Pracovať v IT firme je mužská záležitosť. Muži majú na technológie lepšiu hlavu. Žena sa v mužskom kolektíve nemôže cítiť dobre… IT biznis je opradený mýtmi, ktoré síce stopercentne neplatia, no sú také silné, že mnoho žien od IT kariéry odrádzajú. Lenka Hlinková v tejto sfére pracuje už viac ako desať rokov, nedávno jej vyšla kniha s názvom Ženský algoritmus, ktorá motivuje ženy k práci v IT. Lenka vysvetlila a vyvrátila názory týkajúce sa žien a ich pozícií v IT sektore.

1V IT sektore je naozaj málo žien.

„Keď som sa pred tromi rokmi vrátila na Slovensko a opäť zamestnala v IT firme, začala som sa viac zaujímať, prečo je v tomto odvetví tak málo žien. Desať rokov som sa ocitala väčšinou sama ako žena za rokovacím stolom. Keď si vyberám nových členov tímu na základe životopisov, tak 90 % z nich poslali muži,“ vysvetľuje Lenka Hlinková.

Tvrdí, že ju tento fakt trápi, nebavia ju úvahy, ktoré nevedú nikam. „Svoje argumenty som chcela podložiť faktmi a číslami. Tak som dva a pol roka sedela zaborená v knihách s kalkulačkou pri dátach zo štatistického úradu a noci som trávila surfovaním po internete v snahe nájsť odpoveď na moje otázky, ale zároveň priniesť riešenia, ako by mohlo byť v IT viac žien. A o tom je aj kniha Ženský algoritmus,“ objasňuje.

2IT firmy vybudovali muži pre mužov.

„Firma, ktorú z 80 % tvoria muži, má väčšinou aj pravidlá nastavené mužmi a hlavne pre mužov. To je možno prirodzené, ale ako žena sa v takých firmách niekedy cítim zvláštne. Nedostatok diverzity však nemožno vyčítať firmám, záujem žien o IT je nízky, má to však svoje historické aj sociologické dôvody,“ hovorí.

„Určite to nie je preto, že to ženám menej myslí. Firmy trpia nedostatkom pracovných síl a ženy zarábajú v priemere menej ako muži, čo ovplyvňuje ich životnú úroveň až do dôchodku. Treba to u nás nakopnúť, odkryť ženám odvetvie, ktoré ich môže nielen baviť, ale aj finančne zabezpečiť tak, aby nemuseli byť od nikoho závislé,“ vysvetľuje.

3Ak chce žena pracovať v IT, nemusí byť zázračný talent a programovať od piatich rokov.

Lenka na základnej škole síce vymetala matematické a fyzikálne olympiády, no rozhodnúť sa v pätnástich o ďalšom osude a vybrať si odbornú strednú školu sa jej zdalo priskoro. „Gymnázium mi dalo štyri roky rozmýšľania navyše. Napriek láske k matematike som nad štúdiom informatiky nerozmýšľala. Zdalo sa mi praktické, aby som išla študovať ekonómiu. Moje druhé zamestnanie bolo v lokálnej IT firme a ja som pochopila, že ma baví rozumieť technológiám a pracovať na projekte od začiatku až po úspešný koniec. Predpokladala som, že sa budem musieť veľa vzdelávať. To, čo sa iní učili na výške, som ja po nociach nasávala z tutoriálov na internete. Mala som obavu, že nebudem na prácu technicky dosť pripravená, a to ma prenasledovalo ešte donedávna. Potom som zistila, že každý človek pracujúci v IT sa neustále učí, nie je možné vedieť všetko, obzvlášť ak pracujete na rôznorodých projektoch. Práve to sa mi však na mojej práci páči, úspešne sa tak vyhýbam rutine.“

4Nie je pravda, že ženám to v porovnaní s mužmi v technickej oblasti menej myslí.

„Občas sa s tým stretnem, aj keď si myslím, že to nerobia ľudia vždy cielene, preto nemám zakaždým potrebu horlivo zareagovať. Sexizmus je v IT na Slovensku prítomný a sexistické sme voči sebe aj my ženy, nielen muži k nám,“ hovorí Lenka o tom, že mnohí ani nevedia, čo pojem sexizmus znamená a svoje správanie nepovažujú za niečo negatívne.

Pridáva svoju skúsenosť zo zahraničia. „Rodové štúdiá sú zaradené ako povinný predmet v mnohých školách v Anglicku a tam som sa s tým veru na pracovisku nestretla. Dokonca som bola na to sama upozornená, keď som na projekt pre Audi uprednostnila dizajnéra pred dizajnérkou s prostým vysvetlením, že ako muž bude viac rozumieť autám. Vysvetlili mi, že na rozhodovanie podľa podobných vzorcov mám zabudnúť.“

Tento názor však podľa nej na Slovensku kvitne. „U nás ešte dosť ľudí verí, že preto je  málo žien programátoriek, lebo mužom to lepšie myslí a my nie sme technické typy. Ten pomer je však len výsledok stereotypov, v ktorých sme vychovávaní a som odhodlaná ich búrať.“

5Ženy sa stále v prvom rade vnímajú ako matky.

Lenka hovorí, že väčšina jej kolegov tu na Slovensku sa k nej správa úplne normálne a náhodné sexistické poznámky vie vtipne „odpáliť“. Problém však vidí niekde inde.  „Myslím si, že žena má oveľa ťažšiu cestu do manažmentu ako muž, už len z toho dôvodu, že ju zamestnávateľ v určitom veku berie ako istú adeptku na matku a ráta s tým, že odíde na materskú. Po materskej má žena už navždy nálepku matka, akoby bola menej schopná vložiť sa do práce na sto percent. Myslím, že toto sa u nás potrebuje zlepšiť, i keď na druhej strane mne vyhovovalo dočasne spomaliť. Práve vďaka tomu, že pracujem v IT, som mala možnosť vrátiť sa do práce po roku na polovičný úväzok s čiastočnou prácou z domu.”

6Ženy inklinujú k iným druhom povolania, lebo IT sektor „nehovorí“ ich jazykom.

Podľa Lenky Hlinkovej sú ženy zamerané viac na vzťahy ako muži. „Kým chalani doma zo zvedavosti rozoberajú počítač, dievčatá trávia čas s kamarátkami. Mnohé z nás od rodičov počúvajú, že ani oni nemali na matematiku bunky, a ak nie je v rodine vzor, ktorý študoval informatiku, väčšina dievčat ju študovať nejde. Keď príde na zamestnanie, hľadáme niečo, v čom vidíme hlbší zmysel. Máme zakorenenú potrebu pomáhať, a preto sú povolania učiteliek a zdravotných sestier také prefeminizované.”

Projektová manažérka Lenka je presvedčená, že ženám stačí vysvetľovať prácu v IT tak, aby v nej videli zmysel. „Aj technológie reálne pomáhajú ľuďom a ak firmy budú viac hovoriť o tom, ako ich produkty zlepšujú životy namiesto toho, aby v inzerátoch sucho vymenovávali programovacie jazyky, ženy pochopia krásu informačných technológií rýchlejšie.”

7Emócie, ktoré ženy prejavujú viac ako muži, na pracovisko patria. Mužská komunikácia zas dokáže ženy mnohé naučiť.

„Vraj my ženy máme väčší zmysel pre detail a zodpovednosť, sme empatickejšie, čo sa zíde pri práci v tímoch aj pri riadení ľudí. Od prírody nie sme agresívne, ale práca v mužskom svete nás núti vedieť sa dožadovať svojho. A tak mnoho ženského v sebe v snahe uspieť potláčame,” tlmočí svoje vnímanie žien v mužskom svete Lenka.

„Pracovné prostredie dominované mužmi je nastavené bez emócií, vecne, stručne. Naučila som sa tak pracovať, skracovať vety na minimum, nedávať príliš najavo pocity, i keď hnev je prípustný,” hovorí a na margo emócii na pracovisku pridáva svoj obľúbený citát: „Ako povedala prevádzková riaditeľka Facebooku Sheryl Sandberg: ,Jedného dňa možno nebudú slzy v očiach na pracovisku znakom trápnosti alebo slabosti, ale budú pôsobiť iba ako autentické vyjadrenie pocitov. Súcit a vnímavosť, čo ženy tak dlho obmedzovali, sa možno stanú tými najlepšími kvalitami, vďaka ktorým sa z nich v budúcnosti stanú lepšie vodcovské osobnosti’.“

8Nielen Slovensko, ale aj ostatné krajiny bojujú s problémom nízkeho počtu žien v technických odvetviach.

„Vo vyspelých krajinách majú rovnaký problém. Zaujalo ma, že v pomere žien na technických pozíciách suverénne vedú Bulharsko a Rumunsko. To má korene ešte zo socializmu, kde boli ženy naháňané na technické pozície a do škôl, aby bola krajina sebestačná i bez dovozu a mala dostatok pracovníkov, ktorí vedia vyrobiť spotrebiče podobné tým zo západu. My nemáme na technických fakultách a na pracoviskách ani tretinu z počtu žien oproti nim,” vysvetľuje.

9IT je budúcnosť, preto musíme nabehnúť na tento trend.

Lenka je presvedčená, že IT je práca budúcnosti a ako samostatné odvetvie podľa nej už ani neexistuje, keďže sa infiltrovalo v podstate všade. „Schopnosť niečo si naprogramovať, rozumieť, ako funguje internet, či ako medzi sebou komunikujú zariadenia v domácnosti sa onedlho stane nevyhnutnou požiadavkou do zamestnania, akou je dnes ovládanie Wordu či Excelu,” hovorí Lenka Hlinková.

Nemá pocit, že by sa v budúcnosti dievčatá naďalej vyhýbali technickým smerom, jej obavy sú niekde inde. „Obávam sa, že ženy, ktoré svoje štúdium už skončili a netrafili sa s výberom do čierneho, budú stratenou generáciou. Máme kopu absolventov nezmyselných fakúlt bez uplatnenia. Navyše sa väčšina povolaní postupne automatizuje. Ak so sebou títo ľudia nezačnú niečo robiť teraz, o desať rokov si na trhu práce, kde sa ich budúca konkurencia už dnes učí zostaviť robota na základnej škole, neškrtnú. Teraz je ten správny čas vzdelávať sa a zmeniť povolanie, ak nerobia, čo ich baví a živí. Nevidím dôvod, prečo by naša krajina nemohla mať svetové prvenstvo počte žien či všeobecne ľudí pracujúcich v IT.“

O Lenke Hlinkovej

Je absolventkou Ekonomickej univerzity v Bratislave, v IT pracuje vyše desať rokov, posledných sedem rokov ako projektová manažérka pre vývoj softvéru. Dva roky pracovala v Londýne ako Digital Project Manager na projektoch pre sieť nákupných centier Westfield a spoločnosti Audi UK. Aktívne motivuje dievčatá a ženy na vstup do IT sektora prostredníctvom aktivít v organizácii Aj Ty v IT. Nedávno jej vyšla kniha Ženský algoritmus. Je aj ambasádorkou značky CURAPROX na Modrom koníku. Spolu s manželom a dvojročnou dcérkou Amálkou žije v Košiciach.