Viem, že človek s priemerným platom nemôže nakupovať len ekologické produkty, ale keď sa chce, tak sa dá, hovorí odborníčka na prírodnú kozmetiku

Pred asi piatimi rokmi začala Eva Remetová sledovať zloženie bežnej kozmetiky a jej prípadné škodlivé vplyvy. To prirodzene viedlo aj k záujmu o prírodnú kozmetiku. Priznáva, že spočiatku písala blog o prírodnej kozmetike anonymne, lebo jej okolie považovalo túto tému za hipisácky trend. Dnes Eva vedie vlastný e-shop s prírodnou kozmetikou a teší ju, že na Slovensku je čoraz viac kvalitných a obľúbených prírodných značiek.

Zvykli sme si na pohodlný život a málokto sa zamýšľa nad tým, či je pohodlný aj pre našu planétu. Na základe názorov a užitočných tipov od žien, ktoré si uvedomujú, aké dôležité je chrániť životné prostredie, vám chceme ukázať, že niekedy stačí malý krôčik na to, aby sme žili lepšie, zdravšie a šetrnejšie.

Na otázky o zodpovednejšom výbere kozmetiky a vplyve tej bežnej na životné prostredie odpovedala Eva Remetová, zakladateľka e-shopu prírodnej kozmetiky Biotiful.sk.

Čo je podľa vás dnešný najväčší problém týkajúci sa životného prostredia?

Toxické skládky, haldy zbytočného odpadu, hromadenie vecí súvisiace s rýchlym, konzumným spôsobom života a zacyklený kolobeh toxínov rôzneho pôvodu v pôde, vo vode, v rastlinách a živočíchoch, v človeku, a tak dokola.

Čo robíte vy sama na zlepšenie situácie?

Separovanie odpadu beriem ako samozrejmosť. Snažím sa nakupovať potraviny bez obalu alebo uprednostním papierový a sklenený obal pred plastovým, či recyklovaný plast pri kozmetike a drogérii, pri ktorej papier alebo sklo z rôznych dôvodov nevyhovuje.

Rodičia nás so sestrou odmalička viedli k potrebným nákupom, aby sme predišli zbytočnému hromadeniu a vyhadzovaniu vecí. Vyrastala som v paneláku, no mali sme, a rodičia stále majú, záhradu. Verím, že raz si podľa ich vzoru vypestujem vlastnú úrodu. Minulý rok som sa zapojila do výzvy rok bez nákupov a tohto roku v nej, i keď s malými prehreškami, stále pokračujem.

V neposlednom rade sa prostredníctvom písania článkov snažím robiť osvetu ohľadom používania kozmetiky bez škodlivých látok a netoxických čistiacich prostriedkov, ktoré sama používam.

V čom je Slovensko v tejto oblasti pred inými krajinami?

Vzhľadom na veľkosť našej krajiny, myslím, že tu máme naozaj veľa lokálnych výrobcov prírodnej kozmetiky, ktorá je kvalitná a obľúbená.

V čom je Slovensko v tejto oblasti za inými krajinami?

Málo sa o téme škodlivosti až toxicity kozmetiky hovorí a píše, ľuďom chýba informovanosť. Väčšina žien netuší, čo vlastne skrývajú všetky pekné obaly ich kozmetickej výbavy, ktorú dennodenne používajú, a čo všetko môžu zapríčiniť. Od alergických reakcií až po poruchy reprodukčných orgánov. Mnohé látky spájajú viaceré vedecké štúdie s karcinogénnosťou.

Za úplne najhoršie považujem farby na vlasy, parfumy, laky na nechty. Aj keď používate iba mydlo, zubnú pastu a prací prášok, pozrite sa na ich zloženie. Na Slovensku mi tiež chýba združenie či organizácia, ktorá by ideálne v spolupráci so štátom o týchto veciach verejne informovala a špecializovala sa na ne.

Čo môže urobiť bežný človek na zlepšenie situácie?

Vo všeobecnosti kupovať iba také veci, ktoré vie, že spotrebuje. Nedať sa ovplyvňovať reklamou a influencermi na sociálnych sieťach. A tiež sa zaujímať, odkiaľ produkty pochádzajú, kto ich vyrobil, čo všetko je v potravinách na našom stole a v kozmetike, ktorú na seba nanášame.

Veľmi dobre však viem, že obyvateľ Slovenska s priemerným platom si finančne nemôže dovoliť nakupovať iba ekologicky vypestované potraviny, zdravé produkty osobnej hygieny či kvalitnú lokálnu slow-fashion módu.

Na druhej strane, ak sa chce, tak sa dá. Poznám mnoho vynaliezavých žien, ktoré umyjú celý dom len s použitím octu a sódy bikarbóny, oblečenie recyklujú a upcyklujú. Teším sa tomu a verím, že to nebude iba krátkodobý trend.

Čo môže urobiť štát?

Keďže veľa pracujem s pojmami, mala by byť stanovená presná legislatívna definícia pojmov bio, prírodná či vegánska kozmetika. Okrem iných nedorozumení by to zabránilo aj častej, zavádzajúcej až klamlivej reklame. Mnoho ľudí napríklad považuje vegánsku kozmetiku za čisto rastlinnú, no ide o veľký omyl. Znamená to iba toľko, že pri výrobe produktu a jeho zložiek neboli použité živočíšne produkty, vedľajšie produkty či deriváty živočíšneho pôvodu. Podľa môjho prieskumu sa v nej často nachádzajú synteticky vyrobené látky rozkladajúce sa v prírode stovky rokov.

S tým súvisí aj spomínaná osveta štátu a reálna, nielen papierová podpora ekologických riešení so spätnou kontrolou.

Čo by ste v tejto oblasti chceli spraviť vy?

Určite plánujem pokračovať v písaní článkov a prinášať podložené informácie o škodlivosti látok v bežnej kozmetike. Rada by som v budúcnosti organizovala workshopy. Mnoho ľudí ma nabáda, aby som napísala knihu, no je to odborne náročná a dynamická téma vzhľadom na to, že sa neustále objavujú nové zistenia o toxicite látok, ktoré nás obklopujú.

Máte nejakú ekovychytávku, na ktorú nedáte dopustiť?

Tuhý prírodný šampón. Je to taká malá „placka“ zložená predovšetkým z mycích tenzidov na rastlinnej báze, kde absentuje tekutá zložka. Malá verzia s hmotnosťou 30 gramov sa vyrovná 200 ml fľaške tekutého šampónu. Pri kontakte s vodou sa tuhý šampón mierne rozpúšťa, šetrne umýva a odmasťuje nečistoty a dokonca poskytuje vlasom a pokožke starostlivosť.

Umyjete ním vlasy, ruky, celé telo, srsť domáceho miláčika, v prípade núdze aj kuchynský riad a vyperiete aj oblečenie. Geniálna záležitosť nielen na cesty či turistiku.

Snažíte sa v tomto smere ovplyvňovať svojich blízkych, rodinu, priateľov?

Priznám sa, že blog som zo začiatku tajila a písala ho anonymne. Ešte pred piatimi rokmi som sa stretávala s nepochopením, so zdvihnutým obočím či dokonca s označovaním prírodnej kozmetiky ako čudný „hipisácky“ trend.

Väčšinu rodiny aj priateľov sa mi na zdravú kozmetiku podarilo otočiť. Mám pocit, že ľudia sa konečne seriózne začínajú zaujímať o to, čo obsahuje ich kozmetika.

Myslíte, že generácia našich rodičov bola k životnému prostrediu šetrnejšia?

V domácnostiach sa viac šetrilo, menej nakupovalo vzhľadom na obmedzené možnosti, a tak vznikalo aj menej odpadu. Doba plastová sa ešte len začínala.

No zároveň v tom čase existovalo oveľa menej regulácií na ochranu životného prostredia a tiež zdrojov informácií, aby vedeli, čo vlastne kupovali a aké látky sa používali v priemysle a poľnohospodárstve.