Spýtajte sa svojho zubára, ako a čím si čistiť zuby, a nebude vám ich musieť vŕtať, radí skúsená zubná lekárka Anna Marsinová

Zuby si už pri minimálnych zásahoch môžeme zachovať na celý život, pokiaľ sa o ne staráme dlhodobo správne, tvrdí zubná lekárka Anna Marsinová. Ešte pred pár rokmi nás správnej technike čistenia nemal kto naučiť, pretože informácie, pomôcky ani osveta o prevencii boli len veľmi obmedzené. Čo všetko teda môžeme spraviť pre to, aby sme sa vyhli implantátom či strate zubov a zachovali si ich zdravé čo najdlhšie?

Dobre si čistiť zuby sa môžeme naučiť aj v dospelosti

Zubná lekárka Anna Marsinová pracuje vo svojej ordinácii v Bratislave už tridsať rokov. Svojich pacientov od začiatku praxe vedie k správnym návykom, i keď spomína, že zubnej prevencii ju ani nikoho z jej rovesníkov až do dospelosti nikto neučil.

Keď zažila bolesť a kazivosť zubov na vlastnej koži, začala rozmýšľať, ako sa pred invazívnymi zákrokmi ochráni. Sama hľadala možnosti, ako sa dostane do medzizubných priestorov – napríklad obyčajnou cvernou, ktorá sa trhala. No iných produktov či informácií pred revolúciou nebolo.

„Aj keď som bola zubná lekárka, v prevencii som bola laik. Zlom nastal, až keď som spoznala Jiřího Sedlmayera – otca prevencie. Sama som predtým videla, že lepšou technikou čistenia som znížila kazivosť, no Jiří ma presvedčil, že kazivosť môže zmiznúť úplne.“ Podľa zubárky je povedomie o zubnej prevencii na Slovensku stále nedostatočné a väčšina ľudí si čistiť zuby správne nevie. No aj keď na to človek príde v neskoršom veku, stále môže stabilizovať svoj momentálny stav. 

Mnohí začneme správne čistiť, až keď si uvedomíme, že je to lacnejšie ako zákroky

Doktorka Marsinová často ošetruje päťdesiatnikov či šesťdesiatnikov, ktorých aj v tomto veku učí čistiť zuby obyčajnou kefkou či medzizubkou. Na to, aby sa človek v šesťdesiatke odúčal od dávno zaužívaných zvykov a učil sa nové, musí byť dostatočné otvorený aj zvedavý: „Spočiatku som nerozumela, prečo niektorí nechcú, ale akceptovala som to. Veď čistenie vyžaduje každodennú snahu. Navyše Sedlmayer nás učil, že sa najskôr máme pozrieť na seba ako učiteľa, či dokážeme správne motivovať a inšpirovať.“ 

Za svoju celoživotnú kariéru stihla rozpoznať niekoľko stimulov, ktoré vplývajú na motiváciu zachovať si zuby na celý život. Prvý, najdôležitejší, je ekonomický stimul – keď si človek uvedomí, že konzervatívna liečba je drahšia ako prevencia. Pacienti chcú mať pekné zuby, ktoré fungujú, a to sú zas estetické a funkčné stimuly, na ktoré často vplýva vek: „Mala som deti, ktoré to flákali, tak sa ich rodičia rozhodli na zákroky použiť ich zarobené peniaze z brigád. To zafungovalo a deti zrazu prejavili záujem o správne čistenie. Iné deti to pochopili, až keď vyleteli z hniezda a museli si za službu platiť samy,“ dodáva. 

Tak ako to s tým zubným povlakom naozaj je? 

Každý si zaslúži vedieť, čo sa v jeho ústach deje, preto zubná lekárka Marsinová vždy novému pacientovi najskôr prakticky názornou edukáciou vysvetlí, ako zub súvisí s ďasnom, s kosťou a povlakom a čo sa stane, ak sa odstraňovanie povlaku pod ďasnom zanedbá. 

„Moja najdôležitejšia úloha nastáva hneď na začiatku vzťahu s pacientom poskytnutím edukácie. Zvyšok práce je na ňom. Potom príde poďakovať, že som mu zachránila zuby, no ja mu, pri všetkej skromnosti, vravím – neďakujte mne, ale sebe, lebo ste pochopili, čo som vám povedala, a robili ste to pravidelne.“ Ak ste doposiaľ neporozumeli skutočnému dôvodu čistenia medzizubných priestorov, Anna Marsinová sa s nami v tomto rýchlom návode podelila o to, ako vzdeláva svojich pacientov o dôležitosti odstránenia zubného povlaku. 

70 % povlaku odstráni kefka, 30 %  medzizubné kefky

Učiť sa čistiť medzizubnými kefkami sa nedá skupinovo, ani podľa videonávodu a ani demonštráciou na umelom modeli chrupu. Jediná cesta, ako sa naučiť zaviesť ich správne, je osobne s lekárom alebo dentálnym hygienikom: „Každý je inak mentálne aj motoricky vybavený a každý pociťuje strach v rôznej intenzite. Niekoho krvácanie zo začiatku odradí už navždy. Pre mňa ako učiteľa je dôležité nájsť správnu motiváciu pre každého individuálne.“ 

Doktorka Marsinová vysvetľuje, že bez ohľadu na vek nového pacienta, ktorého ošetruje, vždy najskôr začína učiť čistiť zuby vhodnou obyčajnou kefkou.

Úvodná prehliadka u zubárky Marsinovej prebieha takto: 

Ukážte mi, čo robíte doma so svojou zubnou kefkou. Či má pacient 6 či 60 rokov, v úvode ho iba pozorujem, všímam si návyky, prácu so zápästím, techniku čistenia. 

Podľa pohľadu do úst volím mäkkosť kefky. Ak má pacient zničené krčky, lebo „silno rajbal“, hneď vyberám veľmi jemnú kefku. No ak dám veľkému silnému chlapovi veľmi jemnú kefku, bude nešťastný, pretože nebude nič cítiť, preto začneme s jemnou kefkou. Ideálne by však každý mal skôr či neskôr dospieť k veľmi jemnej kefke.

S pacientom sa postavíme pred zrkadlo a individuálne ho inštruujem. Prejdeme si celé ústa a vysvetľujem, čo robil nesprávne, a ukážem mu správnu techniku čistenia. 

V kresle si navzájom skúšame vložiť medzi zuby medzizubky. Snažím sa získať si  dôveru, a tak si dám kefku vložiť aj do svojich úst. 

Na každý priestor nastavíme správny kaliber. Správna veľkosť medzizubnej kefky a pravidelnosť sú dve základné pravidlá. Ak jedno nie je dodržané, denná dentálna hygiena nefunguje.

Nedajte sa nachytať mýtmi o medzizubkovaní 

Mnohí pacienti prichádzajú do ordinácie s rôznymi mylnými presvedčeniami a úlohou zubára je uviesť ich na správnu mieru. Spoznajte päť, s ktorými sa doktorka stretáva a ktoré najviac bránia každodennému používaniu medzizubnej kefky. 

1Mýtus 1: Medzizubná kefka mi poškodzuje ďasná 

Medzizubná kefka môže poškodiť ďasná iba v prípade, že je zle kalibrovaná, a teda ak je priveľká na medzizubný priestor. Počiatočné krvácanie nie je znakom ďasna poškodeného kefkou, ale zápalom, ktorý v ďasne už prebýva, práve preto, že sa medzizubné priestory nečistia. „Keď máme zápal na koži, tak chodíme po všelijakých klinikách, aby sme sa ho zbavili. No keď máme zápal v ústach, kde ho nevidíme, nič s ním nerobíme. Pritom so sebou denne nosíme toxín, ktorý sa uvoľňuje do krvného riečišťa zaťažuje vnútorné orgány, obličky, srdce i kĺby.“ 

2Mýtus 2: Aj moji rodičia mali pokazené zuby, mám to zdedené

Jedným z najčastejších mylných presvedčení o starostlivosti o zuby je, že za nezdravý chrup môžu gény. S týmto argumentom by ste u žiadnej zubnej doktorky neobstáli, i keď podľa pani Marsinovej sú ľudia, ktorí majú menšiu predispozíciu na kazivosť: „Tak ako vo všetkom, niekto má na niečo väčší, niekto menší talent. Niekto môže byť náchylnejší na určitú chorobu, a tak musí zvýšenou starostlivosťou vyvinúť viac úsilia, aby dohnal toho talentovaného.“ Dodáva, že čisté zuby sa nekazia a platí to pre všetkých. 

3Mýtus 3: Zápach z úst spôsobuje najmä rozkladajúca sa potrava

Nepríjemný zápach z úst spôsobuje rozkladajúca sa potrava iba do malej miery. Vzniká najmä rozkladaním krvi v dôsledku zápalu. Baktérie, ktorých kolónie tvoria povlak, vylučujú toxíny a tie spôsobujú zápal ďasien. 

4Mýtus 4: O implantáty sa už netreba starať tak ako o zuby

Zub vyžaduje 100-percentnú starostlivosť, no implantát ešte väčšiu, pretože medzi zubom, ďasnom a kosťou chýbajú medzizubné vlákna. Mnoho ľudí si myslí, že si kúpia implantáty a „majú postarané“. No ak raz človek nezvládol čistenie vlastných zubov a o implantáty sa opäť nestará, podľa zubnej lekárky mu o päť rokov baktérie zjedia ďalšie úspory: „Aj implantáty musíte medzizubkovať a poriadne čistiť. Ak pacient nemal návyk čistiť, ani implantáty mu nevydržia,“ vysvetľuje.

5Mýtus 5: Nemusím medzizubkovať, používam ústnu vodu 

Povlak v medzizubných priestoroch ani zápach z úst ústnou vodou, zubnou sprchou či niťou, neodstránime. Účinné je iba mechanické čistenie klasickou kefkou správnej mäkkosti a používanie medzizubiek. Ostatné možnosti sú doplnkové, no nie efektívne.

A prečo ma môj zubár nenaučil čistiť zuby? 

Jedného dňa sa doktorke Marsinovej zverila pacientka, ktorá sa svojho bývalého zubára spýtala: „Pán doktor, chodím k vám už niekoľko rokov, prečo ste ma nenaučili čistiť zuby?“ Pán doktor jej s prekvapením, ale úprimne odpovedal: „A čo by som ja potom robil?“ 

Strach je motiváciou mnohých zubárov. Ak si pacienti začnú dobre čistiť zuby, zubári nebudú mať koho ošetrovať: „Roboty mám vyše hlavy a nebojím sa, že nebude. Môže byť menej protetiky a menej trhania, no na Slovensku je ešte veľa ľudí, ktorým musíme pomôcť,“ konštatuje zubárka, že jej práca je o mentálnom nastavení a prístupe k liečbe. Kolegom odporúča: 

„Zubári, nebojte sa. Pacienti ma milujú a to, čo robím, ma veľmi baví. Svoju prax prirovnávam k tenisu. Ak človek príde a povie, že sa mu nechce hrať – ledva pobehne a nechytá loptičky – z takej hry nemám zážitok. Potom sa spýtam, tak načo si prišiel? 90 % pacientov pochopí, že je to o partnerskom vzťahu; obaja musia zabrať, aby sa hra podarila, a nakoniec sa obaja tešíme. Dospieť k takémuto záveru prajem každému zubárovi.“