizmu a k bezodpadovému životnému štýlu, ktorých princíp je mi veľmi blízky. Hoci nie je jednoduché žiť zero-waste a v tomto smere mám ešte obrovské rezervy, snažím sa aspoň o to, aby som drobnými krokmi minimalizovala svoj vlastný odpad a potrebovala čo najmenej vecí. No a tiež oveľa viac rozmýšľam nad tým, aký dosah má moje správanie na životné prostredie. Práve to mi pomáha posúvať sa vpred.

V čom je Slovensko v tejto oblasti pred inými krajinami?

Čo sa týka plytvania potravinami v domácnosti, plytváme menej ako v iných štátoch EÚ. Kým európsky priemer je 173 kg vyhodených potravín na osobu za rok, na Slovensku je toto číslo podľa dostupných údajov  „iba” 111 kg na osobu ročne. Varovným prstom však môže byť štatistika, z ktorej vyplýva, že najčastejšie vyhadzujú jedlo mladí ľudia. Preto je veľmi potrebné zamerať sa najmä na nich.

V čom je Slovensko v tejto oblasti za inými krajinami?

Asi práve preto, že plytvanie jedlom nie je u nás taký vypuklý problém, ako napríklad v Británii či v Nemecku, nie je to téma, ktorej by sa venovala zvýšená pozornosť a ktorá by sa systémovo riešila. Ak však v tomto smere zaspíme a nebudeme podnikať kroky na zlepšenie či robiť osvetu medzi mladými ľuďmi, v budúcnosti môže byť miera plytvania jedlom a potravinami oveľa vyššia.

Čo môže na zlepšenie situácie urobiť bežný človek?

Mal by si v prvom rade uvedomiť, že aj ako jednotlivec môže ovplyvniť veľa a prispieť k zlepšeniu situácie, a je jedno, či ide o plytvanie potravinami, alebo o rozhodnutie nepodporovať rýchlu módu. Je dobré zamyslieť sa nad mierou svojej spotreby. Či to, čo nakupujeme, skutočne potrebujeme. V prípade potravín to platí rovnako – mali by sme sa zamyslieť, či sme schopní potraviny, ktoré sme nakúpili a navarili, reálne skonzumovať. Veľmi pomôže analýza toho, čo, koľko a najmä prečo vyhadzujeme.

Netreba sa vzdávať. Žiť zodpovedne voči životnému prostrediu nie je ľahké, chce to veľa premýšľania, občas aj odriekania, prípadne stratu komfortu, na ktorý sme zvyknutí.

Čo môžu urobiť firmy?

Čo sa týka neplytvania potravinami, obchodné reťazce môžu darovať potraviny po uplynutí dátumu minimálnej spotreby, niektoré túto možnosť aj využívajú. Môžu si dať vypracovať štatistiky, koľko potravín vyhodia, a na základe toho hľadať riešenia.

Gastroprevádzky zas môžu ponúkať jedlo, ktoré by sa už v daný deň nepredalo, za nižšiu sumu (napríklad prostredníctvom aplikácie Hungry Slovak) a na nedojedené porcie jedla ponúkať buď kompostovateľné, alebo zálohované obaly na jedlo. Znížiť množstvo nedojedených porcií by sa dalo aj predajom niektorých druhov jedla na gramáž, pretože v mnohých reštauráciách sú porcie príliš veľké.

Čo by ste chceli v tejto oblasti spraviť vy?

Chcela by som, aby sa v našej domácnosti jedlo vôbec nevyhadzovalo. Hoci som prišla na to, ako ho nevyhadzovať a hospodáriť s ním tak, aby v koši nekončili takmer žiadne potraviny, občas to nevyjde. Treba byť stále v strehu a to je ťažké, keď je človek pod tlakom pracovných povinností, chorý atď. Chcem postupne znižovať objem nášho rodinného odpadu a nakupovať viac potravín  bez obalov.

Máte nejakú ekovychytávku, na ktorú nedáte dopustiť?

Neviem si predstaviť život bez nášho záhradného kompostéra. Najmä v lete tvorí kuchynský rozložiteľný odpad takmer polovicu objemu nášho odpadkového koša, takže nám výrazne pomáha znížiť množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu. Okrem pokosenej trávy a konárov v ňom končia aj vaječné škrupiny, zvyšky kávy a čaju, odrezky zeleniny, šupy z melóna, kôstky, stopky z ovocia…

Myslím si, že podpora domáceho kompostovania by mala byť výraznejšia a osveta by v tomto smere mala byť predovšetkým na úrovni obcí.  Najmä tam, kde sa odpad skládkuje, by domáce kompostovanie mohlo priniesť podstatné zníženie množstva odpadu vyvážaného na skládky. Dnes sú možnosti domáceho kompostovania rôzne, netreba mať ani záhradu alebo dvor. Aj v bytoch je to možné – na výber sú rôzne druhy vermikompostérov, elektrické kompostéry alebo sa susedia môžu dohodnúť na komunitnom kompostéri. Kompostovanie je aj pekné dobrodružstvo – na jar nám v ňom zakvitli narcisy z cibuliek, o ktorých som si myslela, že už vyschli.

Sme v tejto oblasti dostatočne vzdelaní?

Keby sme boli dostatočne vzdelaní v oblasti hospodárenia s jedlom, nevyhadzovali by sme vyše 100 kilogramov potravín na osobu za rok. Okrem osvety je však dôležité ponúkať riešenia ako neplytvať. Napríklad, ako plánovať jedálny lístok, ako skladovať potraviny, ako nakupovať len toľko, koľko spotrebujeme, ako nenavariť príliš veľa a ako naložiť so zvyškami jedla, ak nejaké ostanú.

Rady ohľadom neplytvania jedlom však vnímam ako príliš všeobecné. Vo väčšine článkov sa hovorí, čo treba robiť, máloktorý však napovie, ako možno jednotlivé veci zrealizovať v bežnom živote. Napríklad rada „nenakupujte hladní” je síce fajn, ale väčšina z nás nakupuje práve večer, keď je už od obeda ďaleko, málokto teda vstupuje do obchodu s plným žalúdkom, preto nakúpi aj to, čo potom nezje. Preto som sa tomuto dôležitému detailu venovala aj na blogu.

Vzdelávanie v oblasti hospodárenia s jedlom je dôležité už v školskom veku – škola a rodina by mali byť miestami, kde sa deti dozvedia, ako sa vyrábajú potraviny, a čo všetko treba na to, aby sa dostali na ich taniere. Vďaka tomu si môžu k jedlu vytvoriť vzťah, ktorý im nedovolí ním plytvať, alebo aspoň ho vnímať ako niečo, čo si treba vážiť.

Snažíte sa v tomto smere ovplyvňovať svojich blízkych, rodinu, priateľov?

Aktívna v tomto smere som vo vlastnej domácnosti, pretože to, aby sme doma nevyhadzovali jedlo, nezávisí len odo mňa. Je to tímová záležitosť. Preto som veľmi rada, že môj manžel so mnou v tomto smere spolupracuje a u detí sa snažíme úctu k potravinám pestovať spoločne.

V prípade blízkych a priateľov som však opatrná. Sama nemám rada, ak ma niekto tlačí do niečoho, čo necítim. Verím však v silu pozitívneho príkladu. Snažím sa skôr inšpirovať, ako presviedčať. Hoci s blízkymi aj s rodinou o mojich aktivitách hovorím minimálne, už viackrát sa stalo, že sa mi pochválili, ako napríklad šikovne spotrebovali zvyšok jedla.

Obrovskú radosť som mala  nedávno, keď mi kamarátka povedala, že môj blog jej pomohol zamyslieť sa nad situáciami, pri ktorých dochádzalo k vyhadzovaniu jedla, a že vďaka nemu podstatne znížila objem vyhodených potravín.

Myslíte, že generácia našich rodičov bola k životnému prostrediu šetrnejšia?

Keď boli naši rodičia mladí, rozhodne neboli poznačení konzumným životným štýlom ako my. Nebol taký obrovský výber tovaru, využívali sa vratné obaly, nepoužívalo sa toľko plastov, výrobky mali dlhšiu životnosť a ak sa pokazili, väčšinou sa opravili, viac sa zdieľali a neexistoval taký tlak na ich neustálu výmenu ako dnes. Kým kedysi bol v domácnosti jeden analógový telefón a ten vydržal aj 20 rokov, dnes má telefón v rodine každý a mení ho približne každé dva roky. Rovnako je to aj s bytovými doplnkami, oblečením, autami či jedlom. Ten, kto kedysi musel vystáť dvojhodinový rad na banány, ich pravdepodobne nenechal zhniť alebo ich len tak nevyhodil. Z tohto pohľadu bolo fungovanie našich rodičov určite voči životnému prostrediu šetrnejšie.

Šetrnosť voči životnému prostrediu však nie je záležitosťou tej alebo onej generácie, ale skôr podmienok, v ktorých ľudia žijú, a návykov, ktoré majú. Ak by sa dnešní mladí ľudia narodili pred päťdesiatimi rokmi, správali by sa s veľkou pravdepodobnosťou ako naši rodičia. Dôležitejšie je skôr uvedomiť si, že planétu máme len jednu a ohľaduplní by sme k nej mali byť neustále, aj v období zdanlivého prebytku.

O Lucii Grigovej

Je vyštudovaná architektka, ktorá počas materskej dovolenky našla záľubu vo varení. To ju priviedlo k hľadaniu spôsobov, ako s jedlom hospodáriť bez zbytočného vyhadzovania. Začala vymýšľať recepty, ktoré by jej pomohli chutne využiť každý kúsok jedla alebo potravín, ktoré zvyknú končiť v koši. Recepty a tipy, ako s jedlom efektívne hospodáriť, uverejňuje na svojom blogu Do poslednej omrvinky. Blog má byť inšpiráciou pre všetkých, ktorým plytvanie jedlom nie je ľahostajné a chcú variť a jesť bez zbytočného vyhadzovania.

Radi prispôsobíme obsah a vizualizáciu webovej stránky a reklám, ako aj poskytovanie funkcií sociálnych médií, aby sme vám poskytli lepší zážitok z používania webovej stránky. Umožní nám to analýza návštevnosti a aktivít na webovej stránke, k čomu potrebujeme používať vaše online identifikátory (cookies, IP adresy).