Nie vždy je ľahké nestratiť sa vo všetkom, čo ešte „musíme”, zastaviť sa a započúvať sa do svojich potrieb. Ak chceme predísť dlhodobému pocitu nenaplnenia, nespokojnosti či vyhorenia, je podstatné nestratiť so sebou kontakt a mať vo svojich prioritách jasno. Opýtali sme sa piatich žien, ktoré knihy, aplikácie či podcasty im pomohli lepšie sa počúvať.

Vyjednávač FBI ma inšpiroval, ako môžem schopnosť vyjednávať použiť, keď chcem stáť za svojím presvedčením

Ivana Laila Drobná, marketérka a dizajnérka

„Ako deti nás učia byť k ľuďom ohľaduplní a o veci sa podeliť s ostatnými. Aj preto je naše vnímanie zamerané skôr na potreby tých druhých a akosi zabúdame otvárať otázku, ako byť ohľaduplný sám k sebe. 

V podcaste a krátkych videách Therapy in a Nuthshell sa skúsená terapeutka venuje aj témam, ako nájsť cestu k sebe samému a ako identifikovať vlastné potreby. Nie vždy je to také jasné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Poznať samého seba je prvý krok k tomu, aby sme sa pre seba stali dobrým priateľom. 

Odporúčam aj knihu Nikdy nerob kompromis od bývalého hlavného vyjednávača FBI Chrisa Vossa. Kniha hovorí o tom, ako môžeme schopnosť vyjednávať použiť, keď chceme stáť za svojím presvedčením. Schopnosť strážiť si svoje hranice je aj o schopnosti držať si vnútornú slobodu a rešpektovať sa. Myslím, že je to veľmi užitočný nástroj sebalásky.” 

Byť príjemnou spoločnosťou samej sebe sa učím aj od svetových spisovateľov 

Lucia Dubačová, riaditeľka Trenčín 2026 – Európske hlavné mesto kultúry

„Rada čítam blog Marie Popovej The Marginalian, ktorý sa v krátkych esejach prepájajúcich významných mysliteľov a umelcov venuje existenčným témam každodenného života. 

Vyzdvihnem články citujúce Jamesa Baldwina, afroamerického prozaika a dramatika, ktorý sa témami sebalásky, sebapoznania a naplnenia hlboko zaoberal. Žil v časoch segregácie, čo, samozrejme, veľmi ovplyvnilo vnímanie samého seba miliónmi ľudí. James Baldwin to vedel citlivo zachytiť a dodnes ide o veľmi inšpiratívne čítanie. 

Blog cituje aj mnohé spisovateľky, napríklad Virginiu Woolf, ktorá opisuje terapeutické výhody písania si denníkov. 

Praktickým nástrojom na vrátenie sa k sebe na dennej báze je aj aplikácia Waking Up amerického filozofa Sama Harrisa. Je to appka na praktizovanie meditácie a spirituálneho života bez náboženskej stigmy od neurovedca, ktorý má aj skvelý podcast Making Sense. 

No úprimne – spôsob, pri ktorom sa viem skutočne počúvať, je tanec. Moja hlava si pri pohybe pripomenie, že je súčasťou tela, ktoré nejak vyzerá a má úžasné schopnosti. V komunite swingových a džezových tanečníkov a tanečníc som našla útočisko a inšpiráciu, podcast What a Jazz je ich výpoveďou o tom, ako sa mnohí počas pandémie zmierili so svojím telom (napríklad v epizóde #6 s Jenna Applegarth). 

Po pôrode ma zaskočili niektoré stránky rodičovstva, priblížili mi ich však podcasty britskej publicistky

Alexandra Just, redaktorka magazínu Kurník

„V poslednom čase si dovoľujem čoraz viac nechať emócie ako smútok, hnev, neistotu či zraniteľnosť prirodzene plynúť a pozorovať ich. Často som mala sklon neprirodzene ich potláčať a ísť proti nim. Učím sa ich však prijať ako súčasť (liečebného) procesu spoznávania samej seba. Ak sa objavia, pomenujem ich a snažím sa čo najpokojnejšie si premyslieť, prečo sú tu a čo s nimi urobím bez toho, aby som si vyčítala, že ich mám. Dávam si pozor na to, aby som sa netlačila do neprirodzenej pozitivity. 

V čase, keď sa narodila moja dcéra, som začala sledovať Annu Whitehouse, alias Mother Pukka, ktorá je publicistkou a zakladateľkou rezonujúcej kampane flexible working vo Veľkej Británii. Veľmi ma inšpirovalo, že otvorene hovorila o všetkých stránkach rodičovstva, ktoré ma po pôrode zaskočili. Aj vo svojom podcaste odkrýva spoločensky stigmatizované témy: s rôznymi hostkami rozpráva o feminizme, materstve, sexualite, pracovných návykoch a starostlivosti, domácom násilí či reprodukčných právach a mnohom inom.”  

Priemerne žijeme 4-tisíc týždňov. Je to pomerne krátky čas na život bez jasných priorít

Martina Vyskupová, historička umenia a kurátorka 

„Myslím si, že v živote je potrebné zamerať sa na seba a nie na manžela, dieťa, rodinu, prácu či očakávania okolia. Principiálne sme jeden z miliónov tvorov na Zemi, priveľmi sa od seba nelíšime, a preto by našou snahou nemalo byť uspokojiť druhých – a len tak sa cítiť výnimočný. Napokon, platí staré známe pravidlo, že spokojnosť je nákazlivá a jedine pri spokojnej matke môže byť spokojné dieťa. O takéto nastavenie sa aj teraz pokúšam.

Kniha, ktorú by som dala rada do pozornosti k téme sebalásky, je od Olivera Bukemana Umenie správne žiť svojich 4 000 týždňov. Autor upozorňuje, že priemerne strávime vo svojom živote 4 000 týždňov, čo je, povedzme si úprimne, veľmi obmedzený čas. Kniha nás nabáda utriediť si priority vo svojom živote a žiť svojich 4 000 týždňov naplno. Dáva praktický návod, ako si uchovať energiu na dôležité veci a ako narábať s časom. Neviem, či je to vyslovene o sebaláske, skôr o snahe docieliť balans v živote a nezblázniť sa.” 

Byť k sebe láskavý učím aj svoje deti prostredníctvom detských kníh. Veľa si z nich odnesie aj rodič

Zuzana Berger Haladová, odborná asistentka na Univerzite Komenského

„Svoju energiu a čas venujem najmä deťom a práci, takže som obklopená buď odbornou literatúrou, alebo detským svetom. No teší ma, že vznikajú krásne knihy pre deti, ktoré ich učia pochopiť svoju inakosť a mať sa rád. 

Kniha Strakáč a Tíoni hovorí o komplikovanej téme šikany. Príbeh rozpráva chlapec, ktorý má na sebe biele škvrny, a preto sa nemá rád. Kniha František z kompostu má milé, jednoduché posolstvo: každý je veľmi dôležitý, aj dážďovka. Mami, oci, poďme sa rozprávať pomáha rozvíjať dieťaťu emocionálnu inteligenciu a kritické myslenie. Deťom pomôže pochopiť širokú paletu krásneho sveta emócií. O inakosti a sebaprijatí je i digitálna kniha Tiger, ktorý nemal pruhy. 

Dospelým ženám určite odporúčam odoberať newsletter Kurník. Pre mňa dokonalý formát mailu priamo v schránke spôsobil to, že som prečítala všetky vydania Kurníka, ktoré doteraz vyšli. Jednotlivé autorky preberajú aj tie najťažšie témy v živote žien, ako sú duševné poruchy, potraty, sexuálne zneužívanie, ale aj ľahšie. Darí sa im tak vytvárať akúsi spolupatričnosť a komunitu, v ktorej sa človek cíti bezpečne so všetkými svojimi odchýlkami. Kurník mi pomohol naučiť sa viac počúvať svoje potreby a pocity. A zároveň menej počúvať ten večne šepkajúci hlások, že tak sa to má.”