Váhate nad farebnými košmi? Ilustrovaný návod na triedenie odpadu vás naučí, ktorý odpad, kam patrí

30. mája 2018
Autor: Simona Lichá, Viktória Mirvajová
Foto: archív Martiny Ľuptákovej Ilustrácie: wildflower.sk

Pre mnoho ľudí sa príbeh odpadu končí vynesením koša za dvere svojho bytu. Množstvo odpadov, ktoré denne vyprodukujeme, je však alarmujúce a musíme sa zamýšľať nad tým, kde napríklad končia plasty a akú hrozbu prinášajú. Nemusíte byť hneď expertmi v triedení odpadu, na začiatok si stačí osvojiť základné princípy, za ktoré nám planéta poďakuje. Odpovede na otázky, čo a kam hádzať, nám dala Martina Ľuptáková, ktorá sa téme dlhodobo venuje. Jednoduchý a prehľadný návod na triedenie odpadu sme pre vás vytvorili prostredníctvom prehľadných ilustrácií.

Neobnoviteľné zdroje nie sú večné

O potrebe triedenia odpadu sa hovorí čoraz viac, no uvedomiť si reálny a dlhodobý dosah, je pre ľudí často ťažké. Dôležitosť triedenia nie je trendom, ale nevyhnutným riešením. Najideálnejšie je odpad vôbec neprodukovať.

„Jedným z dôvodov, prečo triediť, sú skládky a ich nežiaduce následky. Odpad na Slovensku ide do spaľovní iba v Bratislave a v Košiciach, ale ani to nie je ideálne riešenie, v ostatných mestách odpad končí na skládkach. Tam sa tvoria nebezpečné skládkové plyny a toxické látky môžu časom presiaknuť do podzemných vôd. Aj tá najlepšia izolácia má istú životnosť. Nehovoriac o tom, že skládky môžu poškodiť otrasy a zosuvy pôdy,” vysvetľuje Martina Ľuptáková.

„Druhým dôležitým dôvodom je skutočnosť, že si míňame neobnoviteľné suroviny. Súčasným tempom konzumu vyčerpávame planétu rýchlejšie, ako je udržateľné. Nikto nevie, kedy niektorá z neobnoviteľných surovín dôjde. Zrazu zistíme, že nejaký vzácny kov, ktorý je potrebný ako komponent do telefónu, nie je a musíme ho nejako nahradiť,” uvádza Martina.

„Na Slovensku skládkujeme 66 % odpadu. Okrem toho existuje veľa čiernych skládok. Za posledné roky sa miera recyklácie komunálneho odpadu u nás zvyšuje, no veľmi pomaly. Stále sme medzi šiestimi najhoršími krajinami z EU.“. Priemer v európskych krajinách je okolo 45 %, u nás sa recykluje 23 %,” vysvetľuje.

Všade sa triedi inak

Možno ste kedysi triedili, presťahovali sa a zistili, že v novom meste triedia odpad úplne inak. „Každá obec má inak nastavený triediaci systém a majú inak nastavené zmluvy s odberateľmi. Napríklad v Banskej Bystrici sa tetrapaky dlho netriedili, začína sa s tým až teraz,” hovorí Martina. „Stále je veľa obcí, ktoré netriedia alebo netriedia dobre. Sú však aj obce, ktoré idú príkladom. V Palárikove triedia okolo 60 % odpadu. Je to už pomaly zero waste obec, kde pochopili, že aj z finančného hľadiska je výhodné triediť a tvoriť menej odpadu,” dodáva.

Dôležité je všímať si aj zloženie obalov. „Materiálov je toľko, že bežný človek často nemá šajn, kam odpad hodiť. Pozerá, čo to je, plasty sa striekajú, vyzerajú ako kov alebo naopak, tenká vrstva hliníka je potiahnutá plastom. Kompozitné obaly a produkty, ktoré sú zložené z viacerých druhov materiálov a nedajú sa od seba oddeliť, sú zlé na recykláciu. Všetky okrem tetrapakov končia aj po vytriedení na skládke alebo v spaľovni. Najlepšie obaly a produkty na recykláciu sú teda z jedného druhu materiálu,” hovorí Martina.

Vysvetlíme si, ako by triedenie malo vyzerať v praxi.

Všeobecne platí, že do modrých nádob patria papierové obaly, stlačené škatule, lepenka, papierové tašky, noviny, časopisy, letáky či knihy. Dôležité je, že papierový odpad musí byť čistý. Mastný papierový obal z pizze do modrých nádob nehádžte. Otázne môžu byť aj kartóny z vajec a rolky toaletného papiera. Pri tomto odpade platí, že keďže je vyrobený z papiera, ktorý prešiel niekoľkými kolami recyklácie a nedá sa ďalej spracovať, do modrej nádoby nepatrí. Patrí buď do zmesového odpadu, alebo v ideálnom prípade do bioodpadu, teda na kompost.

Dilemy vznikajú napríklad aj pri papierových vreckovkách, ani čisté, ani použité, do modrej nádoby nepatria. Častou chybou je aj hádzanie zvnútra poplastovaných či povoskovaných pohárov na nápoje do tejto nádoby, keďže ide o kombináciu viacerých materiálov. Do modrej nádoby by ste nemali odhadzovať ani bločky z nákupov či väčšinu cestovných lístkov, ktoré sú zo špeciálneho teplocitného papiera.

Plasty sú pre planétu veľký problém, preto si ich triedenie zaslúži výnimočnú pozornosť. Do žltých nádob patria plastové fľaše, tégliky, plastové vrecká, igelitky, plastové obaly z nápojov, zo šampónov a sprchovacích gélov, z čistiacich prostriedkov, destilovanej vody, plastové fólie. Patrí sem aj čistý polystyrén, napríklad ten, čo chráni spotrebiče alebo obsah rôznych balíkov. Aj pri žltej nádobe rozhoduje do značnej miery čistota. Mastné polystyrénové termoobaly z jedla do nej nehádžte. Rovnako ani plasty znečistené chemickými látkami, biologickým odpadom či olejmi.

Pri triedení plastov je dôležité uvedomiť si, že každá obec to má nastavené inak, preto si treba zistiť, či do žltého kontajnera nepatria aj tetrapaky a plechovky. Vždy však platí jedno pravidlo – pred vyhodením obal stlačíme a fľašu uzavrieme vrchnákom. Ak tetrapaky triedime do žltej nádoby, nemali by byť znečistené. Dôležité je aj oddeliť slamku či plastový vrchnák od škatuľky, pretože tak by sa tetrapak nezrecykloval.

Nie je sklo ako sklo. Do zelených nádob patria zaváraninové poháre,  sklenené fľaše, sklenené obaly, rozbité sklo, sklenené obaly z parfumov a krémov. Ideálne je, ak z fliaš odkrútite uzáver a hodíte ho tam, kam patrí. So strhávaním etikiet sa však trápiť nemusíte.

Nevhadzujeme do nich keramiku, porcelán, zrkadlá, drôtené a lepené sklo, vrstvené bezpečnostné sklo, tabuľové sklo, technické sklo, sklo s obsahom chemických látok, televízne obrazovky, žiarovky, výbojky, mliečne a kombinované tabuľové sklo či varné sklo. Mnohé zo spomenutých produktov môžete bezpečne odovzdať v zberných dvoroch alebo v špecializovaných predajniach.

Špeciálny odpad = špeciálne miesto

Možno je vám už jasnejšie, ako triediť papier, plasty aj sklo, no stále ostáva mnoho otázok, kam so zvyšným odpadom, ktorý do žiadnej zo spomínaných kategórií nezapadá.

Všeobecne platí, že elektronika patrí do zberného dvora alebo ju odovzdáme do špecializovaného obchodu s elektronikou. Do zberného dvora patria aj zvyšky a obaly z lakov, farieb, riedidiel či iný stavebný odpad. Rovnakou formou sa zbavujeme nepotrebných bateriek. Každý obchod, ktorý predáva batérie, musí mať zo zákona zberný box. Tento box nájdete bežne aj v potravinách, kde baterky môžeme odovzdať, a tie sa následne zrecyklujú.

Osobitnou kapitolou sú lieky. Najlepšie je, ak ich vrátime naspäť do lekárne, zo zákona by túto možnosť mali poskytovať všetky lekárne.

Ostáva nám biologický odpad. Čo s ním? Kompostujte. Začnite v malom, dnes už je dostupných niekoľko kompostérov, ktoré sa vám zmestia do chodby či kuchyne. Ak máte záhradu, určite sa oplatí založiť si kompost, do ktorého  vynesiete šupky zo zeleniny, z ovocia, škrupinky z vajíčok, ale napríklad aj rolky z toaletného papiera. Rozložený materiál môžete využívať ako hnojivo.

Recyklovanie je o návyku človeka, rovnako aj množstvo odpadu, ktoré denne vyprodukuje. Mnohí teóriu recyklovania ovládajú, no zaviesť tento zvyk do domácnosti je už ťažšie. Začnite postupne a buďte otvorení pozitívnej zmene. Každá snaha sa ráta a je len na nás, ako sa budeme správať k planéte a k životnému prostrediu.

Stretli ste sa aj vy s materiálom, o ktorom ste nevedeli, do ktorej nádoby ho hodiť? Ak máte konkrétne otázky k triedeniu odpadov, napíšte ich do komentára na Facebooku pod týmto článkom. Z vašich odpovedí pripravíme ďalší článok.

Dôležité je začať u detí

CURAPROX Slovensko už viac než rok zbiera a recykluje zubné kefky, z ktorých sa vyrábajú koše na separovaný odpad. Tie by sa mali stať súčasťou škôl po celom Slovensku a deti naučiť, že triedenie odpadu je dôležité a prirodzené. Deti sa učia zvyčajne rýchlejšie ako dospelí a dokážu si na veci aj skôr zvyknúť, preto aj pri téme minimalizácie odpadu zohráva dôležitú úlohu najmladšia generácia.

CURAPROX Slovensko v spolupráci s neziskovými organizáciami Živica, INCIEN, Priatelia Zeme – SPZ a s nadáciou Ekopolis dodal koše vyrobené z plastu vyzbieraných kefiek do asi 200 škôl. Aby sa deti automaticky zamýšľali nad tým, kam odhodiť hárok zo zošita, kam plastovú fľašu a kam šupku z banána, potrebujú školy košov oveľa viac. V rámci projektu Eko Alarm sa nedávno spustil crowdfunding, ktorého cieľom je vyzbierať 100 000 eur, vďaka ktorým budú koše na separovanie v triedach ďalších škôl na Slovensku. Súčasťou je aj vzdelávanie detí, ktoré budú medzi spolužiakmi šíriť osvetu. Tento projekt môžete podporiť aj vy, a tak získať koše pre školu vo vašej obci, ale aj pre seba domov.

Odborné informácie poskytla Martina Ľuptáková

Pochádza z Banskej Bystrice, o ekologické témy sa začala hlbšie zaujímať počas štúdia produktového dizajnu, kde si uvedomila, ako zle sa výrobky navrhujú a koľko zbytočného odpadu tak ľudia produkujú. Rozhodla sa tejto téme venovať naplno, absolvovala stáž v Inštitúte cirkulárnej ekonomiky, neskôr mala vo firme CURAPROX na starosti ekologický program Ekovír.

Radi prispôsobíme obsah a vizualizáciu webovej stránky a reklám, ako aj poskytovanie funkcií sociálnych médií, aby sme vám poskytli lepší zážitok z používania webovej stránky. Umožní nám to analýza návštevnosti a aktivít na webovej stránke, k čomu potrebujeme používať vaše online identifikátory (cookies, IP adresy).