Prečo sa netaktné poznámky o nálade žien počas menštruácie nezakladajú na pravde? Dá sa spoliehať na výpočet plodných a neplodných dní? A ako vplýva vek na otehotnenie? Odpovede na tieto a ďalšie otázky týkajúce sa vytrvalého kolobehu odohrávajúceho sa v ženskom tele sa dozviete v našom sprievodcovi, s ktorým nám pomohla kniha Bez hanby o ohanbí a gynekológ Rastislav Sysák.

Odhadovaný čas čítania: 8 minút

Poznať svoje telo a dostať pravdivé odpovede aj na otázky, ktoré sa hanbíte spýtať, je na nezaplatenie. Práve to je cieľom knihy od dvoch nórskych lekárok Niny Brochmann a Ellen Stokken Dahl, ktorá nedávno vyšla v slovenskom preklade pod názvom Bez hanby o ohanbí. My sme citáty z tejto užitočnej knižky využili v tomto článku, ktorý sa venuje mesačnému cyklu a vysvetľuje, ako, kedy a prečo sa niektoré veci dejú.

Ako sa to celé deje

Väčšinou nášmu telu venujeme pozornosť len na úplnom začiatku celého cyklu, teda počas menštruácie. V skutočnosti je však každá fáza približne mesačného obdobia významná a ovplyvňuje to, ako sa cítime aj správame.

Zhrňme si najskôr základné informácie o cykle, ktoré poznáme ešte zo školy. Mesačný cyklus trvá približne 28 dní, minimálne 23 a maximálne až 35 dní. Cyklus sa začína a končí v prvý deň krvácania. Delí sa na dve základné fázy – luteálnu a folikulárnu. Cyklus sa začína práve folikulárnou fázou, v ktorej folikul (útvar obsahujúci vajíčko) dozrieva a pripravuje sa na ovuláciu. Po ovulácii nastáva luteálna fáza, počas ktorej sa (samozrejme, ak neotehotniete) neoplodnené vajíčko rozkladá.

Čas, keď si cyklus uvedomujeme najviac

„Začiatok nového cyklu si všimneme ľahko, pretože sa spustí krvácanie. Za normálnych okolností krvácanie môže trvať až týždeň, teda prvých sedem dní cyklu,“ píšu autorky knihy Bez hanby o ohanbí. V tomto čase hormóny už pripravujú nové vajíčko na otehotnenie, hladina estrogénu vtedy stúpa. 

Hoci sa dá povedať, že menštruácia dnes už nie je zakázaná téma, o ktorej sa v minulosti mlčalo alebo sa jej vymýšľali rôzne tajné prezývky (pamätáte si napríklad na návštevu tety Irmy?), stále ju sprevádzajú témy, o ktorých sa hanbíme hovoriť dokonca aj so svojim gynekológom. Napríklad o samotnom krvácaní. 

Odpovede na otázky o tom, aké krvácanie je v poriadku, ponúka spomínaná kniha:  „Ak je menštruačná krv žiarivo červená a riedka, znamená to, že z maternice vytiekla rýchlo a nestihla sa zraziť. Hnedá hrudkovitá krv je vždy staršia. Ak krvácate silnejšie, krv je čerstvá, pretože maternica ju vypudí ľahšie. Ak krvácate veľmi ľahko, krv neraz zostane v maternici a trochu sa zrazí. Telo sa jej však napriek tomu vlastnými silami zbaví a vnútri sa nebude hromadiť.“ V skratke – oba typy krvácania sú v poriadku a každá žena to má tak trochu inak.

Čomu by ste však určite mali venovať pozornosť je fakt, ako dlho trvá častá menštruácia, ale tiež poruchám menštruačného krvácania, silnému krvácaniu alebo vynechávaniu menštruácie, vtedy je dobré vyhľadať lekára.

„Pokiaľ je žena vo fertílnom veku, tak po dvoch – troch týždňoch vynechanej menštruácie by mala vyhľadať lekára. S tým, že je dobre, keď si predtým spraví tehotenský test, aby sa vylúčila tehotnosť. Netreba to však podceňovať ani u žien, ktoré sú v prechode, pretože aj tie môžu ešte teoreticky otehotnieť, takže tie by tiež mali prísť k lekárovi po takých dvoch troch týždňov vynechania,“ vysvetľuje gynekológ Rastislav Sysák.

Ak vám niektoré aktivity nespôsobujú bolesť, počas menštruácie môžete robiť, čo sa vám žiada.

Mnohé z nás majú chaos aj v tom, čo sa môže a čo nemôže robiť počas menštruácie. Hoci v minulosti sa počas menštruácie nabok odsúvali takmer všetky fyzické aktivity, dnes vieme, že týchto pár dní v mesiaci (aj vďaka moderným hygienickým pomôckam) nás v zásade vôbec neobmedzuje. „Ak vám niektoré aktivity nespôsobujú bolesť, počas menštruácie môžete robiť, čo sa vám žiada. Môžete stáť na hlave, zabehnúť maratón, plávať alebo sa milovať – záleží na vás. Niektoré ženy si dokonca všimli, že telesná aktivita zmierňuje menštruačné bolesti.“

Čo sa týka športu, žena sama zistí, čo sa jej kedy robí lepšie. „Športovkyne si nájdu samé, v ktorej fáze cyklu sa im športuje najlepšie. Nedá sa povedať, že choďte na preteky, keď ste tesne pred menštruáciou alebo tesne po. Ženy si to vedia samé odpozorovať, kedy je to vhodné. Šport vplýva aj na menštruačný cyklus. Ženy, ktoré aktívne a veľa športujú majú často predĺžené cykly. Nemajú každých 28 dní, ale napríklad každých 30 až 40 dní,“ vysvetľuje gynekológ.

Strašiak menom PMS

Menštruácia však nie je len o krvácaní. Určite dobre viete, že menštruácia vplýva aj na vaše správanie. Odkiaľ by sa inak brali reakcie na našu prípadnú podráždenosť.  

Autorky knihy však uvádzajú, že otrepané poznámky na náladu ženy, lebo „má asi zasa krámy“ sú nielen hrubé ale aj nesprávne: „Menštruačný cyklus vás z duševného hľadiska neovplyvňuje najväčšmi počas dní, keď krvácate. Problémy sa začínajú pred nástupom krvácania. Pravdaže, máme na mysli známy, no trochu neurčito definovaný premenštruačný syndróm (PMS), nazývaný aj premenštruačná tenzia (napätie).“ 

Čo sa týka príznakov PMS, je tam takmer všetko – bolesť, podráždenosť, depresia, nafukovanie, výkyvy nálady, plač, úzkosť alebo zhoršená pleť. „Ženy sa môžu dočkať aj zhoršenia už prebiehajúcich ochorení, ako je migréna, epilepsia či astma,“ píše sa v knihe.

S týmito príznakmi sa môžete stretnúť najmä v čase medzi ovuláciou a menštruáciou, väčšinou sa stratia už v prvý deň krvácania.

PMS sa väčšinou prejavuje až medzi 20. a 25. rokom života a sprevádza ich až do menopauzy. Drvivá väčšina žien pociťuje slabé alebo mierne príznaky tohto syndrómu, sú však medzi nami aj také, ktorým cyklus vo fáze tesne pred krvácaním dokáže poriadne znepríjemniť život. V tom prípade hovoríme o PMDD (premenštruačná dysforická porucha, v angličtine premenstrual dysphoric disorder).

Niektoré ženy počas ovulácie pociťujú zmeny, dokonca aj cítia bolesť.

„V takýchto prípadoch príznaky celkom isto prekročili hranicu medzi tým, čo je zvládnuteľné, a tým, čo je neznesiteľné. PMDD sa týka troch až ôsmich percent všetkých žien. Existuje aj premenštruačná depresia, pri ktorej niektoré ženy počas každého cyklu trpia vážnymi príznakmi depresie. Majú napríklad samovražedné myšlienky, čo očividne môže byť nebezpečné,“ píše Nina Brochmann a Ellen Stokken Dahl.

Rastislav Sysák hovorí, že rôzne znaky spojené s cyklom môžete pozorovať počas jeho celého trvania, nielen vtedy, keď ‚to máte dostať‘: „Môže to byť napríklad zmena nálady v určitej fáze cyklu, môžu to byť návaly tepla alebo bolesti hlavy či napätie v prsníkoch. Ale to sú nešpecifické príznaky, pri ktorých sa najprv treba pozrieť, či príčina nie je niekde inde, a nie ich hneď pripisovať menštruačnému cyklu. S cyklom to môže súvisieť, keď si žena všimne, že sa to opakuje pravidelne v určitej fáze cyklu. Napríklad zistí, že to máva permanentne pár dní pred začiatkom menštruácie, tak vtedy sa to dá takto charakterizovať.“

O plodných, neplodných dňoch a rizikách výpočtov

Sledovať svoj cyklus nemá zmysel len preto, aby sme vedeli, či všetko funguje ako má. Skúsenosť s výpočtom plodných a neplodných dní má každá z nás, ktorá sa pokúšala otehotnieť, alebo naopak, tehotenstvu sa snažila vyhnúť. Pri týchto kalkuláciách sa vždy treba riadiť dvoma míľnikmi – menštruáciou a ovuláciou.

Ovulácia je druhým významným obdobím cyklu. Niektoré z nás ani netušia, že prebieha, sú však aj ženy, ktoré v tom čase na sebe pociťujú zmeny, dokonca aj cítia bolesť. 

„Ovulácia najčastejšie nastáva 14 dní pred ďalšou menštruáciou. Ak máte pravidelný 28-dňový cyklus, nastane vždy v strede, teda na 14. deň – dva týždne po poslednej menštruácii. Vzhľadom na osemdňové plodné okno to znamená, že otehotnieť môžete medzi 8. a 15. dňom cyklu,“ objasňujú autorky. 

Celé to znie veľmi jednoducho, no všetky dobre vieme, že je tu jeden obrovský háčik. „Ak môžete otehotnieť iba osem dní v každom cykle, malo by byť ľahké vypočítať bezpečné obdobie. Problém však spočíva v tom, že iba veľmi málo žien má absolútne pravidelný cyklus. Asi ste si to všimli aj na sebe. Keďže nikdy vopred neviete, či tento mesiac budete mať ovuláciu skôr alebo neskôr ako zvyčajne, v mysli musíte operovať so širším plodným oknom. Ak sa ovulácia posunie buď dozadu, alebo dopredu čo len o dva dni, obdobie neistoty sa predĺži na dvanásť dní. Mnohé ženy sa vyznačujú ešte väčšou premenlivosťou. Ak sa navyše nerady milujete počas menštruácie, zostane vám iba zopár dní, počas ktorých môžete mať sex bez antikoncepcie a môžete si byť isté, že neotehotniete. Inak povedané, prakticky vždy je rozumné používať antikoncepciu,“ upozorňujú autorky Bez hanby o ohanbí. 

Ak patríte medzi tie, ktoré sa o bábätko snažia, určite viete, že najväčšia šanca počať je pred a počas ovulácie. Nina Brochmann a Ellen Stokken Dahl prikladajú aj trošku štatistiky: „Pri výskume párov, ktoré sa usilovali počať, oťarchaveli iba tie ženy, ktoré sa milovali počas šesťdňového okna v období ovulácie, teda päť dní pred ňou a v deň uvoľnenia vajíčka. Tie, ktoré mali sex deň pred ovuláciou alebo priamo v deň uvoľnenia vajíčka, mali 30-percentnú pravdepodobnosť otehotnenia. Päť dní pred ovuláciou oťarchavelo 10 percent žien. Veľa žien teda otehotnelo napriek tomu, že sa milovali dlho pred ovuláciou.“ 

Nečakajte príliš dlho

Cyklus sme si rozložili na drobné. Poďme sa však ešte venovať tomu, prečo sa to všetko deje. Počatiu. Je na rozhodnutí každej ženy, či deti chce mať alebo nie. To, kedy sa tak stane je sčasti na vás a sčasti na okolnostiach. Je však určite potrebné uvedomiť si, že príroda neberie do úvahy či už máte vlastný byt a rozbehnutú kariéru. Vek zohráva pri tehotenstve dôležitú úlohu.

Väčšinou sa hovorí, že prvé dieťa by ste mali na svet priviesť pred tridsiatkou. V knihe Bez hanby o ohanbí autorky mierne popierajú toto tvrdenie, uvádzajú aj výsledky výskumov zameraných na to, ako vek vplýva na počatie. Tu je aspoň zjednodušená verzia výsledkov výskumu, ktorý zahŕňal takmer 800 zdravých párov: „Najplodnejšie boli očividne ženy vo vekovej skupine 19 až 26 rokov (92 percent otehotnelo do roka), potom trend klesal. Medzi plodnosťou žien vo veku 25 až 30 rokov a fertilitou žien vo veku 30 až 35 rokov sa však nezistili nijaké veľké rozdiely – 86 percent žien vo veku 27 až 34 rokov otehotnelo do roka. Na porovnanie, v tom istom časovom intervale oťarchavelo 82 percent žien vo veku 35 až 39 rokov.“ Pozitívnym zistením teda je, že aj po 30. či dokonca 35. roku života väčšina žien otehotnie.

Ak sa teda pokúšate o dieťatko po tridsiatke, dôvodom nezdaru nemusí byť vek. Najčastejšími dôvodmi v prípade žien sú poruchy hladín hormónov, ktoré regulujú ovuláciu, poškodenie vajíčkovodov, myómy v maternici alebo endometrióza. Ak sa však bavíme o veku, vyšší vek môže predstavovať problém počas tehotenstva. 

„Vek celkom isto znižuje pravdepodobnosť oťarchavenia a zvyšuje riziko samovoľného potratu, komplikácií tehotenstva a chromozómových aberácií (napríklad Downov syndróm). Väčšine žien však do 30. až 35. roka života nebude robiť problém otehotnieť klasickým spôsobom,“ píše sa v knihe.