Aké sú dámy z vrcholovej sféry európskej politiky? Odkiaľ pochádzajú, čím si v živote prešli, aké sú ich životné úspechy a pády a čo rady robia vo voľnom čase? Pozreli sme sa podrobnejšie na štyri členky súčasnej Európskej komisie.

Dokopy v Komisii pôsobí 28 členov, za každú členskú krajinu EÚ je jeden komisár, ktorý má priradenú zodpovednosť za konkrétnu oblasť politiky. V súčasnom kolégiu Komisie pôsobí dokopy deväť žien, v tomto článku by sme vám radi predstavili podrobnejšie profily komisárok z Českej republiky, Talianska, Švédska a Dánska.

Věra Jourová: Z českej politiky cez väzbu až k vrcholovému európskemu postu

Věra Jourová pochádza z malého českého mestečka Třebíč, vyštudovala právo aj teóriu kultúry na Karlovej univerzite v Prahe. Pôsobila ako poslankyňa českého parlamentu a ministerka pre miestny rozvoj v ČR.

Najväčšia rana v jej živote prišla v roku 2006. Upozornila na korupciu na najvyšších miestach, no namiesto odmeny dostala z ministerstva „vyhadzov“ a neskôr ju vo vykonštruovanom procese obvinili z brania dvojmiliónového úplatku.

Strávila mesiac vo väzbe. Skutok sa v tomto prípade síce naozaj nestal, no Věra Jourová si stihla prejsť psychickým peklom. Samotka a pocity krivdy za to, že sa jej nemá, kto zastať. Najviac zabolelo, že ju zavrhla krajina, v ktorej sa narodila. Česká verejnosť uverila vymysleným obvineniam.

Vykradli jej byt, vzali jej odtiaľ viaceré dokumenty a doklady. Po troch týždňoch na samotke pocítila krízu, dostavili sa myšlienky na samovraždu a paranoja, že predstavuje bezpečnostné riziko pre svoje deti. Po jej prepustení zase depresie dostihli jej dcéru. Uvedomila si, že sa musí mobilizovať a dcére pomôcť. Táto hrozná životná skúsenosť Jourovú postavila na nohy.

Odrazila sa od dna a podarilo sa jej vrátiť sa do vrcholovej politiky. V súčasnosti má v Európskej komisii na starosti širokú agendu, ktorá bola pôvodne rozdelená až medzi 3 komisárov. Pôsobí ako eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľa a rodovú rovnosť.

Je známa tým, že si naozaj nekladie servítku pred ústa, presadzuje, aby Európska únia prihovárala svojim občanom jasne a zrozumiteľne, bez zbytočného balastu a fráz. Aj vďaka jej proaktivite sa nakoniec zriadi v 20 členských štátoch EÚ vrátane Slovenska, Európska prokuratúra (EPPO), ktorej úlohou bude vyšetrovať, stíhať a postaviť pred súd páchateľov trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie.

Aktívne sa zasadzuje o práva európskych spotrebiteľov. Napríklad v prípade kauzy „diesel gate“,  emisného škandálu spoločnosti Volkswagen, vyzvala Jourová vedenie koncernu na odškodnenie európskych motoristov. Jej výzva natoľko rozhnevala generálneho riaditeľa nemeckej automobily, že sa na Jourovú osobne sťažoval u predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera.

Nazdáva sa, že keby bolo v politike viac žien, zlepšila by sa politická kultúra: „Hlavne by sme sa vzájomne viac počúvali. Niektorí páni totiž nemajú uši, majú len ústa. Takú ženu v politike nepoznám. Bolo celkom zábavné, keď pri koaličných jednaniach kolegov z ľudovej strany — štyria muži — bojovali za sunar bez DPH. Aspoň jedna žena by im určite pristala.“

Margrethe Vestagerová: Ľadová kráľovná, ktorá sa nebojí ani svetových korporácií

Narodila sa 13. apríla 1968 v Dánsku. Jej rodičia boli obaja luteránski pastori. Ľudia z farnosti si k nim domov chodili nielen po rady, často prišli len tak posedieť na kávu a koláčik. Vraj už ako dieťa neznášala nekonečné klebety a bezúčelné klábosenie dlhých návštev.

Margrethe sa vždy radšej venovala niečomu praktickému, túto vlastnosť si so sebou nesie celý život. Vďaka nej si za 21 rokov vo vrcholovej politike vydobyla povesť výbornej vyjednávačky a človeka, ktorý si nepotrpí na zbytočné slová. Kvôli tvrdej a neústupčivej povahe, jej hovoria aj ľadová kráľovná.

Momentálne zastáva jednu z najsilnejších pozícii v Európskej komisii, pred ktorou klopia uši aj tie najväčšie nadnárodné korporácie ako Gazprom, Amazon, Facebook či Google. So svojim tímom dohliada na poctivé dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže. Zviditeľnilo ju najmä doručenie pokuty spoločnosti Apple vo výške 13 miliárd eur.

Jej obľúbené zviera je slon, vraj preto, že slonie stáda vedú samice, čo považuje za správne. Občas nejakého vo voľnom čase aj sama upletie. Jedného takého, z veľkými ušami a malým chobotom raz podarovala vysokopostavenému úradníkovi v Európskej komisii. Vraj, aby viac počúval a menej strkal do všetkého nos.

Margrethe poslúžila ako inšpirácia pre seriál Borgen, veľký seriálový hit z Dánska, ktorý sa vysielal vo viac ako 70 krajinách sveta. Hlavnou hrdinkou je vrcholová politička, ktorá sa snaží svoju kariéru skĺbiť s rodinným životom.

Ona sama si radšej oddýchne pri dobrej bondovke. Koniec koncov, ako sama vtipne poznamenala, celé je to o zachraňovaní sveta z pazúrov zlých chlapíkov, ideálne so suchým martini v ruke. A často sa do cesty pripletú aj byrokrati.

Federica Mogheriniová: Temperamentná politička aj žienka domáca

Pochádza z Talianska, jej otec bol známy režisér a filmový architekt, ktorý sa stretával s najvplyvnejšími osobnosťami talianskeho šoubiznisu. Má typicky taliansku náturu: neskrotný temperament a často aj tvrdší prístup a razantnejšie vystupovanie ako ktorýkoľvek z jej mužských kolegov. Neznesie bezprávie a dvojaký meter.

Vyštudovala politológiu na Univerzite la Sapienza, jednej z najprestížnejších univerzít v Ríme, ktorú absolvovali aj guvernér ECB Mario Draghi, predstaviteľka reformnej pedagogiky Maria Montessori či predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani. Už počas štúdia sa zaoberala témami ako rodová diskriminácia, juhoafrický apartheid či boj proti atómovým zbraniam.

Absolvovala študentský pobyt Erasmus vo francúzskom Aix-en-Provence, počas ktorého napísala dizertačnú prácu na tému vzťah náboženstva a politiky v islame. Viac o svojom pobyte hovorí v tomto videu:

Zastáva post podpredsedníčky Európskej komisie a šéfky európskej diplomacie, v tejto funkcii nahradila od roku 2014 Britku Catherine Ashtonovú. Jeden z jej najvýraznejších úspechov jej politickej kariéry je vyjednanie jadrovej dohody s Iránom.

Ako sama vraví, voľného času jej príliš neostáva. Píše blog, v ktorom sa venuje rôznorodým témam, od zdravia, cez architektúru až po umenie. Denne minimálne hodinu a pol a aspoň časť víkendu sa snaží tráviť s rodinou a popritom stihnúť povinnosti ako nákupy, varenie a bežné práce v domácnosti. Jediný luxus, ktorý si dopraje je čítanie krimi románov, najmä tie z pera nórskeho autora Jo Nesbø. Najradšej má však cestovanie. Kdekoľvek, kedykoľvek a akokoľvek.

Anna Cecilia Malmströmová: Energická ochrankyňa ľudských práv

Pochádza zo Švédska, študovala politické vedy na Univerzite v Göteborgu, aj literatúru na parížskej Sorbonne. Hovorí švédsky, anglicky, španielsky, francúzsky, nemecky a taliansky. Jej obľúbená spisovateľka je novelistka Elena Ferrante, má rada Barcelonu a považuje sa za frankofilku.

Je o nej známe aj to, že je milovníčka tučniakov, ktorých zbiera vo všetkých formách, od plyšových hračiek, cez plastové figúrky, zubné kefky až po šachové figúrky. Obdivuje na nich, že statočne zvládajú nehostinné mrazivé podmienky, obývajú pusté prírodné prostredie a predsa sú veľmi sociálne, lojálne a monogamné. No priznáva, že hlavný dôvod bude ich mimoriadna roztomilosť. Najmä v momentoch, keď majú zábavu z kĺzania sa po ľade na svojich bruškách.

Energická, veselá žena so zmyslom pre humor, je vášnivou ochrankyňou demokracie a ľudských práv. Ako komisárka má na starosti obchodnú politiku EÚ. Tvrdí, že po odpovedi na otázku, aké je jej povolanie, sa u ľudí stretáva s dvomi reakciami. Prvá polovica jej kondoluje, ako by niekto umrel a tá druhá vyhŕkne, že to musí byť „najsexi“ zamestnanie na svete.

Jej záujem o európsku politiku u nej spustili dve kľúčové udalosti. Prvou bola návšteva cintorína v Normandii, kde videla pomníky vojakov padlých v Druhej svetovej vojne. Tou druhou príbeh jej kamarátky z Barcelony o tom, ako ju babička brávala do pivnice, aby jej mohla zaspievať katalánske detské piesne, pretože boli za Francovho režimu prísne zakázané.

Rozhodnutia prijaté v Európskej komisii sa týkajú pol miliardy ľudí — vrátane vás. Ak chcete vedieť viac o fungovaní Komisie, prečítajte si ilustrovaný článok Ako sa v EÚ rodí rozhodnutie. Stručne a jasne vám v troch krokoch vysvetlí, ako celá spolupráca Únie prebieha.