Skončila s plávaním, teraz slávi úspechy v neznámom športe. Strávili sme deň s paralympioničkou Miškou Balcovou

Miška Balcová, mladá paralympionička, sa nedávno zúčastnila na Majstrovstvách Európy v portugalskom meste Póvoa de Varzim. Skončila na štvrtom mieste ako najlepšia žena podujatia. Ako vyzeral jeden z najúspešnejších dní kariéry telesne postihnutej športovkyne?

Skončila s plávaním a vybrala si bocciu

Boccia je paralympijský šport, určený pre ľudí s najťažšími formami zdravotného postihnutia, ktorí sú odkázaní na mechanický alebo elektrický vozík. Pravidlá sú podobné francúzskej hre pétanque, no sú upravené tak, aby ju mohli hrať práve ľudia s telesným postihnutím. Miška Balcová, ktorá trpí ochorením šliach a kĺbov s názvom artrogripóza, sa športu venuje od roku 2009.

„Dovtedy som viac ako osem rokov súťažne plávala. Zlomila som si nohu a mala som pauzu. V priebehu dvoch rokov som si štyrikrát zlomila jabĺčko. Nemohla som plávať a musela som byť celý čas na vozíku. Vtedy som prvýkrát videla bocciu na telesnej výchove. Zhodou okolností tam bol tréner Martin Gabko, ktorý ma zavolal na ich tréning. Kým som nemohla plávať, chodila som hrávať bocciu. Vyplnilo mi to čas. Potom som asi dva roky robila oba športy, no plávanie bolo vždy prvoradé. Až keď mi trénerka plávania povedala, že si musím vybrať jeden šport, rozhodla som sa pre bocciu,“ objasňuje športovkyňa.

Boccia sa hrá v kategórii jednotlivcov, párov a tímov. To, že Miška momentálne patrí medzi svetovú špičku tohto športu, potvrdzujú aj jej výsledky na medzinárodných podujatiach. Na paralympiáde v Riu 2016 získala v kategórii párov spolu so Samuelom Andrejčíkom a Róbertom Ďurkovičom zlatú medailu. Na nedávnych ME v meste Póvoa de Varzim skončila na štvrtom mieste ako jednotlivec.

Jediná žena v tíme

Boccia je výnimočná tým, že nerozdeľuje kategórie podľa pohlavia. „Zo začiatku to bolo zvláštne, keďže boccia je jeden z mála športov, kde hrajú muži a ženy spolu. Nie je tu žiaden rozdiel – ani vekový, ani v pohlaví.“ Pri Boccii je žena v tíme podmienkou. „Necítim sa však v nevýhode. Naopak, myslím si, že ako jediná žena v slovenskom tíme som zapadla a že ma majú radi, tak ako ja ich. Byť jedinou ženou mi dosť vyhovuje.“

5:30 Deň začína líčením a vždy rovnakými raňajkami

Skorý ranný budík je každodennou súčasťou medzinárodných podujatí. Deň finálových zápasov nie je výnimkou. Vstávanie, maľovanie sa, raňajky a presun do haly. Každý úkon trvá Miške o niečo dlhšie než zdravému človeku. Vďaka svojej asistentke – mame, s ktorou je zohratá dvojka, to však netrvá pridlho. „Každé ráno si dávam rovnaké raňajky. Také už zaužívané – pečivo, šunka, syr, vajíčko a vždy čierny čaj.“

Ubytovaní sme v hoteli na pláži a ranná prechádzka k hale je príjemná aj vďaka peknému počasiu. Miška používa na presun po nerovnom teréne elektrický vozík, vďaka ktorému mierny kopec, na ktorom stojí športová hala, nie je prekážkou.

8:30 Krátky tréning pred zápasom

Hneď po príchode do haly si Miška presadá na mechanický vozík, ktorý používa aj počas zápasov. Na ňom je na kurte obratnejšia. Na rad prichádza „rozhádzanie sa“ a krátky tréning, pri ktorom je s ňou stále mamina. Jej prvý zápas sa začína hneď o desiatej ráno, preto po tréningu netrávi veľa času so zvyškom výpravy a pripravuje sa.

10:00 Prvá výhra dňa

Počas každého kola prebieha na hracej ploche viacero zápasov. Pri kurte, na ktorom bude hrať, sa stretla takmer celá slovenská výprava – hráči, tréner a asistenti. Pomedzi hlasné povzbudzovanie ťažko počuť niečo iné. Svoj prvý zápas Miška vyhráva a postupuje ďalej.

11:30 Tímová podpora

Pri východe z hracej plochy na ňu už všetci čakajú a gratulujú jej. Začať finálový deň výhrou je dobrý začiatok dňa. Na hracej ploche sa pomaly začínajú ďalšie zápasy. Miška ďalšie kolo nehrá. Namiesto toho povzbudzuje svojho párového spoluhráča Samuela, s ktorým v Riu spoločne získali zlato. „Rada sa chodím pozerať na našich slovenských chlapcov, keď hrajú. Povzbudzujem ich, kričím a držím im palce,“ hovorí s úsmevom.

12:30 Relax s hudbou namiesto obeda

Deň na podujatiach letí rýchlo. Zakaždým niekto zo slovenskej výpravy hrá, preto je ťažké nájsť si chvíľu pre seba. Čas obeda Miška trávi relaxom pred ďalším svojím zápasom. Počúva hudbu. Raz za čas sa pri nej niekto zastaví a prehodí pár slov. Zastavujú sa nielen Slováci. Miška je princeznou medzinárodných podujatí.

15:00 Najdôležitejší zápas a obrovské povzbudzovanie

O tretej Mišku čaká posledný zápas, v ktorom sa bude rozhodovať o jej umiestnení. Veľké finále jej ušlo. Už teraz však vie, že na tomto podujatí vybojovala svoje najlepšie umiestnenie ako jednotlivec a v jej kategórii môže skončiť najhoršie na celkovom štvrtom mieste. Silná fanúšikovská základňa je opäť na svojom mieste a športovou halou sa nesie silné povzbudzovanie.

17:00 Záverečný ceremoniál a spokojnosť

Miška skončila štvrtá. „Posledný zápas mi nevyšiel úplne podľa predstáv, no o tom je šport. Prehra bolí, ale ideme ďalej. Presne tu som bola v roku 2014 na svojom prvom medzinárodnom podujatí, vtedy som nepostúpila ani zo skupiny a skončila som veľmi skoro. Teraz po rokoch som sa stala naj ženou podujatia. Možno aj preto sa sem rada vraciam.“ Na rade je záverečný ceremoniál, spoločné fotky a cesta domov.

22:30 Dlhá cesta domov

Po príchode do hotela sa celý tím stretáva na terase. Aj napriek tomu, že teplota pomaly klesá, dobrá nálada a vynikajúce výsledky reprezentácie udržujú ľudí v družnej debate. Všetci sú vyčerpaní, ale málokto ide spať. Po deviatich dňoch v Portugalsku, výhrach aj prehrách sa výprava vracia domov s dobrým pocitom.