Starostlivosť o detské ústa je kombináciou zubárskeho remesla a mäkkých terapeutických zručností. O rady, ako postupovať pri ošetrení, aby deti neodchádzali traumatizované a nemali strach sa k vám vrátiť, sme požiadali skúsenú pedostomatologičku Soňu Lisú.
1Základ je empatia. Navnímajte, čo dieťa potrebuje
Niektoré deti sa nechcú dať ošetriť, pretože si prešli traumatickou skúsenosťou. K nim musíme pristupovať inak ako k pacientom, ktorí nemajú žiadnu traumu, iba prirodzený strach z nepoznaného.
Venujte deťom svoju plnú pozornosť a dajte im čas a priestor povedať, ako sa cítia a prečo sa boja. Dovoľte im kričať, uvoľniť emócie a vždy nájdite dôvod na pochvalu a pozitívnu motiváciu.
2Najskôr povedzte a ukážte, až potom ošetrujte
Aktívne zapájanie deti do ošetrovania je jednoduchý spôsob, ako začať spoluprácu a vybudovať si vzťah. Môžete využiť techniku „tell – show – do“, keď najskôr pacientovi poviete, čo budete robiť, potom si to spolu ukážete a až potom to naozaj urobíte.
Nechajte deti pochytať si všetky nástroje a vyskúšať na prste, ako sa točí kefka alebo aký vietor ide z fukára, aby videli, že veci, s ktorými im idete do úst, nie sú nebezpečné. Na vstupnom vyšetrení môžete deťom na panáčikovi ukázať všetko, čo budete neskôr robiť v ich ústach.
Deti nechajte vŕtať panáčikovi zuby a dať mu výplň, aby videli, ako bude každý krok prebiehať. Ak dieťa nepozná zvuk odsávačky, môže sa zľaknúť, ale keď ste si ju predtým spolu vyskúšali, tak sa jej báť nebude. Pri ošetrovaní potom stačí pripomenúť, že toto sme spolu robili aj panáčikovi a nebolo to nič strašné.
3Dajte deťom možnosť rozhodovať, kde môžu
Niektoré deti nechcú anestéziu, niektoré otvoriť ústa a niektoré u vás v kresle ani nechcú byť. Nepýtajte sa, či si dieťa sadne do kresla, na to k vám prišlo. Môžete mu však dať na výber farbu obrúska.
Nepýtajte sa, či chce otvoriť ústa, ale spýtajte sa, či chce najskôr pozrieť zuby na pravej alebo na ľavej strane. Deti budú šťastné, že majú na výber, a spokojné, že sa môžu v niektorých veciach rozhodovať samy.
4Všímajte si vývoj, reč a dýchanie
Z úst vieme odčítať množstvo vecí. Podľa toho, kde je povlak a kde sú zapálené ďasná, vieme, či je dieťa pravák alebo ľavák, prípadne či má zlozvyky a cmúľa palec alebo cumlík. Nesledujte len polohu a čistotu zubov, ale aj správne vyformovaný zubný oblúk, oklúziu, jazyk a uzdičku.
Rozprávajte sa s pacientmi, počúvajte, či sa im správne vyvíja reč a či správne dýchajú. Jemná odchýlka v ústach môže napríklad napovedať o vážnej odchýlke na chrbte. Niekedy sa príroda o tieto odchýlky postará sama, ale ak by sa to zhoršilo, môžete rodičov včas upozorniť. Detailnejšie vysvetlenie, prečo vnímať pacienta komplexne, nájdete v rozhovore s detskou zubnou lekárkou Soňou Lisou na tomto odkaze.